Thursday, April 9, 2015

‘Pilot’-anchem Jivit loksevechem! (Motor-cyclist service)

‘Pilot’-anchem Jivit loksevechem! 

                                                                                                    - Necio D’Souza, Rai- Gõy

Viman cholovpeak ‘Pilot’ mhonn vollkhotat; hem sonvsarbhor famad asa. Punn motor-saikolin bhaddem marpeak ‘Pilot’ mhonnpachi chal fokot Gõyantuch asa. Bharotachea heram prantanim osli veavosta na. Chukun-mokhun aslearui tankam Pilot mhonn pacharinat. Amchea mannkulea Gõycheo chali-riti horxim vixex. Heach pasot Pandit Jawaharlal Nehru-n mholl’lam asumye, “Ajib hai ye Goa ke log!”

30-40 vorsam fattim nodor marlear pailottancho vevsay Gõychea yeradaricho fattikonno aslo. Halim tachem svorup bodol’lam. Heram dhondeam sarko ek ho. Kaim dhonde hea kalla meren na nopoit zaliat. Fuddarak pailottanchoi vevsay na nopit zaunk pavot. Itihasant ek khas pan zavn ravot! Punn tancho vavr visor poddpa sarko nhoi. Tancho vavr vo vevsay lhan koso dhortat. Lhan monxamche tyag matiyebhorvonn zaunk pavtat. Oslea monxanchi sompeponnim tust korinant. Karann girest vorgakuch vakhannpachi sonvoim amkam laglea. Mhaka zalear pailottgiricho vavr sodanch loksevecho disla. Desache udorgotichem ek karya tem. Yeradarichi jedna-jedna emergency ailea; titlei pavtti dhanvun aileat te pailottuch. Akantachea vellar Pailottanich lokacheo gorzo bhagoileat. Rat vo dis to pollenastana Gõykaranchea uleak pavleat te pailottuch !

Dokxinn Amerikachea Brazil desant 1944 vorsa osle sevek survat zali  mhonn sangtat. Akantachea vellar duent monxak dotoraxim vhorpak vo dotorak duenti fuddeant hadd-vhor korpak, ticho aromb zalo oxem mantat. Uprant hi seva heram desanim apnnailea. Fuddem pavlolea ani voznadik desanim, azun porian hi seva chaluch asa. Purtugezancho sombond Brazil-a kodden mozbut aslelean, he seven Gõyantui mull dhorlem. Survek ti vhoddli xi nodrek geli na. Punn 1970 –chea odmasak sumarachem rup mell’lem.
Hea adhunik kallar yeradarichea nanvan torekvar vahona rosteamcher ghollttat. Atam soram-sori dor eka ghorant ek tori duchaki (2-wheeler) polleunk melltta. Tea xivay chearchaki ani tekxi gaddyoi polleunk mellttat. Hea karnnan pailott vorg dixim-dixim komi zavpak lagla. Aiz meren kitleaxeach zannanim morosor ho veavsay kela, toi bi promanninnik ravon. Adim tornne asle tea atam mhatare zaleat, punn heach karyak tigun ravleat. Adlea sarki yennavol na tori lokachea uleak sodanch toyar astat. Oslea vavrak lokseva mhonnop na tor kitem mhonnop?

Pailottgirichea vevsayakodden mhozo kosloch sombond na; tori te monis mhaka chodd laginche koxe disleat. Bhurgeponnant, atam sarkeo khasgi mottorsaikoli chukon polleunk mellttaleo. Tedna pailottam koddleo choddxeo bike ‘Rajdoot’ brand-acheo astaleo. Fattle-fuddle donui ponkhe mat holldduve, zalear purai bike kallich astali. Vozondar punn dhanvpak tez ti astali. Goroz dislear doganchea zagear 4 zannak sohoz vhortali. Yeradarichea neman hem zori chukichem aslem tori seve-pritichea monan pailott aplem kam kortalo. Vellachi ani khorchachi moryada pallpak aito astalo.

Duventik voizager hadd-vhor korop, vidhyarteank xallek vhorop; kocherintlea kamdarak vellar pavovop; adi kamam khatir lok tancher visvas dhortalo. Konnachea bolsak chimtto kaddleleachio kagalli zoborxeo aikonk mellonant. Eke kherit bhavnen te kam korit aileat. Pavs, vot, hinv, padd roste hanchi porva korinastana pailott aplem kam korit aileat. Sorkarachea avhanank legit tondd dinvchem poddlam. Itle songorx korunui pailottanchi orthik poristithi sudronk pavli na. Tanche ghorabe sukh-suvidha pasun kitlexech pois asat. Na tor aizchea texi-car valeancher nodor marunk zata. Kal-poircho tekxivalo girest zala punn pailott goribuch urla. Hem kuvaddem sorkaran tori suttavem korchi oxi tanchi opekxa asa.

Punn aiz meren toxem ghoddonk na. Opghatanchi sonkhea vaddtt’ta to vixoy chintecho zala. Yeradarichea nemant sorkaran halinch kaim bodol keleat. Cholovpea vangdda provaxeanui helmett vaporpachi xokti kelea. He khatir Gõybhor pailottanim narazgi uktailea. Hea nemacher sorkaran fervichar korchi mhonn vinonti kelea. Khasgi duchakink lagu korpak thanchi horkot na. Punn pailottanchea vevsayak to nem kuxin kaddcho, oxi magnni asa. Provaxeank helmettachi bollzobri kel’lean giraikam pois sortelim mhonnpachi bhirant asa. Hantun khub khoreponn asa. Pailottam koddchean zobor-xe aksident zainant, henvui titlench khorem. Hachem karann mhollear aplem cholovop surokxit asta hacho visvas giraikam modem rakhpacho asta.

Ekleach pailotta sangatan ekach disa kitlech zann provas korit astat. Eklean vaporlelem helmett dusro monis vaporpachi khoxi kosoch dakhovcho na. Khas korun hea kallar infection-achi chodd bhirant asta dekhun. Dor ekleak vegllem helmett divpachi tortud korop, pailottak koxench porvoddpachem na. Bail provaxeachi tor ek kherit oddchonn asa. Kaim bailo disa-dispottim vo porbam somoyar matheak kesancho xenddo vo ambaddo bandtat. Osle ostoreche toklek helmett koxench boschem na. Hea vixoyacher sorkaran fervichar korchi samki goroz asa.

Pailottanchea vevsayacher nibun kitlexech ghorabe jiyetat. Yennavoll samki unnem tori tanche lagim dusro poryay na. Fattlea kitleaxeach vorsank pailottgiri korit aileleancher “Ach’che din anevale hai” mhonnttat tantlem ek sadem kirnn pasun poddonk pavlem na. Adinch nokreanchi tutt aslelean hea Gõyant, pailottanim atam kitem korop? Ho proxnn dis-rat tanche familink thar dina. Hea karnnan nove tornnatte hea kamant bhorti zavpak fattim sortat.

Adim 100 % Gõykar pailottgiri kortale, aste-aste unnem zavpak lagleat. Addechea Gõykaranim hea vavrak khand marlolo polleunk melltta. Tanchea potta-panneacho proxnn to. Bharoti nagrik hea natean tancho hok’k konnacheanuch nhoikarunk zaina. Portench zalear tanchea karyachi kedna tori amkam goroz astach. Fuddarak ho vevsay purayponnan oslea lokachea hatanim gelear ojeap zavpachem na. Mumbai xarant 98 %  Auto rikshavale UP ani Bihar-che asat, hem monant haddunk zay.

Je toren Gõyant bodlop zata tacho addavo ghetlear oxem somzota ki pailottancher vaitt dis yevpache asat. Fuddarak pailottacho vevsay jivo urot mhonn dubav asa. Punn kitem-i zanv Gõychea pailottancho vavr visronk zaumchona. Tanche tyag itihasit nond zavn ravtele. Tanchi hi loksevek omor urteli!


                                     *****************************************
This article is published on JIVIT, Nov'2014 issue.

No comments:

Post a Comment