‘Pilot’-anchem Jivit loksevechem!
- Necio
D’Souza, Rai- Gõy
Viman cholovpeak ‘Pilot’ mhonn
vollkhotat; hem sonvsarbhor famad asa. Punn motor-saikolin bhaddem marpeak ‘Pilot’
mhonnpachi chal fokot Gõyantuch asa. Bharotachea heram prantanim osli veavosta
na. Chukun-mokhun aslearui tankam Pilot
mhonn pacharinat. Amchea mannkulea Gõycheo chali-riti horxim vixex. Heach pasot
Pandit Jawaharlal Nehru-n mholl’lam asumye, “Ajib hai ye Goa ke log!”
30-40 vorsam fattim nodor marlear
pailottancho vevsay Gõychea yeradaricho fattikonno aslo. Halim tachem svorup
bodol’lam. Heram dhondeam sarko ek ho. Kaim dhonde hea kalla meren na nopoit zaliat.
Fuddarak pailottanchoi vevsay na nopit zaunk pavot. Itihasant ek khas pan zavn
ravot! Punn tancho vavr visor poddpa sarko nhoi. Tancho vavr vo vevsay lhan
koso dhortat. Lhan monxamche tyag matiyebhorvonn zaunk pavtat. Oslea monxanchi
sompeponnim tust korinant. Karann girest vorgakuch vakhannpachi sonvoim amkam
laglea. Mhaka zalear pailottgiricho vavr sodanch loksevecho disla. Desache
udorgotichem ek karya tem. Yeradarichi jedna-jedna emergency ailea; titlei pavtti dhanvun aileat te pailottuch. Akantachea
vellar Pailottanich lokacheo gorzo bhagoileat. Rat vo dis to pollenastana
Gõykaranchea uleak pavleat te pailottuch !
Dokxinn Amerikachea Brazil desant 1944
vorsa osle sevek survat zali mhonn
sangtat. Akantachea vellar duent monxak dotoraxim vhorpak vo dotorak duenti
fuddeant hadd-vhor korpak, ticho aromb zalo oxem mantat. Uprant hi seva heram
desanim apnnailea. Fuddem pavlolea ani voznadik desanim, azun porian hi seva
chaluch asa. Purtugezancho sombond Brazil-a kodden mozbut aslelean, he seven Gõyantui
mull dhorlem. Survek ti vhoddli xi nodrek geli na. Punn 1970 –chea odmasak
sumarachem rup mell’lem.
Hea adhunik kallar yeradarichea nanvan
torekvar vahona rosteamcher ghollttat. Atam soram-sori dor eka ghorant ek tori
duchaki (2-wheeler) polleunk melltta. Tea xivay chearchaki ani tekxi gaddyoi
polleunk mellttat. Hea karnnan pailott vorg dixim-dixim komi zavpak lagla. Aiz
meren kitleaxeach zannanim morosor ho veavsay kela, toi bi promanninnik ravon.
Adim tornne asle tea atam mhatare zaleat, punn heach karyak tigun ravleat. Adlea
sarki yennavol na tori lokachea uleak sodanch toyar astat. Oslea vavrak lokseva
mhonnop na tor kitem mhonnop?
Pailottgirichea vevsayakodden mhozo
kosloch sombond na; tori te monis mhaka chodd laginche koxe disleat. Bhurgeponnant,
atam sarkeo khasgi mottorsaikoli chukon polleunk mellttaleo. Tedna pailottam
koddleo choddxeo bike ‘Rajdoot’ brand-acheo astaleo. Fattle-fuddle donui
ponkhe mat holldduve, zalear purai bike
kallich astali. Vozondar punn dhanvpak tez ti astali. Goroz dislear doganchea
zagear 4 zannak sohoz vhortali. Yeradarichea neman hem zori chukichem aslem
tori seve-pritichea monan pailott aplem kam kortalo. Vellachi ani khorchachi
moryada pallpak aito astalo.
Duventik voizager hadd-vhor korop,
vidhyarteank xallek vhorop; kocherintlea kamdarak vellar pavovop; adi kamam
khatir lok tancher visvas dhortalo. Konnachea bolsak chimtto kaddleleachio
kagalli zoborxeo aikonk mellonant. Eke kherit bhavnen te kam korit aileat.
Pavs, vot, hinv, padd roste hanchi porva korinastana pailott aplem kam korit
aileat. Sorkarachea avhanank legit tondd dinvchem poddlam. Itle songorx korunui
pailottanchi orthik poristithi sudronk pavli na. Tanche ghorabe sukh-suvidha
pasun kitlexech pois asat. Na tor aizchea texi-car
valeancher nodor marunk zata. Kal-poircho tekxivalo girest zala punn pailott
goribuch urla. Hem kuvaddem sorkaran tori suttavem korchi oxi tanchi opekxa
asa.
Punn aiz meren toxem ghoddonk na. Opghatanchi
sonkhea vaddtt’ta to vixoy chintecho zala. Yeradarichea nemant sorkaran halinch
kaim bodol keleat. Cholovpea vangdda provaxeanui helmett vaporpachi xokti
kelea. He khatir Gõybhor pailottanim narazgi uktailea. Hea nemacher sorkaran
fervichar korchi mhonn vinonti kelea. Khasgi duchakink lagu korpak thanchi
horkot na. Punn pailottanchea vevsayak to nem kuxin kaddcho, oxi magnni asa. Provaxeank
helmettachi bollzobri kel’lean giraikam pois sortelim mhonnpachi bhirant asa.
Hantun khub khoreponn asa. Pailottam koddchean zobor-xe aksident zainant,
henvui titlench khorem. Hachem karann mhollear aplem cholovop surokxit asta
hacho visvas giraikam modem rakhpacho asta.
Ekleach pailotta sangatan ekach disa
kitlech zann provas korit astat. Eklean vaporlelem helmett dusro monis
vaporpachi khoxi kosoch dakhovcho na. Khas korun hea kallar infection-achi chodd bhirant asta dekhun.
Dor ekleak vegllem helmett divpachi tortud korop, pailottak koxench porvoddpachem
na. Bail provaxeachi tor ek kherit oddchonn asa. Kaim bailo disa-dispottim vo
porbam somoyar matheak kesancho xenddo vo ambaddo bandtat. Osle ostoreche
toklek helmett koxench boschem na. Hea vixoyacher sorkaran fervichar korchi
samki goroz asa.
Pailottanchea vevsayacher nibun
kitlexech ghorabe jiyetat. Yennavoll samki unnem tori tanche lagim dusro poryay
na. Fattlea kitleaxeach vorsank pailottgiri korit aileleancher “Ach’che din
anevale hai” mhonnttat tantlem ek sadem kirnn pasun poddonk pavlem na. Adinch
nokreanchi tutt aslelean hea Gõyant, pailottanim atam kitem korop? Ho proxnn
dis-rat tanche familink thar dina. Hea karnnan nove tornnatte hea kamant bhorti
zavpak fattim sortat.
Adim 100 % Gõykar pailottgiri kortale,
aste-aste unnem zavpak lagleat. Addechea Gõykaranim hea vavrak khand marlolo
polleunk melltta. Tanchea potta-panneacho proxnn to. Bharoti nagrik hea natean
tancho hok’k konnacheanuch nhoikarunk zaina. Portench zalear tanchea karyachi kedna
tori amkam goroz astach. Fuddarak ho vevsay purayponnan oslea lokachea hatanim
gelear ojeap zavpachem na. Mumbai xarant 98 %
Auto rikshavale UP ani Bihar-che asat, hem monant haddunk zay.
Je toren Gõyant bodlop zata tacho
addavo ghetlear oxem somzota ki pailottancher vaitt dis yevpache asat. Fuddarak
pailottacho vevsay jivo urot mhonn dubav asa. Punn kitem-i zanv Gõychea
pailottancho vavr visronk zaumchona. Tanche tyag itihasit nond zavn ravtele.
Tanchi hi loksevek omor urteli!
*****************************************
This article is published on JIVIT, Nov'2014 issue.
No comments:
Post a Comment