Thursday, April 16, 2015

Kristanvank fuddle dis marekar (Terror on christianity)

Kristanvank fuddle dis marekar !

                                                                                          - Necio D’Souza, Arlem –Rai, Gõy

Bharotant kristanvponn bhitor sorlear sumar 2000 vorsam zait yetat. Jezucho xis Sant Thomas Bharotant ailo tea disa thavn Kristi dhorman hanga rig ghetlia. Hacher visor ghalpache zaite zann proytn kortat. Fattlea vorsanim Gõy soddun heram raj’jyanim Kristi dhorm porko mhonn prochar korpachi chollvoll chalu asa. Kristanvancher hol’lo korop, igorzo moddop, xikxonnik kendram nax korop osleo ghoddnneo ghoddleat. Itlench nhoy tea von paxtt ghoddlam tem padrink, madrink ani dhorm sondexkarank jivexim marop, osle kavz ghoddleat.

Gõyant oslem chitr adim disonk na dekhun Gõykar sust ravleat. Ghoddye fuddarakui ravtele. Hem chitr atam khoimcheai vellar bodlonk zata. Kiteak choddxea kristavank evropi des aple disunk lagleat. Bharot des hankam porko dista. Bharoti sonskrutay ubgonnichi zalea. Bharoti kopdde porki disunk lagleat. Bharoti bhaso porkeo disunk lagleat. Raxttr bhas ani Maim bhas hanche koddli zapsaldarki kollona. Heach pasot okristi somazak kristanvancher akromonn korpak ukto soeg mell’la. Gõyant ani kendrant BJP sorkar sodrer asa mhonnttoch, kristanvancher marekar dis yevpache nivarop bhov kottinn.

Halinch tor Gõycho up-mukhel montri xri Francis D’Souza-n sanglam tea pormonnem Bharot des veginuch Hindu Raxtr zavpache vatter asa. Vidhan sobhen ukte ponnim tannem sangon dilam ki apunn ek ‘Hindu Kristanv’. Azun meren konnench Hindu kristanv mhunn ek vibhag asa oxem aikonk na. Katholk, Orthodox, Pentecost, Anglican, Baptist, Born-again, adi; up-nanvan Kristi dhormache vibhag asat te sogott zannat. Hindu Kristanv oso vibhag asonkuch xokona. Kiteak Hindu ani Kristi he veglle ani okhondd dhorm zavn asat.

Montri Francis-bab koslea tori xoddyontracho bhageli asa mhonn dubav lagta. Na zalear oslem vidhan to korchoch naslo. Apunn nanvam purto kristanv punn dhorman Hindu, oxem manun apleak surokxa kayom korta so dista. Faleam Kristanvancher kosleim sonkoxtt ailear to jerul Hindu zatolo mhonn odmas noikarunk zaina.

Kristanvam add fuddarak kitem tori ghoddpachem asa mhonnpacho sonket ho. Don mhoine fattim Xri Ram Sena-cho mukheli Gõyant ailolo tedna savn vichitr bodol Goyant dispak lagleat. Bharot bhor Hindu Raxttr nirmann korpachi yevzonn mullak tannech manddleli. Fattlea kitleaxeach vorsam thavn to khottpott korit asa. Taka palov divpi anikui kaim sonvstha asat. Tea pasot dor eka Hindu ghorant ek tori torsad ballgipacho hokum tannem dila. Torsadincho vapor koso zatolo to chintun angar kantto ubo ravta. Je lok dhorman Hindu nhoy, te aple dusman oxem vatavoronn toyar korta. Mhonnttoch Hindu nhoy te monis tea torsadink bolli poddttele mhonn thavem zata.

Amchea xezari raxttram modem zoxem Pakistan-ak Muslim raxttr,  Tibet-ak Bud’dhist raxttr ani Nepala-ak Hindu raxttr mhonn nomiarlam, tech bhaxen Bharot des Hindu raxttr ghoddovpachi yevzonn asa. Hanga dusre dhorm asunk favona. Heram dhormantlea monxanim ap-aplo dhorm soddop ani Hindu dhormant vilin zavop. Je virodh kortat tankam hangasorle dhanvddavop na tor jivexim marop. Hich mokh ballgun aizchi razvott ghott-mutt zait asa. BJP razvottkent hi mokh sakar zavpachi chodd tortud asa. Bharotant olpsonkhent (Minority) poddpi kitlexech dhorm asat. Jain, Budh, Parsi, Kristi, Muslim, adi dhorma modekat Muslim chodd xoktivont asat. Muslim somudayacher he nadd hinduvadi itle vegim akromonn korit xe disonant. Poile te Kristanvank meklle korpachi tozviz kortat. Tea uprant Musolmanak ani heram dhormank.

Hi poristithi nirmann zalea ti polleun mhaka BIBLE-acher nodor marin-xi dista. Adlea Korarant Egypt des kitlo mozbut aslo to ugddas zata. Egyptkarancho khas oso dhorm aslo ani Balan nanvancho dev aslo. Thoim ravpi sogott nagrikanim tea Balan devak nomoskar ani pujea korpak xoktichem aslem. Punn thoim chakri korpi vorg choddso Izrael desantlo aslo. Hea lokak niz Dev sanddun Balan devak nomoskar korunk nakam aslem. Mull sobavam Izrael porza ovisvaxi zalear Egypt porza Niz Devacher virudh asli. Duxtt raza khal hi Izrael porza sonkoxttanim dis sarpak lagli. Egypt des soddunk ti axetali. Punn pottache bhorik lagun ti soddunk pavli na. Jevonn zay punn khotto Dev naka, osle dvidhak ti sampoddleli.

Devacheo vatto vichitr mhonnttat. Israel porjek Niz Devan sodankal kakutt dakhoilea, punn ti ingrat zait ravlea. Ti sudorchea monan Devan Egypt desak podvedar raxttr ghoddoilem. Khottea monxamchem raxttr tem. Tori punn Devan tem bhorpur fulonk sompeponn dilem. Apnnacher bodmas zavpi Izrael porjek Egypt-karanche gulam kele. Vaitt razvottkentlean tras-vollvolle mellttokoch, Izrael porza Niz Devak nomoskar korunk pavtoli, oxi Devachi manddnni asli. Xekim Izrael porjek bhasailea desant pavoili ani Egypt desakui oskot korun soddlo. Kall bolanddta toso Izrael porza Devacher portun ingrat zali. Aiz tacho foll amche nodrek asa. Mog ani xanti Izraelant bilkul disona. Dispottim ge’rram zaun hozaranim lok moron vetat.

Hachem vixlexonn hanga korpak kherit karann asa, tem tumchea lokxant ailam asunk zay.  Hi Izrael porza amkam Bharoti Kristanvank sor zata, ji Bharotak aploch des mhonn gombhirtay ballgina. Khas korun Gõyche Kristi monxank, Bharota vixim matuy obhiman bhogona. Bharot des aiz Hindu monxanchea hatanim gela. Hindumchea bollan choltolea Bharot desak tea kalla velea Egypt desak sor korun polleupacho vell ho. Hangasor Secular kainch uronk na, punn communal stithi utpon zalea. Duxtt Hinduvadeam khal Kristanvanim bhorpur dukh sonschem asa. Amkam dusman manpi Hinduvadeanim akromonn korpachi bhorpur toyari kelea.

‘Hulop laglea xivay, tras kollona ani melea bogor sorg disona’ – oslem dhoronn apnnavun Kristi lok susegad asat. ‘Eka polear thapott marlear dusroi polo di’ – hi xikvonn gombhirtayen ghetlea-xi dista. Dhomache fuddari sust ravleat. Hea vixim kainch korunk sodinat. Faleam poristithi hata bhair pavot zalear, lokak kubllavunk lagtole. Kam dhondo soddun rostear yevpak mozbur kortele. Morcha, mirvonnuko kaddunk uskaitole.

Hem hanv sangtana, hinvsa (Violence) korpachi matuy sonkolpona ballginam. Hinvsen zap divpachi xikvonn Kristi dhormant sobona. Khoreponnim ek othmik zhuz korchem asa. Hea zhuzant hatyaranchi goroz na, punn magnnem ani donddvonn korchi samki goroz asa. Kristanv monxachim patkam hexeoba bhair vaddleant tacher pirachit korchem asa. Oxem na kelear xevott kitlo churchureancho zait tem sangonk zaina. Aiz ji goth Israel ani Egypt desachi zalea tiche poros paxtt zait mhonn bhirant asa.

He kriyecher odhik uzvadd ghalunk sodtam. Orombak thavn Devan dhorm  ani zati, osle bhed-bhav kele na. Hem sogllem apsvarthi monxanim kelam. Heo vankddeo chali-riti ani sonvoyom moddpak, Devan kalla pormonnem Provadi pattoilet. Porjek odim-modim kheastuy dili. Punn Devachem nitivont raj sthapunk ghoddlem na. Tea uprant aplea kherit putak Jezu Kristak sonvsarant dhaddlo. Kristachea pattllavdarank Kristanv nanv poddlem. Mhonnttoch nitivont raj ghoddovpachi soglli zapsaldarki kristanvancher poddli. Durdoivan hi zapsaldarki Kristi monis visrot gela. Deva sovem ovisvas vaddot ravla.

Dor eka kristanv monxan apli chuk vollkhun nitt rosto apnnaunk zay. Heram dhormanim pap kitlem vaddot asa tachi sor korunk zaina. Kristanv porza Deva mukhar ek vixex porza. Patkam meklle ravpachi zababdari kristanvank poili lagu zata. He zababdarek fatt kelear, Devachi kheast kristanvank poili bhogchi poddtteli. Jem vatavoronn Izrael ani xezarchea raxttram sovem vosta; tench amchea Bharotant zavpachi chodd xokyatay asa.

Hinduvadeam mukhar ami Devak visvaxi ravon vavrunk zay. Gõychea kristanvanim apnnak Gõycho tosoch Bharotacho bhorpur mog asa mhonn pottovn divpak zay. Ostomti desank bhulpachi chal soddun divpak zay. Bori rit-rovis apnnavunk zay. Nhespam moryadinchim zavpak zay. Kristanv ostoreamchea nhesnnak lagon bodnami zata ti thambovpak zay. Soro ani her noxea pois urpak zay. Bharoti sonskrytayek man divpak zay. Oxem kelear Hinduvadeank khutam kaddpak soeg mellchona. Sombond disan-dis bore dixen vaddik lagtole.  Oxemch ghoddlear puro mhunn khotkhotean magnnim ubarum-ya.
                                  
                                       ***************************************

This article was published in the Goa’s Popular Monthly JIVIT, sept’2014 issue.

No comments:

Post a Comment