Gõykar ani Ongõykar (Goan versus non-goans)
- Necio D’Souza, Raia-Goa.
Gõyant ravpi ongoykaram (non-goans) vixim usko kaddop
amkam Gõykarank
mhotvacho vixoy zavn ravla. Ho mudd’do dis-rat jiber khelltta. Ongõykaranim amcho hok’k kaddun
ghevpacho proytn kela, oso arop zavpak lagla. Tankanch lagon Gõykarancher odruxttam yetat
mhonnpacho vinchar soglleanchea monanim ghollpak lagla. Tiatristanim tor ho
vixoy mollbak tenkoila. ‘Gõy ghanttar viklem’ ‘Gõy kelem kobar’, ‘Gõykara utth’, adi nanvam khal sabar tiatr ghoddoileat.
Heach vixoyar xekddeanim kantaram rochleant. Hantun konne tori duddu komaila
zalear konnem tori hogddaila. Hacho hixeob gõykaram purto ek xun’nea (zero) zala. Portench zalear
ongõykarank
hangasor faidoch zala.
Vell aila ami niyallpacho, ki konnak faido zala, kitlo
zala, ani kiteak zala? Ongõykaranchi sonk’khea vaddtta, ho ek chintechoch vixoy.
Koxei toren hacher niyontronn haddpakuch zai, oxem dor eklea niz gõykarak dista. Punn koxem
korchem hacher konnuch ok’khondd upai ghena. Hem kam sorkarachem mhonn nimit
sangon kus martat. Sorkar ho konn? Amich nivddun dil’le kaim venchik monis mu?
Zalear amkam lagu zatele proxn soddovpak tanche nodrek haddop amchi mull
zababdari. Oxem ami dor ek nagrik korinant zalear, tevui sust nhidon ravtele ki
na!
Atam meren sabar gõykaranim mandun ghetlam ki ongõykar amchea jivitacho ek
sandho zala. Tanchea mozoti viret gõykaranchem jivit fuddem vochona. Dor eka kamant tancho
adar zaich poddtta. Xetkam, ghor-samballop, imaroti bandop, roste nettovop, adi
sogllim kirkoll kamam ongõykaram viret fuddem vochonant. Mhonnttoch gõycho vikas ongõykarancher tharlolo asa ki
na?
Mhozo ek onnbhov. Halinch ek movjechi gozal ghoddli. Kocherik sutti
aslelea karnnan sodam porim hanv ghorchem kam korpak laglom. Ghorache porne
nolle ekan’ek ghasun-dhuvun, donui bhazuni don-don pavtti rong choddovpacho
vavr chalu kelo. Mhoji ghorkarn xivpinn (Tailor) mhonttoch ghora kuxichea
xopant ek ghov-bail bhitor sorlim. Ti
bail monis mhoje ghorkarnichi regular customer, punn ghov poilech pavtt
amger ailolo. Apli car amche gate-xim ubhi korun to mhojexim yeum
ubo zalo. Hanvem zap kelina punn vonttar il’lo hanso khelloilo. Barkayen boroch
vell pollelea uprant mhaka oso proxn kelo.
“Aisa paint kyom karte ho?”. Hanvem Hindintleanuch zobab dilo,
“Aise hi, ghor ka repairing hone vala hai”. Tannem fuddem mhollem,
“Bahut ach’cha dikega”. Hanvem hanstea mukhamollan hoikar dilo ani vavr korit
ravlom.
To thoimch ubo ravon nirikxonn korta tem polletoch, tachi bail lagim sorli.
“Dazzy you know he is such a talented guy? He is a writer and a designer
too?” Tinnem mhoje vixim anikui mahiti dili, ki to ojeaplo. Hanv eke
nanvoste Multinational company-k borea podacher nokri korta mhonn
sanglem. Vell melltta tedna her chondancher (hobbies) bhor ghalta mhonn
spoxttikoronn dilem. Uprant tannem mhaka-i bi proxn kele. Zait ekadi khatri
korun gheunk. Hanv koslem-i kam kortam; magir tem zaddu marpachem zaum vo vozon
ukholpachem zaum vo maddar narl paddpachem zaum. Tem hanv bhes bore toren
kortam. Tem-i bi fokot aplea kuttumba khatir. Dusreanger manaiponn kednach korop
na, na mhonn manayak amger haddop na.
Hem kollttokir taka aplich il’li loz disunk lagli
asot. Apnnem mhaka ek ongõykar koso lekhlo mhonn tannem mhojexim sintirponn
dakhoilem. Tachi hantun il’li-i chuk na mhonn hanvem somzailo. Hanv hea vellar kam
kortana eka ghanttiachea bhesantuch aslom. “He is amazing…” oxem kitem
uloit tim mottora vatten gelim.
Hi ghoddnni hanga sangpak don ud’dex asat. Poilo ki
ongõykaram
bhogor Gõycho
vikas ghoddona oxem manpi ek mozbut somaz vosta mhonn dakhovop. Dusro, dor eka
gõykaran
apkhoxen lojenastana svotacho tori vavr korop. Aplea hatanim ani hikmotin vavr
kelear dusro manai haddpachi goroz poddchi na. Amchea desacho bapui Gandhijin
aplea jivitantlean oslich dekh dil’li asa. Amchea modem khub gõykar asat zanche lagim vell
asa, kuddichem boll asa, gineanui asa; tori punn hea vavrak hat fuddem sorona.
Apnnem kirkoll kam kelear lok apnnak hanstolo, apnnak an’naddi (illiterate)
lekhtolo; somzun fattim ravtat. Kaim zann apunn zavn 200 te 400 rupya disvoddo
zoddttat, punn bhattant-xetant kam korunk ailoleak 400 te 800 rupya pag farik
kortat.
Mhonttoch hangasor konn xanno zalo? Heach pasot ongõykar orthik bollan voir
sortat ani gõykar
khala poddttat. Te porki monis amchea dolleam samkar duddvankar zatat te
pollevn kaim zannachem pint challvota. Tankam ghantti ani nagovnne mhonn uzot
ghaltat. Punn te kortat toslo vavr korunk kedinch fuddem soronat. Thoddeank
zobor xem xikop na, tori te hero-giri marpachi sonvoim apnnaitat. Heach
khatir IT xetrant, Industrial Estates ani her vevsayanim, chodd
promannan ongõykar
bhorti zatat. Tanchi skill ani dedication gõykaram poros kitlexech
pavttinim ut’tom (excellent) asta. Hangasor te bhaddeachea ghoranim ravon aplo ghorsonvsar
ghoddttat. Uprant aste zomin ghevn, ghor bandun sasnak gõykar zavn ravtat. Kaim zann
dhonde ubarun lakhpoti ani koroddpoti zaunk pavleat. Punn ami Gõykar mat niraxi zaleat.
Ongõykarank lagon Gõyant opradh chodd zatat mhonnpachem chodduch aikonk
melltta. Gõykar
ekdom bore ani bhagivont mhonn sangpachem dhaddos konn korit! Gõykaram koddlean chorio,
krimi, bolatkar, adi zatat tem kitem ! Ekar-ek 16 khun korpi kirmidor Mahanand
Naik, niz Gõykaruch
mu? Bhailea monxank aropi korchea adim ami khoim chuktat tem niyallop
faideachem zatelem. Zor ongõykar bhitor sortanam aplea talents-am vangdda
il’le ogunnui haddtta zalear; ami chotur ravchi goroz asa. Te bharoti nagrik
mhonttoch tankam dhanvddavop xokya na. Tankam semprak Gõyam bhair ghalear Gõychi udorgot koxi zait!
Dusre vatten ami monis soglle ekach Devachi rochnnam.
Bhed-bhav korop mhonnge Devacher virudh vochop. Hem pap ami apnnaina zaunk
amcho nirdhar zaum-di.
*******************
This article was published in the Goa’s Popular
Monthly JIVIT, Feb’2014 issue
No comments:
Post a Comment