Monday, April 20, 2015

Gõykar ani Ongõykar (Goan versus non-goans)



Gõykar ani Ongõykar (Goan versus non-goans)

                                                     - Necio D’Souza, Raia-Goa.

Gõyant ravpi ongoykaram (non-goans) vixim usko kaddop amkam Gõykarank mhotvacho vixoy zavn ravla. Ho mudd’do dis-rat jiber khelltta. Ongõykaranim amcho hok’k kaddun ghevpacho proytn kela, oso arop zavpak lagla. Tankanch lagon Gõykarancher odruxttam yetat mhonnpacho vinchar soglleanchea monanim ghollpak lagla. Tiatristanim tor ho vixoy mollbak tenkoila. ‘Gõy ghanttar viklem’ ‘Gõy kelem kobar’, ‘Gõykara utth’, adi nanvam khal sabar tiatr ghoddoileat. Heach vixoyar xekddeanim kantaram rochleant. Hantun konne tori duddu komaila zalear konnem tori hogddaila. Hacho hixeob gõykaram purto ek xun’nea (zero) zala. Portench zalear ongõykarank hangasor faidoch zala.

Vell aila ami niyallpacho, ki konnak faido zala, kitlo zala, ani kiteak zala? Ongõykaranchi sonk’khea vaddtta, ho ek chintechoch vixoy. Koxei toren hacher niyontronn haddpakuch zai, oxem dor eklea niz gõykarak dista. Punn koxem korchem hacher konnuch ok’khondd upai ghena. Hem kam sorkarachem mhonn nimit sangon kus martat. Sorkar ho konn? Amich nivddun dil’le kaim venchik monis mu? Zalear amkam lagu zatele proxn soddovpak tanche nodrek haddop amchi mull zababdari. Oxem ami dor ek nagrik korinant zalear, tevui sust nhidon ravtele ki na!

Atam meren sabar gõykaranim mandun ghetlam ki ongõykar amchea jivitacho ek sandho zala. Tanchea mozoti viret gõykaranchem jivit fuddem vochona. Dor eka kamant tancho adar zaich poddtta. Xetkam, ghor-samballop, imaroti bandop, roste nettovop, adi sogllim kirkoll kamam ongõykaram viret fuddem vochonant. Mhonnttoch gõycho vikas ongõykarancher tharlolo asa ki na?

Mhozo ek onnbhov. Halinch ek movjechi gozal ghoddli. Kocherik sutti aslelea karnnan sodam porim hanv ghorchem kam korpak laglom. Ghorache porne nolle ekan’ek ghasun-dhuvun, donui bhazuni don-don pavtti rong choddovpacho vavr chalu kelo. Mhoji ghorkarn xivpinn (Tailor) mhonttoch ghora kuxichea xopant ek ghov-bail bhitor sorlim.  Ti bail monis mhoje ghorkarnichi regular customer, punn ghov poilech pavtt amger ailolo. Apli car amche gate-xim ubhi korun to mhojexim yeum ubo zalo. Hanvem zap kelina punn vonttar il’lo hanso khelloilo. Barkayen boroch vell pollelea uprant mhaka oso proxn kelo.
“Aisa paint kyom karte ho?”. Hanvem Hindintleanuch zobab dilo, “Aise hi, ghor ka repairing hone vala hai”. Tannem fuddem mhollem, “Bahut ach’cha dikega”. Hanvem hanstea mukhamollan hoikar dilo ani vavr korit ravlom.

To thoimch ubo ravon nirikxonn korta tem polletoch, tachi bail lagim sorli. “Dazzy you know he is such a talented guy? He is a writer and a designer too?” Tinnem mhoje vixim anikui mahiti dili, ki to ojeaplo. Hanv eke nanvoste Multinational company-k borea podacher nokri korta mhonn sanglem. Vell melltta tedna her chondancher (hobbies) bhor ghalta mhonn spoxttikoronn dilem. Uprant tannem mhaka-i bi proxn kele. Zait ekadi khatri korun gheunk. Hanv koslem-i kam kortam; magir tem zaddu marpachem zaum vo vozon ukholpachem zaum vo maddar narl paddpachem zaum. Tem hanv bhes bore toren kortam. Tem-i bi fokot aplea kuttumba khatir. Dusreanger manaiponn kednach korop na, na mhonn manayak amger haddop na.

Hem kollttokir taka aplich il’li loz disunk lagli asot. Apnnem mhaka ek ongõykar koso lekhlo mhonn tannem mhojexim sintirponn dakhoilem. Tachi hantun il’li-i chuk na mhonn hanvem somzailo. Hanv hea vellar kam kortana eka ghanttiachea bhesantuch aslom. “He is amazing…” oxem kitem uloit tim mottora vatten gelim.

Hi ghoddnni hanga sangpak don ud’dex asat. Poilo ki ongõykaram bhogor Gõycho vikas ghoddona oxem manpi ek mozbut somaz vosta mhonn dakhovop. Dusro, dor eka gõykaran apkhoxen lojenastana svotacho tori vavr korop. Aplea hatanim ani hikmotin vavr kelear dusro manai haddpachi goroz poddchi na. Amchea desacho bapui Gandhijin aplea jivitantlean oslich dekh dil’li asa. Amchea modem khub gõykar asat zanche lagim vell asa, kuddichem boll asa, gineanui asa; tori punn hea vavrak hat fuddem sorona. Apnnem kirkoll kam kelear lok apnnak hanstolo, apnnak an’naddi (illiterate) lekhtolo; somzun fattim ravtat. Kaim zann apunn zavn 200 te 400 rupya disvoddo zoddttat, punn bhattant-xetant kam korunk ailoleak 400 te 800 rupya pag farik kortat.

Mhonttoch hangasor konn xanno zalo? Heach pasot ongõykar orthik bollan voir sortat ani gõykar khala poddttat. Te porki monis amchea dolleam samkar duddvankar zatat te pollevn kaim zannachem pint challvota. Tankam ghantti ani nagovnne mhonn uzot ghaltat. Punn te kortat toslo vavr korunk kedinch fuddem soronat. Thoddeank zobor xem xikop na, tori te hero-giri marpachi sonvoim apnnaitat. Heach khatir IT xetrant, Industrial Estates ani her vevsayanim, chodd promannan ongõykar bhorti zatat. Tanchi skill ani dedication gõykaram poros kitlexech pavttinim ut’tom (excellent) asta. Hangasor te bhaddeachea ghoranim ravon aplo ghorsonvsar ghoddttat. Uprant aste zomin ghevn, ghor bandun sasnak gõykar zavn ravtat. Kaim zann dhonde ubarun lakhpoti ani koroddpoti zaunk pavleat. Punn ami Gõykar mat niraxi zaleat.

Ongõykarank lagon Gõyant opradh chodd zatat mhonnpachem chodduch aikonk melltta. Gõykar ekdom bore ani bhagivont mhonn sangpachem dhaddos konn korit! Gõykaram koddlean chorio, krimi, bolatkar, adi zatat tem kitem ! Ekar-ek 16 khun korpi kirmidor Mahanand Naik, niz Gõykaruch mu? Bhailea monxank aropi korchea adim ami khoim chuktat tem niyallop faideachem zatelem. Zor ongõykar bhitor sortanam aplea talents-am vangdda il’le ogunnui haddtta zalear; ami chotur ravchi goroz asa. Te bharoti nagrik mhonttoch tankam dhanvddavop xokya na. Tankam semprak Gõyam bhair ghalear Gõychi udorgot koxi zait!

Dusre vatten ami monis soglle ekach Devachi rochnnam. Bhed-bhav korop mhonnge Devacher virudh vochop. Hem pap ami apnnaina zaunk amcho nirdhar zaum-di.

                                                 *******************
This article was published in the Goa’s Popular Monthly JIVIT, Feb’2014 issue

No comments:

Post a Comment