‘Hirvi Kranti’: Bharot-achem atm’boll ( Green revolution in India)
*
Necio D’Souza, Raia,
Goa.
‘Hirvi
Kranti’-chi (Green revolution) survat Bharotant zali ti 1967 vorsa. 1965-67
vorsam mozgoti desacher boroch dukoll (famine) ail’lea karnnan, xetki mollar
bodlav haddpak sorkaran pavlam marchim poddlint. Noveo xetki yevzonnio chalik
lavpa bhogor upay naslo. Adim savn orov-gotto zobor-so utpon zainaslo. Bhailea
desantlean jevnna vostu haddpachi stithi asli. Brittixanchea kallar kaim
promannan orov-gotto, lugott, mexina videxantlean haddlea bhogor upay nastalo.
Des 1947 svotontr zalo tori 1967 meren ti chaluch urli. Vaddtte loksonkhe
mukhar potta-panneacho proxn chintecho vixoy zal’lo. Aiz Hirvi Krantichea
bhorvanxear amcho des sukhi asa. Orov-gotto favo tea prommanan toyar zata. Bharoti
loksonkek purto zavn kaim promannan videxant niryat (export) legit zata.
Hantuntlean sorkarak kitlixich yennavoll bhitor sorta, tea borobor abru-man
melltta.
Hem
chitr bololpak survat zali ti Hirvi
Kranti-chea alaxirean. Hi hirvi
Kranti pordesanim poili sthapleli. Bhukecho proxnn mittovpak xetam rovop
ekdom ghorjechem dislolean Hirvi Kranti zolmak aileli. Evropi raxttranim
xetkamant yexesvi proyog (Experiments) kel’lean, he manddnnek ‘Hirvi Kranti’
mhonn nanv poddlelem. Dusrea mha-zhuza (Second World War) uprant choddxea
raxttranim, hi ‘Hirvi Kranti’ apnnaileli. Hea adim lok jem kitem melltta tem
khauvn pott bhortalo. Zoxe porim follam, bhaji, nustem, monzatichem mas, adi.
Bhov thoddo lok xetam rovpachi khottpott kortalo. Ekach lugarar segit 3-4
vorsam pik kaddli zalear, te matiyecho sar nopoit zatalo. Fuddlem pik borem
mellonaslem. Magir tem xet soddun dusre kodden zomin nitoll korpachi prokriya
suru korchi poddttali. Bhorpur thokos ghenvcho poddttalo punn pik sap thoddi
mellttali. Oslea vatavornnant favo to orov utpon zainaslo.
Hirvi Kranti yetoch sov
mhotvache bodol ghoddon aile. [1] Voir-sokoil asleleo zominim sopatt ani nitoll
zaleo. Dongrache palsannim (slopes) purian vontteanim vibhagleo. Padd zominim
xetancho akar ghevpak lagleo. Mero ani bandh ghalun udok ravum-xem kelem.
Pavsachea adaran pik mellpak survat zali. Gonv ani Tandull vhodd sonkhen toyar
zavpak laglo. [2] Sarem (fertilizer) ghalpachi veavosta naslelean ekach xetant chodd
kall pik gheunk zaina oxi oddchonn asli. Hirvi Krantichea adaran sarim utpon
korpacher bhor poddli. Xendriy (organic) ani rosaynik (Chemical) sarim toyar
korpache karkhane ube zale. Sarem vaprun vorsantleant don pikam ghevpachi
manddnni chalu zali. [3] Pavsachem udok Dhornnanim (dams) sattovpachi veavosta
chalik lagli. Hem udok magir kharzantlean (canal) xetanim denvoilem. Udkacho
purvotto favo toso zal’lean ekach vorsak tin pikam ghevpachi sonkolpona fuddem
aili. [4] Kidd-naxok (Pesticides) vokhdam vorvim bori pik mellovpak sompeponn
ailem. [5] Sonkorit (hybrid) biyamcho xodh lagtoch, pik dobradan ani tibradan
vaddli. Je zominint adim ek kinttol pik zatali tech zomnint don vo tin kinttol
pikop xokya zalem. [6] Xetkamak adar mellovpi upkornnam ani yontram bhitor
sorlim. Tractor-an zomin kospak sompeponn ailem. Water-pump vaprun
baimchem ani nhoychem udok xetanim pavlem. Hea vorvim subeiz vavraddi lagpacho
proxn mittlo.
Hirvi Kranti vorvim, gonv ani
bhatache pikentlean sompurnn Bharoti porjek dilaso mell’lo. Fuddem herui zinsamche
lagvoddicher bhor poddpak lagli. Torkari ani follanchi pik vaddovpak Hirvi Kranti nettan fuddem geli. Akh’kea
bharotant 80% lok xakari (Vegetarian) jevonn ghetat. Bhaji-palo ani her kodd-danyam
(Cereals), chodd promannan aspachi goroz disli. Bajri, Jowar, Nachnne, Mokke, Mug,
adi roitelea xetanim, dusrem ani tisrem pik mhonn jinsanvar torkareo rovpachi
sondi mell’li. Gorvam ani her palliv (domestic) monzatik favo to orov mellpak
laglolean, dudhachem-i utpadon vaddlem. Dudha vorvim anikuy vevsay ubhe ravle. Torekvar
fulam ani follamche molle nirmann zale. Bharot des ghott-mutt zavpak Hirvi
Krantin moladik yogdan dilam. Azunui amcho des xetki vevsayak lagon aplea
payamcher ubo asa.
Hea
chalu kallar Bharot des sorvoy vattanim atm’nirbhor (self-dependent) asa so
dista, tori kaim gozalinim heram desamcher patievn ravchem poddtta. Hem dhoronn
sonvsarantlea choddxea desank apnnavchem poddlam. Dekhik indhon-tel (Petroleum)
Bharot-ant mellona dekhun akhati (Gulf) desantlean ayat (Import) korchemch
poddtta. Tache bodlak he des amche koddlean jevnna-khannacheo vostu melloitat,
zoxe porim gonv, tandull, masam (meat), tantiam (poultry), mosalo, cheav, follam,
torkari, adi. Amche lagim heo vostu subeiz asat mhonn niryat (export) korop
sompem zata. Oxem na kelear kedea-i vellar tanche koddlem tel mellop bond
zavpak xokta. Randpa-ges purian bhailean yeta, hachi zanniv khubxea zannak na. Indhon
tela vorvim, vahona, vimana, botti ani zinsanvar mexina choltat. Hea indhon-tela
xivay Bharotacho fuddar trasant poddttolo, hantun matuy dubav na. Toso sorkara
kodden adim-fuddench korar kel’lo asta, zantun ‘Oil for food’ hi policy
xoktichi zata.
Mhonnttoch
xetki vevsayacheruch amcho Bharot des tigun asa, aslo ani astolo. Herui
xetranim bhorpur vikas zala to-i bi xetki vevsayacher nibun. Bharot des nettan
progoti korit asa hacho obhiman xetkamti vorgak veta. 50 vorsam adim Bharot-ak
aplea soman dorjeacho lekhpi kitlixinch raxttram azunui fattim urleant. Ontrollar
upgire vo satellite soddpak zori Amerika poilea zagear asa; zalear
Bharot chovtea zagear asa. Hem sthan mellovn amcho des bhorpur fuddem asa mhonn
sid’d zalam. Antartica prantant vochun mhotvacho sodh-vavr kel’lo asa. Sonvsarantlim
vhodd ani xoktivont raxttram amchea desak man bhagoitat.
Mhonnttoch
Hirvi Kranti vortovta amchea
desachea vikasachi bunyad. 60 vorsam adim Hirvi Kranti-n Bharotant mull dhorunk
naslem zalear, aiz legit amcho des durboll aspacho. Hacher dor eklean khol
niyall korcho asa. Xetanim vavurteleank ani xetki xetra kodden sombond
dovorteleank unnem lekhpachi ek khotti sonvoy amche modem vosta. Ti sasnnak
nopoit zavpak zay. Chiklant lollpi monis mhonn kikont korunk favona. Xetkarank
vhodd manan lekhpak zay. Amchem xikxonn ani duddu kuxin kaddun taka man diumk
zay. Oxem kelear Bharot des odhik nettan voir sortolo, hantun il’loy dubav na. ‘Mera Bharat Mahan.’- jai ho!
**********************************
This
article was published in the Goa’s Popular Monthly JIVIT, Oct’2014 issue.
No comments:
Post a Comment