Thursday, April 16, 2015

‘Hirvi Kranti’: Bharot-achem atm’boll ( Green revolution in India)

‘Hirvi Kranti’: Bharot-achem atm’boll ( Green revolution in India)


                                                                                           * Necio D’Souza, Raia, Goa.

‘Hirvi Kranti’-chi (Green revolution) survat Bharotant zali ti 1967 vorsa. 1965-67 vorsam mozgoti desacher boroch dukoll (famine) ail’lea karnnan, xetki mollar bodlav haddpak sorkaran pavlam marchim poddlint. Noveo xetki yevzonnio chalik lavpa bhogor upay naslo. Adim savn orov-gotto zobor-so utpon zainaslo. Bhailea desantlean jevnna vostu haddpachi stithi asli. Brittixanchea kallar kaim promannan orov-gotto, lugott, mexina videxantlean haddlea bhogor upay nastalo. Des 1947 svotontr zalo tori 1967 meren ti chaluch urli. Vaddtte loksonkhe mukhar potta-panneacho proxn chintecho vixoy zal’lo. Aiz Hirvi Krantichea bhorvanxear amcho des sukhi asa. Orov-gotto favo tea prommanan toyar zata. Bharoti loksonkek purto zavn kaim promannan videxant niryat (export) legit zata. Hantuntlean sorkarak kitlixich yennavoll bhitor sorta, tea borobor abru-man melltta.

Hem chitr bololpak survat zali ti Hirvi Kranti-chea alaxirean. Hi hirvi Kranti pordesanim poili sthapleli. Bhukecho proxnn mittovpak xetam rovop ekdom ghorjechem dislolean Hirvi Kranti zolmak aileli. Evropi raxttranim xetkamant yexesvi proyog (Experiments) kel’lean, he manddnnek ‘Hirvi Kranti’ mhonn nanv poddlelem. Dusrea mha-zhuza (Second World War) uprant choddxea raxttranim, hi ‘Hirvi Kranti’ apnnaileli. Hea adim lok jem kitem melltta tem khauvn pott bhortalo. Zoxe porim follam, bhaji, nustem, monzatichem mas, adi. Bhov thoddo lok xetam rovpachi khottpott kortalo. Ekach lugarar segit 3-4 vorsam pik kaddli zalear, te matiyecho sar nopoit zatalo. Fuddlem pik borem mellonaslem. Magir tem xet soddun dusre kodden zomin nitoll korpachi prokriya suru korchi poddttali. Bhorpur thokos ghenvcho poddttalo punn pik sap thoddi mellttali. Oslea vatavornnant favo to orov utpon zainaslo.

Hirvi Kranti yetoch sov mhotvache bodol ghoddon aile. [1] Voir-sokoil asleleo zominim sopatt ani nitoll zaleo. Dongrache palsannim (slopes) purian vontteanim vibhagleo. Padd zominim xetancho akar ghevpak lagleo. Mero ani bandh ghalun udok ravum-xem kelem. Pavsachea adaran pik mellpak survat zali. Gonv ani Tandull vhodd sonkhen toyar zavpak laglo. [2] Sarem (fertilizer) ghalpachi veavosta naslelean ekach xetant chodd kall pik gheunk zaina oxi oddchonn asli. Hirvi Krantichea adaran sarim utpon korpacher bhor poddli. Xendriy (organic) ani rosaynik (Chemical) sarim toyar korpache karkhane ube zale. Sarem vaprun vorsantleant don pikam ghevpachi manddnni chalu zali. [3] Pavsachem udok Dhornnanim (dams) sattovpachi veavosta chalik lagli. Hem udok magir kharzantlean (canal) xetanim denvoilem. Udkacho purvotto favo toso zal’lean ekach vorsak tin pikam ghevpachi sonkolpona fuddem aili. [4] Kidd-naxok (Pesticides) vokhdam vorvim bori pik mellovpak sompeponn ailem. [5] Sonkorit (hybrid) biyamcho xodh lagtoch, pik dobradan ani tibradan vaddli. Je zominint adim ek kinttol pik zatali tech zomnint don vo tin kinttol pikop xokya zalem. [6] Xetkamak adar mellovpi upkornnam ani yontram bhitor sorlim. Tractor-an zomin kospak sompeponn ailem. Water-pump vaprun baimchem ani nhoychem udok xetanim pavlem. Hea vorvim subeiz vavraddi lagpacho proxn mittlo.

Hirvi Kranti vorvim, gonv ani bhatache pikentlean sompurnn Bharoti porjek dilaso mell’lo. Fuddem herui zinsamche lagvoddicher bhor poddpak lagli. Torkari ani follanchi pik vaddovpak Hirvi Kranti nettan fuddem geli. Akh’kea bharotant 80% lok xakari (Vegetarian) jevonn ghetat. Bhaji-palo ani her kodd-danyam (Cereals), chodd promannan aspachi goroz disli. Bajri, Jowar, Nachnne, Mokke, Mug, adi roitelea xetanim, dusrem ani tisrem pik mhonn jinsanvar torkareo rovpachi sondi mell’li. Gorvam ani her palliv (domestic) monzatik favo to orov mellpak laglolean, dudhachem-i utpadon vaddlem. Dudha vorvim anikuy vevsay ubhe ravle. Torekvar fulam ani follamche molle nirmann zale. Bharot des ghott-mutt zavpak Hirvi Krantin moladik yogdan dilam. Azunui amcho des xetki vevsayak lagon aplea payamcher ubo asa.

Hea chalu kallar Bharot des sorvoy vattanim atm’nirbhor (self-dependent) asa so dista, tori kaim gozalinim heram desamcher patievn ravchem poddtta. Hem dhoronn sonvsarantlea choddxea desank apnnavchem poddlam. Dekhik indhon-tel (Petroleum) Bharot-ant mellona dekhun akhati (Gulf) desantlean ayat (Import) korchemch poddtta. Tache bodlak he des amche koddlean jevnna-khannacheo vostu melloitat, zoxe porim gonv, tandull, masam (meat), tantiam (poultry), mosalo, cheav, follam, torkari, adi. Amche lagim heo vostu subeiz asat mhonn niryat (export) korop sompem zata. Oxem na kelear kedea-i vellar tanche koddlem tel mellop bond zavpak xokta. Randpa-ges purian bhailean yeta, hachi zanniv khubxea zannak na. Indhon tela vorvim, vahona, vimana, botti ani zinsanvar mexina choltat. Hea indhon-tela xivay Bharotacho fuddar trasant poddttolo, hantun matuy dubav na. Toso sorkara kodden adim-fuddench korar kel’lo asta, zantun ‘Oil for food’ hi policy xoktichi zata.

Mhonnttoch xetki vevsayacheruch amcho Bharot des tigun asa, aslo ani astolo. Herui xetranim bhorpur vikas zala to-i bi xetki vevsayacher nibun. Bharot des nettan progoti korit asa hacho obhiman xetkamti vorgak veta. 50 vorsam adim Bharot-ak aplea soman dorjeacho lekhpi kitlixinch raxttram azunui fattim urleant. Ontrollar upgire vo satellite soddpak zori Amerika poilea zagear asa; zalear Bharot chovtea zagear asa. Hem sthan mellovn amcho des bhorpur fuddem asa mhonn sid’d zalam. Antartica prantant vochun mhotvacho sodh-vavr kel’lo asa. Sonvsarantlim vhodd ani xoktivont raxttram amchea desak man bhagoitat.

Mhonnttoch Hirvi Kranti vortovta amchea desachea vikasachi bunyad. 60 vorsam adim Hirvi Kranti-n Bharotant mull dhorunk naslem zalear, aiz legit amcho des durboll aspacho. Hacher dor eklean khol niyall korcho asa. Xetanim vavurteleank ani xetki xetra kodden sombond dovorteleank unnem lekhpachi ek khotti sonvoy amche modem vosta. Ti sasnnak nopoit zavpak zay. Chiklant lollpi monis mhonn kikont korunk favona. Xetkarank vhodd manan lekhpak zay. Amchem xikxonn ani duddu kuxin kaddun taka man diumk zay. Oxem kelear Bharot des odhik nettan voir sortolo, hantun il’loy dubav na. ‘Mera Bharat Mahan.’- jai ho!

                                              **********************************
This article was published in the Goa’s Popular Monthly JIVIT, Oct’2014 issue.


No comments:

Post a Comment