Tuesday, April 21, 2015

Duddu sorvosv nhoy ! (Money is not everything)

Duddu sorvosv nhoy ! (Money is not everything)

                                                                      *  Necio D’Souza, Raia, Goa

‘Money is just something, not everything’- oxem bhov thodde zann mantat. Thodde mhunnttat ki duddu zavn asa mull, sorv vaitt ghoddnnukamchem. Kaim zann duddu ek denvchar mhunnttat. Hem khorem kai fott tem polleunk zai. BIBLE sangta tea pormonnem duddu vaitt nhoi, punn duddvancho môg korop ki vaitt. Duddvanchi axea dhorlear somazant zaitem vaitt upzonk pavta. Mhunnge duddvanchi axea dhorop zavn asa mull (root) sogllem vaitt upzovpak. Duddu zavn asa khorêponnim ek hatyar (Tool) jivit sarunk, jivit udorgotin vaddunk hea sonvsarant. Duddu khorchilea xivay kosli-i vost apli korunk zaina. Zor sogott monxam sovem soman toren duddu astit zalear, sonvsarant vaitt upraspachi matui khottpott zanvchi na. Monis jedna duddvanchea mogan piso zata tedna, somazant noxtt bhitor sorta.

Duddvancho gulam zait zalear, odhik duddu komavop ek vyason zata. Jitlo subeiz duddu ekttovta titlo unno disonk lagta. Jitlo chodd duddu hatanim golltta, titli chodd mijeas monxachea monant utpon zata. Choddxe pavtti ho duddu kallea vevharantlean ailelo asta. Duddvancho tann tache toklek choddtta ani apunn heram poros podvedar mhunn somzota. Taka oxem dispak lagta ki duddvanim kiteim, koxem-i, kitlem-i viktem gheunk zata; sukh ani xanti purian. Duddu subeiz astoch monis apsuvarti (selfish) zata ani monisponnacho hok’k visorta.

Je monis thoddeach kalla modem girest zatat, te gorib monxak kikont kortat. Okosmat ekttaileli dhon-dovlot pollevn apunn heram sarkoch hadda-masachi veakti mhunn visortat. Duddu tanchi chintpachi xokti bhoxttaita. Addechi dovlot hatanim yetoch, samkar aslolo monis lhan ani kirkoll disunk lagta. Gorib monis koxtt korun aplem pott bhorta tori, to allxi mhunn hinnsaita. To monis gorib urpachem karonn, tachem allxeponn mhunn moskoreo korta. To gorib, sotan ani nitin jiyeta mhunn visorta. Tea-tea vavrak favo ti mozuri vo pagar mello naslelean, choddxe zann goribuch urtat. Hem ek mukhel karann somazant goribi jivi urpak. Na tor hea 20 vea xekddea uprant konnuch monis goribin jeyeupak mozbur ascho naslo. Girest monis odhik girest zavpak, goribancho vhoddlo hat asta. Hem niayallun upkar attovche boldek, girest monis beiman zata.

Adim boro ani mannsugen jieupi monis purian, addecho duddu hatanim yetoch bodolta. Dev pasun tacho chakor disunk lagta, jedna to dhormik vavrak denngi divn aplem nanv porgottpak hokum dita. Duddu komavop Devachench ek vordan mhunn to visorta. Devanuch taka bholaiki ani ginean heram poros subeiz dil’lean, to subeiz duddu zoddunk pavla mhunn visorta. Jedna map bhorta tedna, Dêv aslelem tem pusun vhorta, oslei ghoddneo polleunk mellttat. Kiteak Devak ani gorvak (pride) poddona mhunn Povitr Pustokant sabar kodden melltta.

Lognachi gozal yeta tedna, girest ani ut’tom girest famili aplea boroborche familim xim sombond zoddttat. Gorib ghoranneant kednach soirigot korun ghenat. Itlem asonui kazari zoddpem sodankal ekvottan jiyeta mhunn khatri diunk zaina. Duddancho chodd mog aslelean, kaim ghov-bail kuxin sortat; ghottasfott ghetat. Rajki fuddari goribanchea nanvan sabar yevzonneo chalik laitat, punn tancho lav goribank mellonam. Modekot dolal astat te nalayok astat.

Vostumcher duddu  khorch korop zavn asa ek rit hea sonvsaran jiyeupachi. Goribak toxem girestak aple gorje pormonnem vostu vikteo ghevcheo poddttat. Konn kitlo khorchita tem tea-tea monxache zoddicher tharlelem asta. Unne zoddicho monis kuidadin poiso moddtta zalear, subeiz zoddpeak xim ani mer lagona. Kaim girest monis naka thoim khorchun duddu hogddaitat. Je vostuchi khoreponnim goroz na tori vikti ghetat. Ticho favo to vapor zainastana magir kochreache raxint poddtta. Apnnem hem ghetlem, tem haddlem oxem vhoddponn mirovpak tancho jiv sontosta. Thodde zann jevnna-khannachea nanvan itlo khorch kortat ki jevonn pottant rigta tea von subeiz bhair poddtta. Kaim pavtti kuddik sonsonam toslem khann ghetlelean, bholaikecher vaitt porinnam korun ghetat. Kaim pavtti unnem zoddttolo monis pasun chukta. Togonk xokonant oslea vostunk lagon vo folgam kospayank lagon, duddvancho vibadd korta. Magir goribkayek xirapun koslo faido? Kaim zann fuddem-fuddem tokli virar korun bhonvtele distat.

Aple zoddi pormonnem zonn eklean bochot (saving) korunk xikunk zai. Thoddo duddu somazachea boreponna khatir vaprunk zai. Oxem kel’lean poile suvater dublleak adar melltta; dusre suvater somazant abru-man melltta; tisre suvater apleach monak upott xanti melltta ani chovte suvater Devacho nirontorim (unceasing) axirvad denvta. Zo monis oxem korpak fattim sorta, to kaim pavtti vaitt vyasonache bhokik poddtta.
Novea Korarant Jezu Khristan pottovn dilam ki jem sorkarachem tem sorkarak diyat ani Devachem tem Devak diyat. Hacho orth oso ki tuje zoddintlean tuka favo tem môdd, urloleantlo 10vo vantto Devachea karyak bhettoi ani lagu zata to khor (tax) chukoinastana sorkarak bhor. Mhunnttoch duddu asop ekdom gorjechem. Duddu aslearuch monxan somazacho ek bhag koso jiyeunk zata. Duddvanim sonvsar sudarta, fulta ani folltta. Punn soglem dhean-mon duddvamcheruch dovrun monxan jiyeupak favona. Oxem kelear somazant noxtt bhitor sortelench.

Duddu vo girestkay asop mhotvachem nhoy bogor vavr korop ani mozuri mellovop mhotvachem. Hachi dekh amkam Jezu lagchean melltta. Capernaum nograntlea devmondirant Aplea xisam ani pattlavdaram sangatan Jezu bosun aslo. Tednach ek donddvosuldar (tax collector) Pedru-xim yeun vaspus korta ki tancho guruji kor (tax) farik korta ki na? Jezun taka poixe divpachi khoxi dakhoili. Eka tolleaxim vochun nustem goraunk Pedruk Jezun sanglem. Poilem nustem farovtolem tachem tondd ugodd ani nanno bhair kadd mhunn formailem. Pedrun toxench kelem ani to nanno kor farik korche khatir dondd-vosuldarachea hatan dilo. He porim Jezun apli potti bhorli.

Jezun vizmit korun nanno upzoilo to sompeponnim bolsantleant kaddun diunk zata aslo. Tea khatir nustem goravpacho thokos kiteak ghevop? Hacho orth oso ki duddvam poros vavr xrestt. Dusrem karann mhollear zor sorvoi nagrikank kor farik korop xoktichem asot zalear to konn eklean chukovop mhonnge ek guneanv. Hea guneanva khal Jezuk jiyeunk nakam aslo.

Oslich dekh hanvem lhanponnim thavn apnnailea. Hanvem duddu komavpa fattlean kednach naddbudh uzar korunk na. Sadem ani promannik jivit sarpak vavurlam. ‘Tum xant jiye ani mhakai xant jiyeunk di’- hea dhornnacher kayom ravla. Oslea jivitak orth na mhonn zaite zann mhojeo moskoreo kortalet. Sangati bhurge ani ixtt dusreachea porsantle ambe-kaju kaddit zalear, addavpacho proytn hanv kortalom. Tedna te mhojer challvotale ani ixttagotik ver poddttali. Jivitant fottovop nagovop thoddem tori apnnauk zai, na tor hanv fuddarak lachar zavn astolo; oxi budh ditale. Hanvem tankam nakarle ani mhojea mona pormonnem jeyeupak laglom. Atam mhoje lagim kitem unnem asa xem mhaka disona. Ghor, zomin, poiso ani mhotvachem mhollear ek moipaxi ani Dev bhirantichem kuttumb mhoje lagim asa. Atam mhoje sovem subeiz duddu nasot tori mhojea dheyak (principle) hanv yexesvi zala to polleun te ojeaptat. Apunn khoim tori chukleat oxeo protikriya (reactions) kolloitat.

Mhozo sobav oso zo konn dhormacher va monis hok’kacher add veta zalear, hanv rokddoch chabuk oddttam. Tea khatir kaim motlobi monis mhojer ragar zatat tori hanv porva korina. Mhojea misanvacher (Mission) hanv kayom asa, kalla pormonnem koslich toddzodd (compromise) korunk na. Osoch eka disa eka padrixim vad zalo. Hanv Devak 10vo vantto dina oso mhojer arop aslo. Tedna hanvem sanglem ki ‘10 pavttinim chodd 10vo vantto hanv farik kortam. Hanvem to tujeach hatant dinvcho mhonn kaido na. Toxench mhoji zoddtti gheunk Dev asa. Goroz asa tuvem aplo 10vo vantto Devak dila ki na to chovkoxi korpachi’. Aichea kallar padri aplea sermavanim Donations ekttavpacher chodd bhor ditole polleunk melltta. Hem chitr bodolpak zai. Na tor dhormak fuddem luskonn zaunk xokta.

Vavr korop mhotvachem tori vavrachi nivodd korop tea von mhotvachem. Hea vavrantlean Devachim subham dennim devun yetit kai na to niyall korunk zai. Mhojea vaddeant ek famil asa tantunt ghov-bail ani teg put asat. He bhurge 8 te 14 vorsam pirayeche. Bapui zoddtta tantuntlean ghor dhadoxi asa tem hanv polletalom. Avchit bail Gulf-ant nokrek veta. Ghovacho zabab aslo ki aplea ekleache zoddin ghor cholona. Atam 2 vorsam uprant ghorant bodol zala to oso. Duddu aila punn mog sompla. Ghorant eka-mekak respet na, xikxonnacher mon na. Hea bhurgeamchem bhurgeponn kabar zalam. Zun zal’lea dadleam vorim te mosteponnam kortat. Hea voyar sobona toslim kortubam adartat. Hancho fuddar kitem zatolo to niyallun polleyat. Duddvanchi axa korinastana tea avoi-bapain sangatak ravon bhurgeank nitt rosto dakhoilolo zalear…………..

Duddvanche axen gorabe pisuddttele ami polletat. Kiteak lagon pisuddleat hacher bhor ghalinant. Halinch Mumboint eka kristi ghorabeant oxem odruxtt ailem. Ghov tarvotti dekhun bail dogam lhan bhurgeam sangatan Vakola aplea ghorant ravtali. Avchit eka musolman tonnatteachea mogan poddon duddu bangar ghevn pollon geli. Azunui ti bepot’ta asa. Ghov piso zala. Bhurgim dukest ani niraxi zaleant. Tor hem kiteak lagon ghoddlem? Zor ghovak duddvam poros familicho chodd mog aslo zalear, to Mumbointuch nokri kortolo aslo. Thoddexe zoddin sukhi kuttumb rakhtolo aslo………….
Mhonttoch duddu sorvosv nhoy. Khoxe monan gorib tim subhagi. Jim konn hem jitle vegim somzotat tim subhagi, sukhi raj tanchem !

                                                          ************************

This article was published in the Goa’s Popular Monthly JIVIT, April’2014 issue.

Monday, April 20, 2015

Sanjao-antlean bhavponn fulum-di (Festival of Sanjao bring brotherhood)



Sanjao-antlean bhavponn fulum-di (Festival of Sanjao)

- Necio D’Souza, Arlem –Raia

Mayachea mhoineant festam, porbo ani kazaram chodd. Junant pavsallo suru zalo ki soglleo porbo ani fungsanvam rod’d zatat. Pavsacho anond bhogpachea soega mukhar her kariakrom title avddiche disonant. Punn Sanjao-chi porob monovpak konn fattim ravot so na. Pavsachea udkant chip’p bhizun monovpachi aglli-veglli porob hi. Udka vangdda monovpachi dusri anik porob na. Kristanvank, khas korun Katolkank vhodd manachi porob hi. Tichem mhotv Natalanche porbe itlench. Natalank Kristi-joyonti somorombhtat zalear, Sanjavank Juanv-cho zolm-dis pallttat. Juanv ani Jezu he eka-mekache soire toxech ixttui bi. Dogui sotachea margan khud cholpi ani porjekui cholovpi fuddari.



Junache 24 tarkek dor vorsa Sanjao-achi porob yeta. Dis khoimchoi asum-di, tarik kayomchi asta. Hika udka-snanachi-i porob mhonn vollkhotat. Ghoxghoxit pavs rokhon yedna meren sogllekodden baimyo bhoron astat. Teach khatir he porbechi akarnni zalea-xi dista. Sanjao-ak nanv poddlam Sam João De Baptista, hea bhaknnara khatir. Purtugezintlean Sam João ucharop, Konknnit Sant Juanv vo Bhagevont Juanv koxem dhortat. Hea João-k Povitr Pustok [Bible], Snan-datar mhonn vollokh dita. Jezuche ani Juanvche sombondam vixim uzvadd ghalta. Tanchea bhavponnachea sombondancher niyall korpak xikoita. Hench he porbechem akorxonn.



Bible-achea Novea Korarant sompurnn mahiti melltta. Lukasachea xubhvortomanant poilea avesorant 39 te 80 vollinim Sant Juanvachea zolmacho khulaso zata. Fuddlea avesorant Jezu khristachea zolmachi khobor melltta. Ekach vellar Elizabeth ani Maria gorbest aslim. Marien niktoch gorb dhorlolo tedna Elizabeth 6 mhoineachea bhesar asta mhonn somzota. Aplea jivachi porva kori nastana, Maria aple mauxe-bhoinniger dhanvta. 3 te 4 dis cholun vechi 5 moilanchi vatt ti. Thoim vochun Elizabeth porsut zaisor Maria ravta. Mayemogan seva korta. Tiche avddi-nivddi pormonnem jevnna-khanna toyar korta. Ho khinn ani bhavponnacho ekchar aiche sonstek legit sontos haddtta. Dusrea khatir aplo jiv riskar ghalpi hi ghoddnnuk, adhunik monxak jogpacho bhorvanso upzoita.



Elizabethik Juanv zolmolo, tor Mariecher Jezu zolmak ailo. Fuddem, Jezu niz Dev asun legit Juanvam koddlean udka-snan vo bavtizm gheunk onmonlo na. Hem Devan bhasail’lem karya, konnuch nakarunk xokona. Khorem mhollear Jezun avoichea kusveant astana, Juanvank obhshekit  kel’lo to khinn ut’tom. Jea vellar Marian, Elizabeth-iger vochon noman kelem ani veng marli teach vellar dogui ballkanim uddio maril’leo to ul’lekh bhov sukh divpi.



Hi bhett, abhishek, seva, mog, bhavponn heo gozali ballgunuch Sanjao-achi sonkolpona chalik laglea. Jezuchea kalla uprant sumar 15vea xekddeant Evropi khonddant, suru zal’li hi porompora aiz sonvsant kitleaxeach prantanim pallit asat. Mull ud’dex zori bhong zata tori Sanjao monovpachi urba taji asa. Amchea Goyant Saxtti, Bardez ani Tiswaddi talukeanim hi porob umedin monoitat. Protek ganvant dor eka vaddeacho mhonn tatpurto pongodd toyar zata. Hech te mukhel godde baint uddeo marpi. Bakiche lok tankam sangat ditat tea khatir khuxalkay dupett zata. Zanttim-nenttim, chole-cholio, bhurgim-ballam sangat ditat. Fulam, panam, vali gheun toyar kel’lim kopelam vo mukutt mathear ghaltokuch kallzam dhadospak lagtat. Mirvonnuk kaddit ekui ghor bhairainastana angnnat vochun gitam gavop, nachop, moskoreo korop, adi hantuntlean ekcharachi bhavna fuddem veta.



Sanjao-chi sobai vaddovpak ghumott, trumpet, pemprem, kansalli, adi vad’dyam astat tem zalench, tea bhair kherit gitamchi khatodd zata. Kantaram, Mandde, Dulpodam jim vorsbhor konxak poddil’lim tim bhair sortat. Modinch add’dop, hueli marop, nare divop zata. ‘Viva re viva, viva sanjao..…’ vo  ‘Patolli magota re Sanjao, patolli magota….’ – oxim kitlixinch palupodam aikunk mellttat. ‘Tum il’lo ghe re, hanv il’lo ghetam, faleam kaim mellona, oslim festam vorsak kiteak don pavtti yena…..’ – hem git mhonttonam sorea-battli nachovpak thoddeak vixex khos bhogta. Natalam sarki bhovxik sutti nasli tori lok ghora ravchi sondhi ghetat. Chodd korun tornnatte kamank danddi martat. Bailam mhunn fattim ravot xim na. Patolleo korpant va batk, bol, donne korpak gul’l astat. Heramkui kitem na kitem karya astach. Onnsam solop, ponnos katrop, ambe chirop, adim kamam astat.



Magir vorsavolli promann Sanjao-ache godde, vaddeachea kopela mukhar va sarvojonik khursa mullim ekttaim zatat. Thoroil’lea vellar il’lo vêll magnneant sarun muzga talar bhair sortat. Sanjao bhair kaddpach vêll chodd-so sokallcho 10-12 voram mozgotim  zata. Ghoran ghor lokak porbim di-it Sanjao fuddem pavta titlo; anikui zann mirvonnukent samil zatat. Pavs matso poddpak laglo ki moj’jea vaddtta. Konnak bhizunk naka tanni sotri fulovn bhagidar zavop. Khavpa jin’nos vanttle bhogor Sanjao ekleager sanv dusreager vochona. Konnager ambea xiro zalear konnager onnsa kapam. Ekleager borkoyeche gore zalear dusreager kelleam kuddke. Patolle kuddke khavpak konnuch fattim ravot so na. Hollddichea pananim ukoddleleo asum va chanfeachea; dogaimcho pormoll titloch ruchik. Halim tempar kek, biskute vanttunk lagleat tem vichitr dista.



Sanjao-achem anik ek khaxelponn mhollear tea-tea vorsak kazar zal’lea zoddpeachi upostiti. Logn zal’le dhuvek avoyger savn khas vojem yeta. Soglle khavpache jin’nos toxench 1-2 soreacheo battleo-i astat. Magir aimore poilim dor eka ghorant vochun il’lem-il’lem vanttop. Lhan-vhoddanchi tonddam godd korop. Hea novea zoddpean Sonjao aplea manvoddea monovpacho kaido asa. Tea khatir he vatten vojem yeta zalear ghov-bail manvoddea pavtat. Thoim magir ak’kho dis loka sangatim movjen sartat.



Itle umedicho ani bhavcharacho ho utsov dixim-dixim na-nopoit zavpache vatter asa. Itlea vorsam mozgotim mull hetu sanddla, teach khatir tachem svarup bodol’lam. Zannkaranim va zantteleanim he porompore fattlo ud’dex mukhavele pillgek ukto korunk na so dista. Teach khatir khub goirsomoz bhitor sorla. Adhunik monxak hi porob heram festam sarkich ek dispak laglea. Sokallim poilim Devachem nanv ghevop,misak bi vochop; magir disbhor mosti-mojya korop. Thoddeanim ak’kho dis noxent sarop. Him festam, igorz ani aplem ghor; itle bhitor simit urtat. Punn Sanjao dor eka ghorak, dor eka monxak mellpacho soeg dita. Sompurnn vaddobhor cholun bhovpachi sondhi dita. Zor Saibinnmãi ghorbestponnar 5 moilanchi vatt cholun mog-moipas zagoita, zalear ami kiteak fattim ravop?



Sanjao-achi porompora dhimi ani xellmoddi zavpak kaim karanna asat. Poile suvater monxa-monxa modlem bhavponn somplam. Adlea kallar xezareak legit bhav vo bhoinn manop zatalem. Khoimsorui porkea monxak mellpachi ghoddi yet zalear; ho mhozo ganv-bhav, hi mhoji ganv-bhoinn oxi ollokh zatali. Atam ti chal gollun poddlea. Aizchea kallar khaxa bhav aplea bhavachem tondd legit polleunk sodina, oxem khinna-khinnak zannovta.



Dusrem ek karann asa, ganvanim atam baimyo uronk nant. Tollim ani Khanddi purun gheleat. Xaranim tor baim sodun legit mellchi na. Mell’learui ti vaporpa sarki aschina. Ganvam vangdda kheddeanim legit nollachi veavosta zalea. Kosollpak pavleleo baimyo durust korpak konn toyar na. Baimt denvlolo Sanjaokar surokxit voir sortolo mhonn khatri na. Bhitor khoim tori apttot mhonn bhoim asta. Khub pavtti osle abghat ghoddttole polleunk mellttat. Tedna sohoz konnaichem-i mon dukhi ani niraxi zavop sobavik asa.

Hea oslea obsoegank lagun Sanjao-ak badha yevop hem amchem durdoiv. Khorem mhollear soreache noxe khatir he abghat ghoddttat. Soreache dhuntint kel’lem khoimcheim karya vankddem zata. Tantun baimyt uddki marop samkem dhokeachem. Baint uddi marpachem samkench bond zavpak zai oxem mhaka mona pasun dista. Jiv samballun festam-porobo monovop xanneponnachem, oxem hanv mantam. Zor Sanjao-acho sombond udka lagim asa zalear, tem koxeim mellounk zata. Ghosghoxit pavs tor denvtach, tea bhair nollachem udok uplobd asta. Hea udkan nhavun Sanjao soboilear kitlem borem yeumchem nam?  Jiv hogddavpacho risk mullasavn kaddpant xanneponn asa. Hea drixttikonatlean Sanjao-a kodden polleunk zai. Ticho samball korunk zai.



Xevttim, Bhagevont Juanvachea manak bhettoil’li hi porob sorvoy vattanim orthabhorit zaunk favo. Sant Juanv ani Jezu Krist hanche sarke sombond amche modem ruzunk zai. Tanche modlem bhavponn amche-i modem vaddik lagpak zai. Mãi Morien Elizabeth-ichi seva keli toslich seva ami-i bi atmsad korpak zai. Tednach Sanjao poripurnn zatlo. Sant Juanvak khori adoranjoli mellttoli. Hich opekxa ballgun hea Sanjao-ache porbek toyar zavum-ia. Viva Sanjao!!



                                         ****************************

This article was published in the Goa’s Popular Monthly JIVIT, June’2014 issue.


Gõykar ani Ongõykar (Goan versus non-goans)



Gõykar ani Ongõykar (Goan versus non-goans)

                                                     - Necio D’Souza, Raia-Goa.

Gõyant ravpi ongoykaram (non-goans) vixim usko kaddop amkam Gõykarank mhotvacho vixoy zavn ravla. Ho mudd’do dis-rat jiber khelltta. Ongõykaranim amcho hok’k kaddun ghevpacho proytn kela, oso arop zavpak lagla. Tankanch lagon Gõykarancher odruxttam yetat mhonnpacho vinchar soglleanchea monanim ghollpak lagla. Tiatristanim tor ho vixoy mollbak tenkoila. ‘Gõy ghanttar viklem’ ‘Gõy kelem kobar’, ‘Gõykara utth’, adi nanvam khal sabar tiatr ghoddoileat. Heach vixoyar xekddeanim kantaram rochleant. Hantun konne tori duddu komaila zalear konnem tori hogddaila. Hacho hixeob gõykaram purto ek xun’nea (zero) zala. Portench zalear ongõykarank hangasor faidoch zala.

Vell aila ami niyallpacho, ki konnak faido zala, kitlo zala, ani kiteak zala? Ongõykaranchi sonk’khea vaddtta, ho ek chintechoch vixoy. Koxei toren hacher niyontronn haddpakuch zai, oxem dor eklea niz gõykarak dista. Punn koxem korchem hacher konnuch ok’khondd upai ghena. Hem kam sorkarachem mhonn nimit sangon kus martat. Sorkar ho konn? Amich nivddun dil’le kaim venchik monis mu? Zalear amkam lagu zatele proxn soddovpak tanche nodrek haddop amchi mull zababdari. Oxem ami dor ek nagrik korinant zalear, tevui sust nhidon ravtele ki na!

Atam meren sabar gõykaranim mandun ghetlam ki ongõykar amchea jivitacho ek sandho zala. Tanchea mozoti viret gõykaranchem jivit fuddem vochona. Dor eka kamant tancho adar zaich poddtta. Xetkam, ghor-samballop, imaroti bandop, roste nettovop, adi sogllim kirkoll kamam ongõykaram viret fuddem vochonant. Mhonnttoch gõycho vikas ongõykarancher tharlolo asa ki na?

Mhozo ek onnbhov. Halinch ek movjechi gozal ghoddli. Kocherik sutti aslelea karnnan sodam porim hanv ghorchem kam korpak laglom. Ghorache porne nolle ekan’ek ghasun-dhuvun, donui bhazuni don-don pavtti rong choddovpacho vavr chalu kelo. Mhoji ghorkarn xivpinn (Tailor) mhonttoch ghora kuxichea xopant ek ghov-bail bhitor sorlim.  Ti bail monis mhoje ghorkarnichi regular customer, punn ghov poilech pavtt amger ailolo. Apli car amche gate-xim ubhi korun to mhojexim yeum ubo zalo. Hanvem zap kelina punn vonttar il’lo hanso khelloilo. Barkayen boroch vell pollelea uprant mhaka oso proxn kelo.
“Aisa paint kyom karte ho?”. Hanvem Hindintleanuch zobab dilo, “Aise hi, ghor ka repairing hone vala hai”. Tannem fuddem mhollem, “Bahut ach’cha dikega”. Hanvem hanstea mukhamollan hoikar dilo ani vavr korit ravlom.

To thoimch ubo ravon nirikxonn korta tem polletoch, tachi bail lagim sorli. “Dazzy you know he is such a talented guy? He is a writer and a designer too?” Tinnem mhoje vixim anikui mahiti dili, ki to ojeaplo. Hanv eke nanvoste Multinational company-k borea podacher nokri korta mhonn sanglem. Vell melltta tedna her chondancher (hobbies) bhor ghalta mhonn spoxttikoronn dilem. Uprant tannem mhaka-i bi proxn kele. Zait ekadi khatri korun gheunk. Hanv koslem-i kam kortam; magir tem zaddu marpachem zaum vo vozon ukholpachem zaum vo maddar narl paddpachem zaum. Tem hanv bhes bore toren kortam. Tem-i bi fokot aplea kuttumba khatir. Dusreanger manaiponn kednach korop na, na mhonn manayak amger haddop na.

Hem kollttokir taka aplich il’li loz disunk lagli asot. Apnnem mhaka ek ongõykar koso lekhlo mhonn tannem mhojexim sintirponn dakhoilem. Tachi hantun il’li-i chuk na mhonn hanvem somzailo. Hanv hea vellar kam kortana eka ghanttiachea bhesantuch aslom. “He is amazing…” oxem kitem uloit tim mottora vatten gelim.

Hi ghoddnni hanga sangpak don ud’dex asat. Poilo ki ongõykaram bhogor Gõycho vikas ghoddona oxem manpi ek mozbut somaz vosta mhonn dakhovop. Dusro, dor eka gõykaran apkhoxen lojenastana svotacho tori vavr korop. Aplea hatanim ani hikmotin vavr kelear dusro manai haddpachi goroz poddchi na. Amchea desacho bapui Gandhijin aplea jivitantlean oslich dekh dil’li asa. Amchea modem khub gõykar asat zanche lagim vell asa, kuddichem boll asa, gineanui asa; tori punn hea vavrak hat fuddem sorona. Apnnem kirkoll kam kelear lok apnnak hanstolo, apnnak an’naddi (illiterate) lekhtolo; somzun fattim ravtat. Kaim zann apunn zavn 200 te 400 rupya disvoddo zoddttat, punn bhattant-xetant kam korunk ailoleak 400 te 800 rupya pag farik kortat.

Mhonttoch hangasor konn xanno zalo? Heach pasot ongõykar orthik bollan voir sortat ani gõykar khala poddttat. Te porki monis amchea dolleam samkar duddvankar zatat te pollevn kaim zannachem pint challvota. Tankam ghantti ani nagovnne mhonn uzot ghaltat. Punn te kortat toslo vavr korunk kedinch fuddem soronat. Thoddeank zobor xem xikop na, tori te hero-giri marpachi sonvoim apnnaitat. Heach khatir IT xetrant, Industrial Estates ani her vevsayanim, chodd promannan ongõykar bhorti zatat. Tanchi skill ani dedication gõykaram poros kitlexech pavttinim ut’tom (excellent) asta. Hangasor te bhaddeachea ghoranim ravon aplo ghorsonvsar ghoddttat. Uprant aste zomin ghevn, ghor bandun sasnak gõykar zavn ravtat. Kaim zann dhonde ubarun lakhpoti ani koroddpoti zaunk pavleat. Punn ami Gõykar mat niraxi zaleat.

Ongõykarank lagon Gõyant opradh chodd zatat mhonnpachem chodduch aikonk melltta. Gõykar ekdom bore ani bhagivont mhonn sangpachem dhaddos konn korit! Gõykaram koddlean chorio, krimi, bolatkar, adi zatat tem kitem ! Ekar-ek 16 khun korpi kirmidor Mahanand Naik, niz Gõykaruch mu? Bhailea monxank aropi korchea adim ami khoim chuktat tem niyallop faideachem zatelem. Zor ongõykar bhitor sortanam aplea talents-am vangdda il’le ogunnui haddtta zalear; ami chotur ravchi goroz asa. Te bharoti nagrik mhonttoch tankam dhanvddavop xokya na. Tankam semprak Gõyam bhair ghalear Gõychi udorgot koxi zait!

Dusre vatten ami monis soglle ekach Devachi rochnnam. Bhed-bhav korop mhonnge Devacher virudh vochop. Hem pap ami apnnaina zaunk amcho nirdhar zaum-di.

                                                 *******************
This article was published in the Goa’s Popular Monthly JIVIT, Feb’2014 issue

Saturday, April 18, 2015

Hanv lekhok kay ‘Activist’? (Am I a writer or Activist?)



Hanv lekhok kay ‘Activist’? (Am I a writer or Activist?)

                                                                                   *  Necio D’Souza, Rai -Goy

Hanv ek borovpi oxi mhoji vollokh khub zannak asa. Mhojea likhanna sondorban kaim protikriya uktaytat, tache vorvim somzota. Tori astanana hanv svota borovpi koso manun ghevpak avghodd lagta. Toxi hanvem kitleaxeach xetranim mhoji kopxi dakhoilea. Mhaka omkeach xetracho mhonn dhorop nitt na. Devacho ek visvaxi xevok oso lokanim mhaka polleuncho, hoch mhozo anvddo. Durdoivan oxem ghoddona. Portench zalear hanv Devacho dusman oso bil’lo kaim zannanim mhaka laila. Punn hea bil’lea khatir hanv dukhi zaina. Kiteak Dev mhojem kalliz vollkhota. Amchea dogaim bhitor khoro ani mozbut sombond xugur asa. Hanv tea bil’leanchi ani thoktteanchi porva kori na. Oslea vatavornnant kedna-i matso ghuspotam, tedna hanv lekhok kay ek Sotyavadi (Activist) ? Oso khub pavtti svotakuch proxn kortam.


Mhojea jivitant poilo zago Devak, zalear dusro zago Maim-bhaxek dila. Hanche virudh konnui monis karya kortolo sampoddlear, hanv rokddoch chabuk oddttam. To magir padri zaum va xrimot veakti zaum. Tachea kortubanchi ninda korpak hanv fattim sorona. Heach khatir hanv Devacho dusman mhonn prochar cholta. Eka padrin tor ukteponnim hanv Protestant zala mhonn sermanv legit sanglolo asa. Aiz tache familichim kaim vangddi Protestant zaleant; tankam to addaunk xoklo na. Aiz meren hanvem mhozo dhorm soddunk na; na mhonn dusrea pontant (sect) bhitor sorunk na. Hanv Katholk dormant vaddlam ani morosor Katholkuch astolo.


Devachim khebaddam korteleachi fatt hanv kosoch soddina. To magir kristi zaum va okristi. Hea adim kaim zannak jahirponnim mafi legit magchi poddlea. Amchea modleank thoddeank dista apnnem kitem-i korunk zata; heranim apnnank vicharpachi sot’tya na. Padrinim Devache sovdagar (Traders) koxe vavrunk zata, nem-kaide moddunk zata. Punn samanya kristanvanim tanchim vankddim kortubam tonddar marpak rezanv na. He babtint dusre vogi ravtat zait, punn hanv vogi ravunk xokona. Kiteak tanche poros dhorm-xastr (Theology) ani totv-xastr (Philosophy) vixoyamchi vevharik zann mhaka subeiz asa. Hem khoimchei vellar hanv provar korunk xokta. Ek ghor-sonvsari dadlo konn porim Dev-mul’leank chittkun ravunk xokta, tem pottovpak zata. 


Atam maim-bhas Konknni vixim. Konknni bhaxek hanvem sodanch man bhagoilea. Konknnitlean borop-vachop-ulovop tor zatach. Nond ghevpa sarko ani nond mellonaslolo bhorpur vavr kela. Mhotvachem mhollear Konknni Rajbhas korpachea andolonant hanvem vantto ghetlolo asa. Martyr Florian Vaz-a sangatan hanvem dukh sonslam. Roste addavpak, sankov foddpak, zaddam add uddovpak kallzidarponn dakhoilam. Aiz konknnit khas korun Romi lipint jem rajkoronn chol’lam tem polleun, hanv koso vogi ravpak xokot? Hangasorui bi mhojer arop zata. Konn mhonnttat hanv Romicho, zalear thoddeank hanv Devnagricho. Khorem mhollear donui lipi titleach apurbayecheo. Omkeach pongddak chittkun ravun sonman-puroskar mellovpachi mhoji itsa bilkul na. Heo gozali mhaka sorgar vochunk modot korit kay na oso dubav asa.


Onit zata thoim ninda korop, hi sonkolpona Jezu Krista-chi. Tachea pattlavdaranim ti apnnavchi oxi khud Jezunuch adnya dilea. Hachi kholay zaka somzona tachem bhongom mhonnpachem. Jezun Aplea jivitant sodanch Farizev ani Saducev [tednacho Padri vorg] hancher ttika kelea. Chukon poddleleo vostu nittayer ghalpak vavurla. Chukloleank vatt dhakounk zaina, zalear hanv koslo Kristanv? Ho niyall dor eklean korcho asa. Sot porgottlear Apnnak khursachem moronn favo zatlem, hem zanna zavunui Jezu on’nyacher nixed marit ravlo. Devachem Utor vortovta ‘Donui vattanim pazleli torsad’-oxem BIBLE kolloita. Hich torsad gheun hanvem kitlea zannak Devachea Rajyak laik zaumxe keleat, to hixeob mhoje lagim asa. Zankam mhojem utor koddu lagta tannim jibechi topasnni korchi goroz asa. Dusreank fuloun ani bhuloun karya korpacho dhey hanv ballginam. Mhojea karyantlean konnak sontos melltta to aplem ginean khorea orthan uzar korta. Konnak mosko marun hanv boro mhonn bhovman korun ghevpachi itsa mhaka bilkul na. Sonsaracho boro zaum vaitt thoktto ghevpacher mhojem sintid na.


Hem karya vo chollvoll fuddem vhorunk borovpachem madheom apnnavop sobavik asa. Tem magir kagdacher boroi vo intternettar boroi, vaitt kaim na. Jezuchea sorg provexa uprant Sant  Paulu poixil’lea ganvanim ani desanim Dev-sondex porgottunk vetalo. Provochonam korit astalo tori chitti bhoroun sondex heram prantanim pavoipak tejixtt aslo. Aiz heo chitti BIBLE-ant toxench Misa-bolidanant mukhel sandho zavn ravleat. Hoch rosto hanvem apnnailear kitem vaitt asa? Atam meren kaim promannan yeox favo zal’lem asa.


Oxem korpak khub zannanim mhaka protsahon dilam. Hea vellar navlovkik Lekhika ani sonxodok (Researcher) Dr.Jayanti Naik-achi yad zata. Mhojea poileach “ATM’VISVAS” Kotha-songrahache prostavnent kitleoxeoch moladik suchovnneo tinnem manddleat. Hanvem teo vevharant haddpacho proyt kela. ‘Necio-n konknnitlem toxench her bhasantlem sahitya vach’chem. Her bhaxentlea sahityant zavpi nove prayog apnnavche. Aplea jivitantle onnbhov meklleponnan aple likhnne vorvim kolatmok rup diun, manddun haddche……”- oxe utforke uktaileat. Borpavollichem sadon bhov xrextt hachi zann mhaka korun divpi zavn asa raxttrik panvddeavele puroskar mellovpi Lekhok Shri Damodar Mauzo. Eka bhovman (Felicitation) dhobajeak hanv gel’le kodden aple famad kadambori “SUNAMI SIMON” vixim gozal sobhemazar sangli. “ Necio, khoreanich Dev koso tum mhaka pavlo. Tujea pustokantlem magnnem justuch mudyek thik koxem boslem. Mhojea patrank koslem magnnem diumchem tench suchonaslem. Tea khatir tujem magnnem aspavn ghetlem……”- umedin to uloilo. DEIVIK MAGNNEM hea mhojea bhaxantor kel’lea pustoka vixim to uloytalo. Itlea onnbhovi ani sonvsarak namna mellovpi lekhokachim utram mhaka ek puroskar koso dislo.


Hech bunyadicher hanv mhakach borovpi koso mandpak laglam. Pirayechea 7 vorsak thaun aiz meren mhojem likhann zalam tem ek oniticher zhuzuch mhonnpachem. Mog, koxtt, kakutt, dhaddxiponn, fottingponn, rag, adi vixoyancher likhann zalam. Punn choddxem ttika korpacheruch zalam. Ti magir constructive zaum vo destructive zaum. Khub zannachim addgam-naddgam voir sorleant. Gupit kamam bhovsak (Public) uktim zaleant. Thoddeank ti ttika koddu vokhot zalam. Thodeanim apnnak nitoll korun ghetleat zalear thodde odhikuch koddu zaleat. Hache fuddem kitem zait tem nokllom. Punn mhojim mull totvam samballun Devachi ani konknnichi seva mat eknixtten korit ravtolom.

                                                      ****************************
This article was published in the Goa’s Popular Monthly JIVIT, Aug’2014 issue