Saturday, July 8, 2017

Mary Kom : Boxing Kunvori

Mary Kom : Boxing Kunvori 
           *Hoseana D’Souza, Raia - Goa 
Amchea Bharot desachem nanv voir kaddpi kitlexech khellgoddi asat. Loksonkhea hixeoban pollet zalear hancho ankddo khub unno asa. Ontorattrik panvddear khellpi veakti yedna mhollear bhorpur aspak zai asleo. He babtint des fattim urpak khub karanna asat. Hea vixim magir kedna tori gozal korunk zata. Aiz ami eke ostorechea jivitacher nodor marum-ia. Sabar addkolleank par korun ti khellam mollar porzoll’lea. Boxing-ant Bharotak namna melloilea. Hi ostori zaun asa Mary Kom.

Mary Kom hacho zolm 1 mars 1983 disa Mannipur rajyantlea Kangathei ganvant zalo. Tachem puray nanv Chunneijang Mary Kom Mangte. Chunneijang hacho orth Mannipuri bhaxen girest oso zata. Tacho bapuy Mangte Tonpa Kom ani avoy Mangte Akham Kom, asol xetkaram. Tichea ghorkarachem nanv Karung Onkholer Kom. Hankam teg put asat ani iskolant xiktat. 4 bhavonddam modekat tem vhoddlem mhonnttoch tacher bhorpur zapsaldarki poddttali. Iskolak vochop, lhan bhanvddamchi poramos korop, ghorcho vavr, xetantlo vavr, hea soglleam gozalim kodden vell diumcho poddttalo.

Poili tem 6vi merenchem xikop laginchea Loktak Christian Model High School hangasor zalem. Magirchem xikxonn St. Xavier Catholic School hantuntlean melloilem. Ghorche dublle poristithik lagon taka modench iskol soddun diumchem poddlem. Taka khellachi bhorpur avodd asli. Zaum iskolant vo magirchea kallant, tem khellant chodd umed dakhoitalem. Bhurgeponnim tacho avddicho khell aslo to Futtbol.

1998 vorsa, boxer Dingko Singh Asian Games sprodhent hannem bhangarachi medal zoddleli. He pasot lok tachi bhorpur tust korit astalo. He vorvim Mary Kom–ak Boxing khellachi ruch lagli. Boxing-ant Mary Kom bhitor sorlem khorem punn ghorcheamcho khor virodh aslo. Tea kallar Boxing bailam korpachi chal ruzu zaunk nasli. Fokot dadlech hea khellant aspavtale. Hea cheddum bhurgean Boxing-ant bhitor sorop avoy-bapayk manovlem na. Ghorcheank somzavpacho khub yotn tem kortalem.

Boxing xikun voir vochpachi tachi itsa asli. Punn Boxing xikovpi porikxokui ganvant uplobd naslo. Hi ek motti oddchonn tachea mukhar ubhi ravli. Tannem Imphal xarant vochpacho rosto apnnailo. Dor disa lamb provas korun tem coach Narjit Singh hache koddlean proxikxonn melloitalem. Tem itlem mon lavun talim ghetalem ki sogllim geleam uprant pasun ekttech prekttis kortalem.

Xikun zatoch ekui spordha tem soddinaslem. Kitlei pois ti asum, tem vantto ghetalem. 2000 vorsa taka ‘Best Boxer’ mhonn Rajki puroskar diun sotkar zalo. Tachi umed ani dhaddxiponn vaddot ravlem. Rokddench 7vea East India Women’s Boxing Championship khellant, West Bengal, hantun bhag gheun Bhangra podok melloilem. Voros 2000 tem 2005 meren Mary-n borich kamgiri dakhoili. Raxttrik spordhani segit panch pavtti zoitivont zavpacho man melloilo. Uprant tannem Ontoraxttrik panvddear dhanv marli. 2002 te 2006 vorsamchea kallant AIBA world boxing championship , hantun tin pavti poilea panvddear zoitivont zalam. China desant zal’lea AIBA Women’s World Boxing Championship spordhent 2008 vorsa, tannem  Rupea podok melloilam.

Uprantli kamgiri samki taji ji ontoraxxttrik panvddear bhov mhotvachi. Mary Kom zavn asa poili Bharoti ostori Boxing-ant vhodd namna mellovpi. Olympic khellant bangra medal zoddpi poili ostori ti. Desacho man vaddovi ostorek bhovman diunk sorkar koso visrot? 2010 vorsa Mary Kom-ak Padmashree Puroskar diun sonmanit kelem. Uprant 2013 vorsak Padma Bhushan puroskar diun Bharot sorkaran ticho man odhik voir kaddlo.

Mary kom-achem kazar zalem 2001 vorsak. Tea adim aplea sangateak 4 vorsam pasun bore toren tem vollkhotalem. Tannem aplem xikxonn ordhkuttem soddlelem tem aste-aste purem kelem. Adim ghorcheamcho virodh aslo to Mary Kom-an ekleanuch pois kaddlolo. Punn kazara uprant ghorkar addkoll haddit mhonn dubav aslo. Punn ghorkar taka sorvoy vanttanim modot korpi utorlo. Tika 8 vorsamche dog zunvlle put asat. Anik ek lhan put tanche modem asa.

Ek xrext dhuv, ek xrextt ghorkarn, ek xrextt avoy ani ani xrextt khellgoddi zavpache gunn Mary Kom-n akhea sonvsarak dakhovn dileat. Tichea jivitacher adharun pustokam ani Filma ghoddoileant. Tichi dekh heranim ghevpacho proyt chalu asa. Amchea desak osleo kalljidar ostoreo bhorpur mellot kai???

                                                    ****************

Thursday, March 30, 2017

Kallo duddu khoim gelo? -Necio D'Souza, Rai -Goy Amcho Bharot des udorgotichea margar cholot asa. Je toren yedna meren udorgot zaunk zai asli, te gotin zaunk na. Dusrea utranim Des azunui fattim urla. Gorib reshe (Poverty line) khala zogpi lokachi sonkhea azunui bhorpur asa. Des vegimnuch sudarlolea desache pongotik pavpachi soglli kopxi asa. Punn desacho vikas favo te dixen vochona. Hachem mukhel karann mhollear kallo poiso (Black money). Bharotachi loksonkhea 12 billion itli vhodd. Hantun lakhpoti ani kuruttpoti legit asat. Hea girest lokamcho ankddo bhov komi punn desachim sutram hanchea hatanim asat. Kiteak heach girest mhonxam vorvim vhoddle udheog ani rajkoronn jivem urta. He lok 3% asot khore tori punn hancheanim 97% lokak bavlim koxim nachovpak zata. Hich ti Lokxahichi durdoxa. Kallo duddu zo asta to heach lokam kodden urta. Tanchea adaran tanche laginche dolal astat, tankaim he sovloticho faido melltta. Bharoti monxamkodden kallo duddu asta tacho thav ghevop bhov kottinn. To samkea gupit suvatanim liplolo asta. Magir to Bharotantunch zaum vo videxanim zaum. SWISS benkant kitlo duddu zoma asa tacho hixeobuch na. Bharot sorkaran tachi volleri magun legit ti mellona. Kallo duddu ho goir-vevharantlean (Ilegal Trade) zoma zata hem vegllem sangchi goroz na. Sorkarak ani gorbamchea vikasak bada haddpi padd kornni hi. Sorkarak kor (tax) farik korpacho vattavpak him sogllim nattkam. Kallo duddu ballgipachi hi pidda pois zaumchi mhonn samanya lokachi lamb kallachi magnni asli. Kitlexech sorkar ghoddle ani moddle. Kitlexech rajki pokx aile ani gele. Kallo duddu allabonda haddpak konnakuch tanklem na. Kendrant BJP sorkar sodrer yetoch, Kallea dudduvamcher eke torechem zhuz suru zalem. Prodhan Montrean jahir kelem ki apnnem Kallea duddvam virodh khor pavlam ubarpachem tharailam. Konn apkhuxen kallo poiso uzvaddant haddtta taka kherit sutt mellttoli. Na zalear fuddem bondkonnint ravpachi penalty farik korchi palli yetli. PM Modiche toklent kitem cholta tem vhodd vidvan legit somzunk xoklenant. Choddxea zannak hem ek fokandduch dislem. Bhov thoddeanim tachem sangnnem gombhirponnan ghetlem. Apli dhan-dovlot sorkarak ugti keli. Income Tax khatean tanchem bore toren swagot kelem. Aiz te khuxal ani huskea meklle zaleat. Zannim oxem korunk na te atam borech trasant poddleat. BJP sorkarak gallio martat. Adim “Modiji, kale dhan ke liye kya kiya?” mhonn moskoreo korpi, atam “Modiji, kale dhan ke liye kyom kiya?” mhonn rudon kortat. 8 Novembr 2016, hea disa Prodhan Montrean okosmat formonn marlem ki 500 ani 1000 rupyachim nottam aiz thavn bond. Nottbondi (Demonitisation) mud’dean akh’ko des hal’lo. Dor eka nagrikache borech halaval zale. Hatanim aslelim vo tizorent zoma kel’lim nottam bodlun ghevpak, benkinim hispa bhair gordi zavpak lagli. Votacho ani ximyamcho mar sonscho poddlo. Rati foddun benki ugteo zavpachi vatt polleunchi poddlea. Favo to ilaz mellonastanam, duenticher sonkott vaddlam. He gordent rangent ravun kaim zannamcher moron legit ailam. Thoddeamchi kazaram ani her karyam bond zaleant. Samanya jontek jagrut korche boldek tankam tiddavn ghalpachem kam legit hea kallant nettan zalam. Virodhi pokxanim morcha ani andolonam korun desak bodnam kela. Oxem distalem ki lokache halaval kedinch sompchenant. Agllem vegllem oxem chitr ubem kel’lem. Sorkar kosllon poddt’ta oso odmas zal’lo. Rokddinch kednanch polleunk naslelim gulabi nottam lokachea hatanim khellpak laglim. Poilech pavtt 2000 rupyachim nottam chalnant ailim. Tache fattofatt 500 rupyachim novea rupkarachim nottam ailim. Fuddem 100 rupyamchim nottam chalnant yevpache vatter asat. Atam sogllem xant zalam. Tras kaddleli porza porza atam khuxal asa. Punn trasant poddleat te girest monis. Zannim kallo duddu lipovn dovorlolo aslo, te monis Modik xiraptat. Ani fuddarak xirap di-it astele. Kallo duddu ballgupi monis niraxi zaleat. Modicher kolpoleat. Karann tanche lakh-kotti duddu lhasun uddounche poddla. Hea duddvamcho nas kelona zalear te fuddem kedinch vevharant gollovpachi tortud aschina. Oso duddu sorkarak sampoddlo zalear magir bondkonn koxich chukchina. Hivuy ek bhirant asa. Dekhun oslo duddu kochreachea borlamnim uddouncho poddla. Thoddeanim doryant, baint, nhoyanim, rananim pasun uddoil’lo nodrek aila. Raxinim duddu sorkaran zopt kela. Ho ek okhondd puravo ki bharot des Kallea duddvanim bhorlolo asa mhonn. Reserve Bank of India hanchea sutrantleant somzota ki protek 5-10 vorsamnim nottbondi lagu zateli mhonn. Jim novim nottam chalanant gollttat tim oxe pod’dotin keleat ki tancho rong apxinch ubunk lagtolo. 3 te 4 vorsam modekot tim nottam fiki poddonk lagtolim. Kallea duddvam rupan him nottam lipovn dovorlear aste-aste tim dovim kagtam zaunk pavtelim. Nokli nottam xapteleank pasun hi ek oddchonn. Hem luskonn zaumchem asa tem niyallun, kallo poiso zoma korteleank hozar pavtti tokli loddoumchi poddtteli. Kallo duddu na nopoit korpak vo allabonda haddpak he manddnnek samnaya lokacho tenko mellpak lagla. Sorkaran khub upay chalik laileat. Anikui upay chalik lagpache urleat. Hea upayam bhitor nottbondi ek nixttur upay aslo. To yexesvi zal’lo asa. Mhonnttoch urlele upay lagu korpak koslich oddchonn yeumchina oxem zannaramchem mot. Sonvsarachea her desanim Bharotachi tust kelea. Nixttur upay itlea suddsudditponnan chalik lavop ek avhan aslem. Hea khatir US ani UK sarkelea oznadik raxttramnim, Bharot sorkarak porbim pattoyleant. Hem yedem vhodd pavl marlem mhonn kallo duddu ballgipachea sopnank thalem bosot mhonn sangonk zaina. Khoimchean tori tem chalu urtelench. Je meren chorachi sudbudh nitoll zaina, te meren chor apli sonvoy soddchonam. Amchea desant osle toreche monis hispa bhair asat. Kallo duddu zoma korpachem karya chaluch astelem. Atanche poristithint mat sabar addkolleank fuddo korcho poddttolo. Tea bhair bondkonnichea fasak sampoddpachi bhirant tor astelich. Nottbondi ani her upayantlean Bharot desak bore dis udetele, hantun il’loi dubav na. Desachi udorgot nettan zateli mhonn chin’na dispak lagleant. Bekanim chodd duddu zoma zavpak lagla. Adim choddso duddu ghoranim lipun urtalo. Hea khatir Rinn (Loan) divpacher zur denvoila. Zomin ani Flettam vikhti ghevpachi kimot denvlea. Vahona ani her Machinery s

Kallo duddu khoim gelo?

     -Necio D'Souza, Rai -Goy


Amcho Bharot des udorgotichea margar cholot asa. Je toren yedna meren udorgot zaunk zai asli, te gotin zaunk na. Dusrea utranim Des azunui fattim urla. Gorib reshe (Poverty line) khala zogpi lokachi sonkhea azunui bhorpur asa. Des vegimnuch sudarlolea desache pongotik pavpachi soglli kopxi asa. Punn desacho vikas favo te dixen vochona. Hachem mukhel karann mhollear kallo poiso (Black money).

 Bharotachi loksonkhea 12 billion itli vhodd. Hantun lakhpoti ani kuruttpoti legit asat. Hea girest lokamcho ankddo bhov komi punn desachim sutram hanchea hatanim asat. Kiteak heach girest mhonxam vorvim vhoddle udheog ani rajkoronn jivem urta. He lok 3% asot khore tori punn  hancheanim 97% lokak bavlim koxim nachovpak zata. Hich ti Lokxahichi durdoxa. Kallo duddu zo asta to heach lokam kodden urta. Tanchea adaran tanche laginche dolal astat, tankaim he sovloticho faido melltta. Bharoti monxamkodden kallo duddu asta tacho thav ghevop bhov kottinn. To samkea gupit suvatanim liplolo asta. Magir to Bharotantunch zaum vo videxanim zaum. SWISS benkant kitlo duddu zoma asa tacho hixeobuch na. Bharot sorkaran tachi volleri magun legit ti mellona.

 Kallo duddu ho goir-vevharantlean (Ilegal Trade) zoma zata hem vegllem sangchi goroz na. Sorkarak ani gorbamchea vikasak bada haddpi padd kornni hi.  Sorkarak kor (tax) farik korpacho vattavpak him sogllim nattkam. Kallo duddu ballgipachi hi pidda pois zaumchi mhonn samanya lokachi lamb kallachi magnni asli. Kitlexech sorkar ghoddle ani moddle. Kitlexech rajki pokx aile ani gele. Kallo duddu allabonda haddpak konnakuch tanklem na. Kendrant BJP sorkar sodrer yetoch, Kallea dudduvamcher eke torechem zhuz suru zalem. Prodhan Montrean jahir kelem ki apnnem Kallea duddvam virodh khor pavlam ubarpachem tharailam. Konn apkhuxen kallo poiso uzvaddant haddtta taka kherit sutt mellttoli. Na zalear fuddem bondkonnint ravpachi penalty farik korchi palli yetli.

 PM Modiche toklent kitem cholta tem vhodd vidvan legit somzunk xoklenant. Choddxea zannak hem ek fokandduch dislem. Bhov thoddeanim tachem sangnnem gombhirponnan ghetlem. Apli dhan-dovlot sorkarak ugti keli. Income Tax khatean tanchem bore toren swagot kelem. Aiz te khuxal ani huskea meklle zaleat. Zannim oxem korunk na te atam borech trasant poddleat. BJP sorkarak gallio martat. Adim “Modiji, kale dhan ke liye kya kiya?” mhonn moskoreo korpi, atam “Modiji, kale dhan ke liye kyom kiya?” mhonn rudon kortat.

 8 Novembr 2016, hea disa Prodhan Montrean okosmat formonn marlem ki 500 ani 1000 rupyachim nottam aiz thavn bond. Nottbondi (Demonitisation) mud’dean akh’ko des hal’lo. Dor eka nagrikache borech halaval zale. Hatanim aslelim vo tizorent zoma kel’lim nottam bodlun ghevpak, benkinim hispa bhair gordi zavpak lagli. Votacho ani ximyamcho mar sonscho poddlo. Rati foddun benki ugteo zavpachi vatt polleunchi poddlea. Favo to ilaz mellonastanam, duenticher sonkott vaddlam. He gordent rangent ravun kaim zannamcher moron legit ailam. Thoddeamchi kazaram ani her karyam bond zaleant.

 Samanya jontek jagrut korche boldek tankam tiddavn ghalpachem kam legit hea kallant nettan zalam. Virodhi pokxanim morcha ani andolonam korun desak bodnam kela. Oxem distalem ki lokache halaval kedinch sompchenant. Agllem vegllem oxem chitr ubem kel’lem. Sorkar kosllon poddt’ta oso odmas zal’lo. Rokddinch kednanch polleunk naslelim gulabi nottam lokachea hatanim khellpak laglim. Poilech pavtt 2000 rupyachim nottam chalnant ailim. Tache fattofatt 500 rupyachim novea rupkarachim nottam ailim. Fuddem 100 rupyamchim nottam chalnant yevpache vatter asat. Atam sogllem xant zalam. Tras kaddleli porza porza atam khuxal asa. Punn trasant poddleat te girest monis. Zannim kallo duddu lipovn dovorlolo aslo, te monis Modik xiraptat. Ani fuddarak xirap di-it astele.

 Kallo duddu ballgupi monis niraxi zaleat. Modicher kolpoleat. Karann tanche lakh-kotti duddu lhasun uddounche poddla. Hea duddvamcho nas kelona zalear te fuddem kedinch vevharant gollovpachi tortud aschina. Oso duddu sorkarak sampoddlo zalear magir bondkonn koxich chukchina. Hivuy ek bhirant asa. Dekhun oslo duddu kochreachea borlamnim uddouncho poddla. Thoddeanim doryant, baint, nhoyanim, rananim pasun uddoil’lo nodrek aila. Raxinim duddu sorkaran zopt kela. Ho ek okhondd puravo ki bharot des Kallea duddvanim bhorlolo asa mhonn. 

Reserve Bank of India hanchea sutrantleant somzota ki protek 5-10 vorsamnim nottbondi lagu zateli mhonn. Jim novim nottam chalanant gollttat tim oxe pod’dotin keleat ki tancho rong apxinch ubunk lagtolo. 3 te 4 vorsam modekot tim nottam fiki poddonk lagtolim. Kallea duddvam rupan him nottam lipovn dovorlear aste-aste tim dovim kagtam zaunk pavtelim. Nokli nottam xapteleank pasun hi ek oddchonn. Hem luskonn zaumchem asa tem niyallun, kallo poiso zoma korteleank hozar pavtti tokli loddoumchi poddtteli. 

Kallo duddu na nopoit korpak vo allabonda haddpak he manddnnek samnaya lokacho tenko mellpak lagla. Sorkaran khub upay chalik laileat. Anikui upay chalik lagpache urleat. Hea upayam bhitor nottbondi ek nixttur upay aslo. To yexesvi zal’lo asa. Mhonnttoch urlele upay lagu korpak koslich oddchonn yeumchina oxem zannaramchem mot. Sonvsarachea her desanim Bharotachi tust kelea. Nixttur upay itlea suddsudditponnan chalik lavop ek avhan aslem. Hea khatir US ani UK sarkelea oznadik raxttramnim, Bharot sorkarak porbim pattoyleant. 

Hem yedem vhodd pavl marlem mhonn kallo duddu ballgipachea sopnank thalem bosot mhonn sangonk zaina. Khoimchean tori tem chalu urtelench. Je meren chorachi sudbudh nitoll zaina, te meren chor apli sonvoy soddchonam. Amchea desant osle toreche monis hispa bhair asat. Kallo duddu zoma korpachem karya chaluch astelem. Atanche poristithint mat sabar addkolleank fuddo korcho poddttolo. Tea bhair bondkonnichea fasak sampoddpachi bhirant tor astelich.

 Nottbondi ani her upayantlean Bharot desak bore dis udetele, hantun il’loi dubav na. Desachi udorgot nettan zateli mhonn chin’na dispak lagleant. Bekanim chodd duddu zoma zavpak lagla. Adim choddso duddu ghoranim lipun urtalo. Hea khatir Rinn (Loan) divpacher zur denvoila. Zomin ani Flettam vikhti ghevpachi kimot denvlea. Vahona ani her Machinery sovay zavpak laglea. Jevnnache vostuncher porian dor unnim zavpak laglea. 
He toren veginuch boro Bharot utpon zalear puro. Jai Bharot !!!

Sarojini Naidu: Poili Governor Ostori

             - Hoseana D’Souza, Raia- Goa.

Aiz eke mahan ostorechem jivit niyallpacho ami proyt korum-ia. Ostori vorgak dhittay haddpi ostori ti. Sarojini Naidu ek krantikari, kovitri ani rajkornni asli. Ti ek famad provochkarn asli. Tinnem nattkam rochpantuy kuvet dakhoilea. Tichea dorjedar kovitam khatir ani gavpache xoilik lagon ti borich famad asli.‘Nightingale of India’ ho kitab diun jivi astanach tika sonmanit kelea. Dusrea utranim Bharotachi sallori mhonn itihasant nanv dovorlam. Bharotant poili ostori Rajpal (Governor) zavpacho man legit tinnem zoddla. Ostoreamchea vikasa khatir novim totvam ani chollvolli tinnem ghoddleat.

Sarojini Naidu-cho zolm 13 Febrer 1879 disa Hydrabad-antlea xarant zalo. Azunui khub zannam 13 ankddo oxubh mantat tankam ho kherit ugddas. Tichem mull nanv Sarojini Chattopadhyay. Ticho bapuy Dr Aghore Nath Chattopadhyay vortovlo ek Vidnynxastri (Scientist). Tannim ek xikxonnik sonvstha sthapit kel’li tiche nanv asa Nizam College of Hyderabad. Sarojini Naidu-chi avoy Varada Sundari Devi, Begali bhaxechi vhodd kovitri asli. Ticho vhoddlo bhav rajkornnat ek provbhavi monis aslo. Dhaktto bhav ek kovi tosoch nattya-lekhok aslo. Tichi bhoinn ek ut’tom natya kolakar ani dancer asli.

Bhurgechponni savn, Sarojini Naidu huxar ani kalljidar asli. Tinnem sabar bhaso xikun ghevpacho thokos ghetlolo. English dhorun tika Bengali, Urdu, Telugu ani Persian bhaso yetaleo. Metric porikxent tinnem Madras University-nt poilem sthan melloil’lem. Hea huxar bhurgean Scientist zaumchem oxem ghorcheank distalem. Punn Sarojini Naidu-chem mon kovitam vatten oddon aslem. “The Lady of the Lake” he 1300 vollimchem ekech koviten, novi dixa haddleli. Inglez bhaxentli hi ek xrextt kovita asli. Survek virodh korpi bapayn, tika pattimbo divpak survat keli. Thoddeach tempan Sarojini Naidu-n, “Maher Munner” hem nattok Persian bhaxentlean boroilem. Hea nattkan tika vhodd dar uktem kelem. Hydrabad-cho Mayor hea 16 vorsamchea bhurgeacher boroch khux zalo. Porzollit fuddara khatir tika videxant xikxonn mellovpachi tozviz keli. England-ant tinnemKings College-int proves melloilo. Mukhailem xikxonn Girton College, Cambridge hangasor zalem.

England-ant tika vhodd zannarank mellpachi sondi mell’li. Tednacho fankivont borovopi ani Nobel puroskar zoddpi, Arthur Simon ani Edmond Gausse, hanchem bhorpur margdrxon tika favo zalem. Dusreamchi nokol korinastanam aplem oxem sthan ubhem korpacho sol’lo Sarojini-k dilo. Tedna savn tinnem Bharoti vixoyamcher dhean-mon lailem. Bharoti sonskrutay tiche likhnnentlean porzollpak lagli.

Sarojini England-ant astana tichi amizat eka Bharoti vyakti kodden zali. Muthyal Govindarajulu Naidu, vevsayen ek voiz; tichea mogant poddlo. Kaim tempan dogaim Bharotant portoli. Ghorcheamcho axirvad mellovn 1898 vorsa, Madras-ant tanchem logn zale. Tedna Sarojini –chi piray 19 asli. Ti Bamonn zatichi punn ghov dusre zaticho aslo. Te kallim antor-zati lognank khor virodh astalo. Hea vellar tichem dhaddos ani huxarkayen soglleamchi monam jikhon ghetlim. Tanchem logn sukhi ani yoxesvi zavn ravlem. Ekvottak 4 bhurgim zolmolim.

Firongea add Bharot muktichi chollvoll suru asli tantunt ti sohoz misoll zali. 1905 vorsa Bengal prantache Brittixanim don bhag kel’le polloun tika vhodd dukh zalem. Mahatma Gandhi ani Gopal Krishna Gokhale, he tednache okhhondd fuddari tika laginche zale. Tedna savn ti Indian National Movement  hantun dhoddpodden vavrunk lagli. Gandhi ticho adorx aslo ani fokannanim ti taka‘Mickey Mouse’ mhonn pachartali.

1916 vorsa tichi bhett Jawaharlal Nehru kodden zali. Bihar-antlea Indigo kamdaramcher onit zata ti addavpak tinnem andolan ubarlem. Tenda ti ek tornnatti mhonnttoch, her tornnatteank zagrut korpachi zapsaldarki tinnem aplea bhuzamcher ghetli. Khor probhav poddpa sarkim bhaxonnam ti ditali. Desantlea vivid prantanim ti yo-voch kortali. Dhes bhor tornnatteank tinnem suttke chollvollint bhorti kele. Dr Annie Besant ani her fuddareank sangatak gheun tinnem ‘Womens India Association’ 1917 sthaplem. Bailam modem des-premachi bhavna upzoili. Ti bogor-bogor Amerikent ani her Evropi desanim vochun yetali. Des svotontr korpache tollmollin duddu ani margdorxonn prapt kortali. Brittixamchim vankddim kortubam sonvsarak kollit kortali.

Tiche kamgiri pasot Sarojini-k 1925 vorsa, Indian National Congress Party-chi odheox nemli. Xekim 1947 vorsa Bharot svotontr zalo. United Provinces of Agra and Oudh, hea vattarachi Governor ti zali. Bharoti itihasant bail monis Governor zavpak Sarojini vortovli poili ostori. Jivitacho nimanno dis porian ti he zuttyer ravli. 2 Mars 1949 disa okosmat ti devadin zali.

Mars 2, ho ek kherit dis amkam Bharoti monxank. Ho dis Sarojini-cho zolm-dis. Hea disa dor vorsa ‘Womens day’ mhonn monoitat. He kalljidar ostorechea jivitantlean amcheamnim khub kitem xikunk zata. Ticho vavr amkam khub prernna diunk pavta. "Golden Threshold", "The Bird of Time", ani "The Broken Wings", he tiche chodd lovkik oxe kovita-jhele. Tichem zolmachem ghor aslem thoim tichea ghorcheanim ek University bandlea ani tika Saroni-nichem nanv ghalam. Sarojini Naidu School of Fine Arts and Communication nanvamchi anik ek sonvstha Madrasant cholta.

Ticho sobav koso aslo to somzunk sompem zavpak tichea likhannatleo kaim volli hanga manddtta. “As long as I have life, as long as blood flows through this arm of mine, I shall not leave the cause of freedom…I am only a woman, only a poet. But as a woman, I give to you the weapons of faith and courage and the shield of fortitude. And as a poet, I fling out the banner of song and sound, the bugle call to battle. How shall I kindle the flame which shall waken you men from slavery.....”

He mahan ostorek hanv solam kortam. 2 Mars-ak ostoreamcho dis obhimanan pallttoleank, Sarojini-che gunn prapt zaunk magtam !

Thursday, August 25, 2016

Are animals greater than humans??

Monxa poros Monzat xrextt  !!
                                             - Necio D’Souza, Raia -Goa.

 “Korat mog eka-mekacho zoso Hanvem kela tumcho”- oxi khor adnya Jezun monxakullak dilea. Mhonttoch To fokot monxam modlea sombondam vixim sangta. Hantun monzaticho ul’lekh matuy zaina. Kiteak monzat ek sadi rochnna, punn monis ek kherit orthaborit rochnna. BIBLE- achea survatechea UTPOTI pustokant, Dev Bapan monxak kitle opurbayen ghoddoilo tachem sundor vixlexonn melltta. Ak’khe prithumechem daiz samballpachem ani vaddovpachem karya monxamcher sompoilam mhonn sidh zata.

Hea adhunik sonvsarant monxachi bhezo bhroxtt zala koso dista. Monis aplea sarkea monxacho mog korcho soddun, monzaticho chodd mog kortana dista. Kaim zann poslele monzati khatir aplo jiv pasun hogddaunk toyar astat. Fattlea eka vorsachea kallant Gaiek (Cow) chodd mhotv divop zalam. Gai, amchi avoy oso prochar korpi songottnam vaddpak lagleat. Hindu dhormant gaiek chodd mhotv dil’lem asta tori sogllech Hindu monis gaiek avoy mhonnpak toyar nant. Gai avoy zalear boil bapuy zalo; hem zomzop avghodd nhoy. Punn gaiek avoy manop; hem kitlem xanneponnachem??

Gaiek apli avoy manpi monxanim akh’khea Bharotant akant utpon’n kel’lo asa. Somodayam ani dhormam modem futt poddlea; ani ti disan-dis vaddot asa. Kendrant BJP sorkar sodrer yeit savn hea noxttak survat zalea. Oxem dista ki eleisanvam adim ho ek liplolo ajenda aslo mhonn. Gaio marpacher tannim bondi haddlea. ‘Beef’ vikhpacher ani khaupacher bondi haddlea. Gaio marpeank ani mas vikhpeank bhorpur tras kortat. Hea vevsayant aslelea kaim zannak jivexim marleat ani marit asat.

Gaiechem mas jevnnant upeog korpachi chal sonvsarache utpoti savn asa. Monxakull orombak thaun maxari (non-vegitarian) jevnnantlean posvonn gheit vaddlam. Xetam ani bagaiti korpachi porompora khub usram zolmank ailea. Tea adim moniskull; zonvaramchem mas ani follam khaun jiyeit aila. Hem sogllem aitem mellttalem dekhun monis maxari jevnnachi pod’dot apnnauk pavlolo. Zonvaram posop, ek chond’d vo jevnnacho upay koso mhonn uprantlea kallant chalik lagla. Dudh utpadonui bi jevnnachi goroz bhagovpakuch utpon zala.

Mas khavpacher akh’khea sonvsarant manyotay asa. Magir tem kosleai zonvarachem vo suknneachem zaum. Chodd korum masacho upeog zata to gaiechem, dukrachem, ghoddeachem, bokddeachem ani kombiechem. Thoddea desanim unttachem, sunneachem ani jivanneamchem purian mas khatat. Kaim kodden venchik kidde ani undir pasun khatat, ti tanchi avodd.

Amchea bharotant ‘Beef’ khavpachi porompora asa ti itli khol ki tichim pallam-mullam sodun legit mellchim nant. Dongracher jivit sarpi rushi-swami (Sages) porian gaiechem mas khatale mhonn purave asat. Hindu xatranim tacho ul’lekh kel’lo melltta. Azunui bhorpur hindu lok asa zo beef-a bogor ravunk xokona. Aiz-kal ‘Gou-Mata rakxak’ mhonn amchea desant toyar zaleat. Khorem mollear hankam amcheach rajkarbareanim kamank laileat. Gaiechea nanvan desant uzo pettovpachi hi ek manddnnim. Jitlo dhorm-bhed vaddtta, titloch rajkornneank faido asta. Aple vatten choddant chodd motam oddun haddpachi hi ek yevzonn. Hem gonnit sadea monxank somzonam. Gaiek dev mhonn prochar korop vo gaiek avoi mhonn bhavnik vollonn divop; ek sompo upay. Dekhun bharotant ‘Beef’- achea nanvan vorixtt sonkoxtt matlam.

He ‘Gou-Mata rakxak’ mhonn miroitat tankam mhoje he kaim proxn. Tumi gaiechea pottantlean zolmoleat? Boil tumcho bapuy konnbhaxen? Dor ekleak ek ostori, avoy mhonn nond asa ticho vantto kitem? Rosteamcher abghatan gai vo boil morta tedna; tichea lagsar konnuch kiteak yena? Tankam mosondd’dir vhoron nimanno sonskar kiteak korinant? Gaiechem sutok (Mourning) korinant kiteak?
Gaiechem mas Bharotant fokt jevnna purtem uronk na. Dor disa lakhanim molachem beef niryat (Export) zata. Videxanim mas niryat korpant Bharot des poilea zagear urta. Hantuntlean bhorpur yennavoll bharotache tizorent poddtta. Hea duddvanim bharotacho vikas nettan zata. Hi yennavoll bond zalear, udorgotik bhorpur addmellim uprastelim. Orthik poristithi  durboll aslear vikas xelletolo. Hacher dor eka nagrikan vichar korpak zai. Sokaratmok (Optimistic)  chintop nason sonvsarant kitlexech des fattim urlole asat. Toxem fuddem sorot aslele te des atam fattim poddleat. Dekhik Greece, Portugal, Uganda, adi des. Ondum vorsache girest desamche vollerint Bharot 7vea sthanar urta mhonn halinch jahir zalam. Ho ek vhodd bhovman amchea desak. Sonvsarantlo xoktivont des America; Bharota von fokot 6 panvdde voir urta. Mhonnge US girest vollerint poilea panvddear urta.
Monxam modem monzatinchi apurbay asop ek boro gunn. Punn monxam modlo sombond hogddavun monzatichi seva korop mhonnge murkhponn! Ghorant ek sunnem asop borem. Tem ghorak surokxa melloita. Kaim zann suknnim postat zalear kaim zann sonxe, ghodde, hoti, adi zonvaram postat. Dudhachea vevsaya khatir kaim zann gorvam, bokddam, moxio postat. Poultry-chem tor sangokuch nakam. Kombio khaunk ani tantiam gillunk konn fattim ravot so na; bhairavn thodde xakahari monis.

Monzatichem mas monxachea jevnnak kherit unchai haddtta. Ak’khea sonvsarak masa bogor dobazo sompurnn zaina. Punn amchea bharotant mat jevnnache boxentlem mas nopoit zavpache dis aileat. Kaim dedd-xanne Hindu monis songottnam choloitat. Zoxe porim RSS, VHP, Bajrang Dal, Shiv sena, adi; gorvank katrunk bondi haddttat. Boilachea masache vikrecher addmellim ghaltat. Gai-boilachem mas khavpi lokachea pottar payom dovortat. Gayek vo boilak jivexim marlear tanchea kallzak khor dukh bhogta khoim. Monxank jivim marlear tanchea kallzank matuy dukh bhogona. Disandis krimi zaun bore monis na zatat, hacher tancho avaz uttona. Punn monzaticho jiv kaddlear he monis rokddech akant haddtat.

Beef-achea nanvan Dalit ani Muslim somazacher khuni-khell chalu asa. Hem Bharotachem sorkaruy Gai-premi-chea muttint asa. Osokt somudayamcher akromonn zata tori takam nit mellonam. Tanchi pidda-pidd konn vollkhon ghena. Tea pasot Dalit somudayan Rajasthan-ant ek andolan ubarlam. Tem atam Gujarat, Madhya Pradex ani Utor Pradex, hangasorui pavlam. High Court ani Supreme Court, ani her suvatanim kexi manddleat. Eke kexicho nivaddo ditanam eka juvizan mhollam ki apunn legit mas khata punn gaiek avoy manina. Hem chintop dor eka nagrikan apnnaunk zai. Ami zonvarank avoy manuk lagle zalear zolm divpi avoyamchem mol kitem? Tika ami favo to man-sonman diumk pavtole? Pavta asot zalear amchim zantt’telim axromanim kiteak pavtat?

Monxachi mot bhroxtt zalea dekunuch monis, monzatik avoy lekhta. Kednam tori oslea moncher gineanacho uzvadd poddot kai ?

                                          **********************************




Saturday, April 30, 2016

Konknnichea mattvantlim karasthanam

Konknnichea mattvantlim karasthanam 

·        Necio  D’Souza, Raia - Goa

Konknni xetrant vavurtoleanchim karasthana adim khub favtti ugddapim zaleant. Anikui khubxea gozalincho khulaso zavpacho urla. Him fottingponnam kednanch sompchim nant. Rajkoronn hantun itlem misoll zalam ki bangoddeo thambcheo nant. Je meren dhongi monis aplea hatani Konknnichim sutram apunn zavn soddchenant, te meren suttka mellop xokya na. Punn kedna tori ek kall oso yetolo ki sogllea dhongeank raxik ghalun mittak launche poddttele. Kiteak nitik kollav zalo zalear usram tori mellttach.
Halinch mhojea eka ixttan oso proxn kelo. “Tujem itlem voznadik borovop xapun yeta, tedna tum koddek kiteak urta?” Hanv matso guspolom. Tachea ulovpacho orth mhaka koll’lo nam. Tantun il’lo xinn ani sontapui dislo. “Oxem kitem mhonnpak sodta tum?”-hanvem urfatto proxn kelo. “Puroskaram vixim uloitam hanv. Tuje laikiche puroskar tujea vantteak kiteak aile nant, hem ek umannem. Altu-faltu lokani pasun puroskar melloileat; tukach kiteak mellop na?”- tannem xinn uktailo. Mhojea tonddar hanxem udelem. Atam to gondollant poddla asum-ye. Tachea kopolar attio disonk lagleleo.

“Ixtta, mhaka ani puroskar khoimche mellttole? Mhaka te kednach mellche nant. Kiteak hanvem osleanchi kednach opekxa korunk na. Je toren hanv motam manddttam te toren puroskar pois vetelech nhoi?”- hanvem hasot zabab dilo. “Atam somzolom tuji kosli oddchonn ti. Critics mu?”-tannem hansot zap dili. “Je toren ttik’ka zata, ti pollelear mhaka puroskar koxe mellonk zatat? Somazantlim addgam-naddgam voir kaddlear thoddeank rag yeta, hem tum nokllo?” Ixttak mhojea zapechem somadhan zalem ani to gelo.

Sonvsarant je mahan vicharvont zaun sorleat, tannim puroskaranchi kednach axea keli na. Tanche vollerint puroskaracho vixoy kednach asonk na. Te nitt margan jiyele ani omor zale. Ap-aplea jivitant tannim thoddi-bhov nattkay dor eklean onnbhovlea. Tanchem jivit niyall’lear spoxtt zata. Thoddeanim apjinnetlean (Autobigrhaphy) zalear heranim her madheomantlean aple vichar nond korun samball’leat. Kaim zannache vichar dusream koddchean nond kel’lem melltta. Te-te veaktik lagim asleleanim tanchi jinn pustok rupan uzvaddak haddleli polleunk melltta.

Zor mahan monxanim puroskaranchi axea keli na zalear; mhojea sarkea kirkoll monxachi mat kosli? Mhojea misanvak kayom ravop hoch mhozo ud’dex astolo. Puroskar zaum ttika, hancho mhaka husko na. Devache nodren hanv promannik ascho, hoch mhozo anvddo. Monxancho sonman vo ttika, hanchi mhaka porva na.

Kaim vorsam fattim hanvem Konknni potrkaritent kam korpachi sondi ghetleli. Thoim thoddech mhoine hanvem kam kela. Romi Konknnintlea satolleak thollaveo batmeo, bhaxantor ani vatikani khobro toyar korpachi zapsaldarki mhojer asli. Survatechea dusrea attvoddeant sompadpean mhaka apli yezonn ugddapi keli. Hanvem tea potrak ubari haddpa khatir dhoddpodd korop oxi tachi opekxa asli. Toxem kelear mhaka bhorpur namna melovn divpachi umed mhoje bhitor tannem rigoili. Ho…. To….. Tem….. oxim 4 zannachim nanvam ucharun te/tim voir pavpachem karonn dakhoilem. Hanvem xifaros (recommendation) kelea dekhun to vo tem puroskar zoddunk pavleat. Mhakai bi puroskar mellpachi xifaros korunk xokta, oxem tannem asvaxon bi dil’lem.

Hanvem tea sompadpeak hoi vo na oxi zap dilich na. Tannem kitem tharailem konn zannam. Punn to sangit tea vavrachi pod’dot mhaka manya nasli. Kolponik gozalink nizachi gozal mhunn xik’ko marpak mhojem mon toyar naslem. Toxench jem sot asa tem khuxik sanddun boltoch akar divop mhoji sohonshilta purti nasli. Khorem mhollear mhaka puroskaranchi axa naslich. Hem spoxtt taka sanglem ani hanvem nokri soddli.

Fattlim kitlixinch vorsam hanv ttika korit ailam. Zaum ti borovpantlean vo uloupantlean. Hi ttika sodanch constructive zalea. Punn kaim zannanim hi ttika destructive mhonn ttopko marla. Tea-tea monxachea mona pormonnem ttika koxi ghevop tem tharlelem asta. Ttika marpachi gombirsann choddxea zannak khobor asta punn somzun ghevpachi tank asona. Goykarancho mull sobavuch to. Khorem mhollear Puroskar mellovpak ek lobby lagta. He lobby-che don vibhag asat te he : Poilo Xifaros ani dusro Vikto ghevop. Goyant he donuy prokar chalu asat. Xifaros tor chodd nettan cholta. Hantun ‘Tum mhaka tem di, hanv tuka hem ditam’ ho mukhel vevhar. Magir mosko-palis tor zaich poddtta.
Sahitya babtint Puroskar divpacheo sonvtha Goyant asat tanchim kaim nanvam hanga ditam. Konknni bhaxa Mondal, Goa Konkani Akademi, Art & Culture, Thomas Stephens kendr, Dalgado Konkani Akademi, Vavraddeancho Ixtt, Gulab trust, Kala Akademi, Asmitay Pratishtan, adi sonvtha vorsavolliche puroskar vantt’tat. Hantuntleo 4-3 soddlear her soglleo sorkari onudanacher choltat. Rajki vosulo lait zalear puroskar mellovop ekdom sompem zata.

Kaim zannak dista ki puroskar melloitokich monis vhodd zata. Khorem mhollear puroskar ditoch ti sonvtha vhodd zata. Aiz super star Amitabh Bhachan-achem udaronn niyallumia. Puroskar divpi sonvtha tachexim lotton yetat. Jivitant tannem puroskaranchi kednach axa dhorli na. Bill Gate, Abraham Lincoln, Nelson Mandela, Mahatma Gandhi, Netaji bose, Mother Thereza, Ban Moon ki, adi, adi mahan monxanim puroskaranchi opekxa kednach keli na. Tankam puroskar bhettoun, sabar sonvtha girest zaleat ho ek puravo.

Amchea Goyant ek okhondd lekhok 82 vorsanche pirayer azun sonnsonnit asa. Adv Uday Bhembre aplea jivitant somazachim addgam-naddgam ustit aila. Hea khatir taka favo aslele soglle puroskar addailele asle. Raxttrik Sahitya Akademi puroskar pasun taka mellunk naslo. Goyant sumar 20 zannim he puroskar ghetleat te pirayechim 60 vorsam purim zaumche adim. Atam mhatarponnant taka puroskaracheo lainnim lagtat. Hem ghoddlem kiteak puroskar divpi sonvsthank loz disonk lagli dekhun.

Mhaka puroskar Deva lagchean mellot asat, tantun hanv khub somadhani asa. Dor disak, dor kinnak sontosacho je khinn hanv onbhovtam; ti mhoji sasnnik girestkai. Hem somzopak otmik nodrechi goroz lagta. Mhaka sompeponnim konnuch somzunk xokonant. Tea khatir hangasor BIBLE-antleo 3 volli ditam. Zankam hea sondexachi kholai somzotoli tednach te mhaka somzunk pavtele.

    “Zo monis noxtteanchi budh gheun cholona, vo patkianchea margar bhonvona ani odhormi monxanchea sangata bosona, to khorench bhagi!  Sorvesporachea updesancher tacho sontos; dis-rat Tache nem to monant niallit asta. Vhanvtea vhallache degek roil’lea rukhak kalla pormonnem zatat follam ani kodinch bavun poddonant tachim panam; oslea rukha vorim to monis, soglleo tacheo kornneo sufoll!”- Stotram 1:1-3

                                         *************************************
This article was published on April'2016 JIVIT issue.

Korezmachea kallant khun ???

Korezmachea kallant khun ???       
·        Necio D’Souza, Raia – Goa.

Nimannea brestara-disa (Maundy Thursday) eka dadlean aplea sakramentache bailek jivexim marli; hi ghoddnni Nimmannea sukraradis uzvaddak aili. Khristi monxank dhoko divpa sarki gozal hi. Moddganvchea Moti Dongor vattarant hi krim zali. Sonvar 26 Mars 2016 disa sogllea thollavea disalleantlean ani TV madheomantlean hi khobor soglleak posorli.
Fiona (Fermeena) Fernandes hi sumar 40 vorsanchi ostori Gulf desant nokrek astali. Vorsantlean ek pavtt thoddea disam khatir ti Goyant astali. He-i khepek ti eka mhoinea khatir Goyant mudasanvank aileli. Paskanche porbe khatir eka sumana adim ti pavon sorleli. Ghorant bhitor sorona fuddem kizilank survat zaleli. Akhrek hem kestaum dharunnayecher pavlem chintunk naslelem ghoddlem.

Marsache 23 ver Fiona ani ticho ghorkar Anthony, 43 pirayecho, doganch zannam ghorant aslim. Borda vattharant Moti Dongrar veche vatter eke imarotint ek flett gheun tim aslim. Anthony sodanch Goyantuch kam korpi. Tiatranchim gitam rochop ho tacho mull chond. Hantuntlean to aplo dispotto suddoitalo. Ghorkarnicho sobav taka avoddnaslo. Tivui dubavi vatavornnat jiyetali, oso Anthony-cho somoz aslo. Tea disa sanje vellar Fiona konn eka dadleaxim Fonar uloita tem Anthony-k somzolem. Hea adim tannem khub favtt fonavlem ulovop record kelam oso dhavo tannem kela. Dogaim modem vad suru zalo. Xekim Anthony-n kuznant vochun suri haddli ani Jiv vochosor Fionacher topit ravlo.

Fionachem moddem ghorabhair vorop ani na-nopoit korop hacher tannem bhor ghali. Eke vixall suttkesint Fionachi kudd bond keli. Kallok zavpachi vatt pollet to ravlo. Xarantlea eka Petrol pump-ar vochon 3 litter petrolhaddli. Rat zatoch ti suttkes aple Dio mottorbaikacher ghott bandli. Khoim tori pois vochpachi tachi yevzonn asli. Punn itli zhodd suttkes to chodd pois vhoronk xoklo na. Moti dongrar aslele igorje fattlean TB hospital asa thoim pavon suttkes khala poddli. Vell lainastanam suttkes laginch aslelea zhaddam-zhilkuttant voddit vheli. Palo ani petrol ghalun moddem aslele suttkexik uzo pettoilo.

Anthony tea uprant flettant bhitor sorlo. Eke dhaktte suttkesint Fionache kaim kopdde bhorle. Ti gheun to Moddganvchea eka hottelant gelo. Ek room book kelo. Thoim Fioche kopdde dovrun ghora portolo. Apleak khun postolo oxi taka opekxa asli. Tea pasot Fiona ghor soddun gelam oxem chitr nodrek haddpacho tannem proyt kel’lo. Punn tachea chintacher mat poddli.

Fiona ghorant na tem tiche dhuvek somzotokich, ghorcheamchi dhanvpoll suru zali. Pulis chovker bepot’ta khobor nond zali. Rat bhor kainch thav mello na. Dusrea disa sokallim TB hospittolachea eka kamdarak, lhasun poddlelea moddeacho sodh laglo. Pulis nirikxonn zatoch ghorcheanim Fionachi kudd vollkun kaddli. Vogot hogddainastanam Anthony-k ottok keli. Tannem guneanv svikarlo ani soglli ghoddni spoxtt keli. Fuddem kosli sozea mellot tem kalluch sangtolo.

Ek kristanv ghorabo kirmidorancho ghorabo zavop, hem kitem dhakoita? Kristanvponn lojek ghalpachi kornni hi. Halimchea 2 doskanim Katholk somudayant hinvsa (Violence) bhorpur vaddleli asa. Vhoddilank man divpachi porompora tor samkich kobar zalea. Duddu aslear solam marop, aizchea jivitachi chal zalea. Vhoddilui apli zababdari visorleat. Punn hem sot manun ghevpak lagu zatelea odhikareamche dolle nhident bhormeleant. Krimi, kestanvam, nagovop, fottovop, tiddavop, adi zulm sodanchench zalam. Sogllem dhean-mon nove ghorabe ghoddovpacher tharlelem asta. Aslele ghorabe mozbhut korpacher vhoddlem lokx na. Novim kazaram korpant bhorpur duddu uzar zata dekhun; novea karazank chodd mhotv dil’lem asta. Dhormik fuddareak tor fokot duddu nodrek yetat. To duddu kosleai margan ailear upkarta. Ghorabeant niti-mullyam khoim pavleant tacher niyall korpachem bhan asona.

Sogllem dhean-mon duddvancher aslelean, dhan-dovlot monxacho Dev zala. Apunn apnnak Dev somestank, oxi doton ruzu zalea. Duddvanche axek lagon kitlexech ghorabe pisoddleat ani thodde sasnnak moddon geleat. Ghottsfott (Divorce) mellovpachi volleri lamb zait ravlea. Onoitik (Immoral) jivitan bhorpur fuddem ttanch marlea. Aiz pruduarponn (Adultery) hixeoba bhair vaddlam. Naikinneacho (Prostitute) poiso pasun aiz xubh zala. Ghoir-vevhar korteleank amche padri solam martat. Tanche lagchean denngi ani her vostu mellovpak fuddem astat. Hangasorlean onoitik jinnek nettachi posvonn mell’lea.

Khristi dhormanchea mull totvam pormonnem ghorabeak bhorpur mhotv dilam. Ghorabo mhollear poilim ghov bailam, uprant bhurgim natram adi. Ghov-bailechench jivit sarkem cholona zalear bhurgeank bori dekh koxi mellonk zata? Sakramentak visvaxi ravpak mon nasot zalear; fuddak yeupi vaitt dis koxe nivarunk xokot? Aiz Kristi xikvonn eke vatten veta zalear Kristanvachem jivit urfatte vatten dhanvta.

Fiona ani Anthony, hanchea jivitant ovisvas aslo dekhun hi doxa zaunk pavlea. Jedna ghov bail eka pasun pois astat tedna dubav bhitor sorop sobavik asa. Hea dubavak lagon her noxtt magir apxinch lagim sorta. Dekhun ghov bailen soankal ekvottan ani dor disa sangatan asunk zai. Vavrachem nimit sangot, ghov bailen vegllim ravop, hem rozanv nhoi. Ghov-bail sodankal ekach ghorant asteleanchim bhurgim purian bore rit-mannsugechi utortat.

Amkam Katholk monxank pordesant vochpachem pixem. Pordesantle dollar/Riyal mellonant zalear Goyantli chul dhadoxi zaina. Ongoykaranchem toxem na. xit zaum nis piyeun ekttaim ravchi sonsrutay tim appnaitat. Khoimsoruy voch ti kuttumb koxim sangatat jiyetat. Eka-meka sovem sombond okhonndd korit vaddttat. Punn amchea Katolkank hi sonskrutay naka. Duddu aslear sogllem mellounk zata, sukhi jivit sarunk zata; oso amcho somoz.

Ho somoz osle pattlicher pavpak Igorz-matecho hat asa mhollear lottkem zaumchem na. Hea vidhanak lagon Igorz-mat mhojer ghuri ghalpak fattim ravchi na; he hanv adinch zannam. Punn sot tem sot. Sot lipoilem mhonn tem tem sanddonam. Luskonn mat bhorpur zata. Padrinim ani her fuddreanim aple porjek boro marg dakhovpak zatalo. Punn oxem korpak te sodanch fattim. Kiteak tankam lovkikam koddlean donations zai. Tea bhair Goyantuch nokri korteleam lagchean te bollan denngi magon ghetat. Eka ghorabean omkech divpakuch zai. Omkech sortiche book khopovpak zai. Omkeoch Tiatracheo ttiketti kaddpak zai. Omkich vost haddpakuch zai. Na dilear te tankam bhairaitat vo unnea dhorjeache koxe lekhtat. Hea pasot khoimchean tori duddu ekttavun padrinchea hatar ghalche poddttat. He duddu zoddpak to-to monis vaitt rosto apnnaita zalear tankam porva na.

Kathok ghorabe mogache, seveche ani dev-bhirantiche zatele zalear, sod’deache poristithint bhorpur bodol haddpachi goroz asa. Dotonichi pod’dot porian mudar zavpak zai. Nhesop sudorpak zai. Hem veginuch ghoddlem na zalear hinvsok ghoddnneo dobradan vaddpachi xokyotai zollkota. Krimidor kathokamchi volleri vaddot asteli.

                                             ***************************
This article was published on April'2016 JIVIT issue.

'Anti-Begging Act' Goyant zai

                Anti-Begging Act' Goyant zai
                                        
                                                     ·         Necio D’Souza, Rai – Goy.

 “Tanel’leank piyeunk diumchem, bhukel’leank jevunk diumchem, vinglleank nhesunk diumchem, pordexank bhiradd diumchem,……” oxi adnea Jezu Khristan dil’li asa. Gorjevontank adhar korop zaun asa ek moladik kornnim; ek vhorti seva jika dusrem kitench sor zaina. Oslea gorjevontanchi khobor Novea Korarant spoxtt zata. Oslim monxam chodd korun synagogue mhonnge Judev somazachim Dev-mondiram lagsar bhik magtona mellttalim. Heach pasot lok tankam bhikari mhonn pachartale. Jezun osleank sodanch kakutt dakhoilea ani Tachea pattlavdaranim toxench korunk formailam

“Please do not allow Begging” mhonnge “Upkar korun bhik magteleank protsahon dium nakat”, oxe toreche thoktte hanga-thoim polleunk mellttat. Igorzo, devllam ani her dhormik thollanchea prangonnanim porian osle thoktte lail’le astat. Oxem korpa fattlem karann somzop chodd mhotvachem. Adhunik kallar bhik magpachi chal ‘Gorjevontan modot mellovop’- itlo moryadit uronk na. Ho ek noxtto vevsay zala.  Dusreank naddun duddu ekttavpachem sadhon zalam.

Hea 21vea xekddeant bhikareamchi sonkhea hispa bhair vaddlea. Akhea sonvsarak ho proxn huskeacho zala. Sudarlolea desanim porian bhikareamchi sonkhea unnem zaina dekhun ek vhodd somosya zavn ravlea. Kaim desanim bhik magpacher bondi ghatleli asa. Sampoddlear koidi korpachi xokti asa. Evropantlea kaim desanim ‘rag picking’ pasun guneanv mandtat. Kochreachea borlanim ghatlelem samann vo jin’nos ustun kaddttolo sampoddlear, nitt prizavant ghaltat. Rosteamchea nakear vo bhovxik suvatancher duddu magpachi sotavnnuk korit zalear ottok kortat. Hea oslea nemank lagon thoim mannsugechem jivit sarunk sompem zata.
Amchea Bharotantui oslech toreche nem-kaide ghoddleat. Punn te xokten lagu korpak sorkar fattim poddla. Dekhun sonvsarantle choddant chodd bhikari Bharotant sampoddttat. Vochot thoim bhikari nodrek yetat. Kaim pavtti bollzobren tujem bolos ritem kortat. Goyant pasun hozaranim bhikari sampoddttat. Hanche bhitor 2 ttok’ke pasun Goykar bhikari asop kottinn. Soglle bhikari bhaile. Ghora-ghoranim bhonvtat te chike unnem zaleat tea tam dorya kinarer bhorleat. Xaranim tor te bindas bhonvtat. Hanche modem dadle, bailo, bhurgim astat.

Adlea kallar bhikari mhollear panglle, mone, kudd’de, bhere vo samkim mhatarim monxam; osleancho aspav zatalo. Magir lhan bhurgim ani ballkam pasun samil zalim. Hat paim surokxit aslelo ostoreo zolmol’lea ballkank gheun bhik magtat. Hankam bhurgim kitlim zolmotat hacho hixeobuch asona. Sorkara kodden tor koxich nond zaina. Oslim bhurgim fuddarak koxim ghoddttolim, hacher niyallpak legit kantt’talo bhogta.

Hem odruxtt (Menance) zata title vegim pois korpak zai. Na zalear parpoll bhurgeanchi sonkhea vaddot ravteli. Tovnasponn, prostituition, chorio, khun, noxe-veasonam, adi, adi sonvoyanchi sonsot vaddot urteli. Bharot desak luskonn zaumchem zaun herankui zatelem. Indieche bhikari passport korun Gulf desanim pavtat. Hem chitr WHO ani NATO sarkea namnechea sonvsthanim ugddapem kelam. Bharotachi borich bodnami zalea. Saudi Arabian-ntlea Mecca xarant dor vorsa Haj yatra monoitat tedna; kitlexech bharoti monis thoim bhikek bostat. Ho ankddo lakham voir asta. Lakh-kurutt rupya zoddun he lok Bharotant yetat ani jiyetat, punn samanya jivit nhoi tem. Mostem ani gunddagirichem jivit te sartat.

Hea sogllea vostuncho addavo gheun, Bharot sorkaran Anti-begging Act ghoddun haddlelem. 1952 vorsa savn Mumbai xarant tem xokten lagu kelam punn her bhaganim tem nhidon ravlam. Hakach lagon bhikareamche vhodd ani marekar dolal utpon zaleat. Beggar Mafia borich mozbut zalea. Lachar monxank bhikek laun te orixtt bongleanim ravtat. Monxank agva (kidnap) korun eka rajyant thaun dusrea rajyant vhortat ani bhikek bosoitat. Kaim pavtti ek hat vo paim katrun opangull korteleo ghoddnneo ugddapeo zaleat. Thoddeank mone, kudd’de, bhere zavpachem dhong xikoitat. Khas korun bhurgeank kherit naddbudhi xikoitat.

Beggary Act-ant boreo suvidha aspavtat. Bhik magteleank dhortat ani sudar-ghorant (Rehabilitation) pavoitat. Thoim tankam ravonk asro, pottbhor jevonn, nhesonn, vokhdam ani her gorjechea vostuncho unnav asona. Xikunk sodteleank kherit vorg astat. Kamachi avodd nirmann korpachem proxikxonn uplobd asta. Sorkar osleamcher favo to duddu khorchunk toyar asta. Punn bhikechi sonvoy laglele monis hangasorle pollon vetat. Tankam mannsugechem jivit vichitr dista. Bondkonnint aslelea sarkem dista. Zoxem bevarxi (stray) sunnem borem jevonn mellon legit sankllek bandun ravonk sodina; toxi hanchi goth. Kaim zann toklen sarke asonant tanchi gozal kuxin urta. Hankam kherit seva vo ilaz divpachi goroz asta.

Kaim monxank vavr vo koxtt korun jivit sarop avoddna. Dekhun te/tim bhik magpache rattavollint guspotat. Kaim zann ek paim doddun bendak bandtat ani apunn pangllo mhonn dakhovpak mulam gheun bhonvtat. Magir bhik magop, dusrea-tisrea ganvanim heddop tancho vevsay zata.

Begging mafia itli bhirankull zalea ki samanya monxak kampero haddtta. Keralant Divine Retreat Centre asa thoim Katholk padri akh’kem vorosbhor retir ditat. Dor sumanak hozaranim lok thoim vantto ghetat. Hem polleun mukhel darvonteaxim bhik magpeamchi lain vaddpak lagli. Yetea-veteank bhopur oddchonn zavpak lagli. Tea pasot DRC-chea vevosthaponan bhikareank dor disa borem jevonn divpachi tortud keli. Kaim vorsam hem borem chol’lem punn Bhikechea dolalank tem mal poddlem. Retirachea vellar bhik ghalina zaunk vantto ghevpeank DRC vinonti korit astali. Tea pasot dolal-anim DRC-k piddapidd suru keli. Naka zal’le arop ani tokrari nond keleo. Gorje viret kortt-kesi manddleo. Atam DRC apnnak nit mellovpak dis-rat khorxeta.

Amchea Goyant osli poristithi khoimcheai vellar nirmann zaunk xokta. Ami Goykar mullak susegad mhonnttoch tacho porinnam chodd bhirankull zavpachi xokyetay uprasta. Mhojea vaddeant matxem vegllem chitr polleunk melltta. Ghoraxim konnui bhik magunk ailear vaddekaram tankam bhik dinant. Zaum duddu, kopdde, vo her kiteim, ason legit dinant. Pois vochun onath ani zantteamchea ghoranim ditat. Darant yeteleank portitat bhairavn zobor mhatarea monxank. Hea vaddeant domddi mellona dekhun ek pavtt ailolo bhikari porto kednach yenam. Donations pasun divpak fattim astat. Firgojechi chitt vo porvangi melloileli aslearuch denngi ditat.

Zache lagim kam korunk ghoddona, oslea bhavak-bhoinnink adhar korop amchem kortvya. Tankam amchi doya-maya favo. Oxem ami korinant zalear ami apsuvarthi. Monisponnacho gunn amcheant nam. Monxachea rupan monzat koxi jiupak amkam koxem puttvot? Fokot churchure kele mhonn zaina. Poile suvater bhikareank bore nagrik korpache anvdde ami ballgunk zai. Dekhun goribank ani lacharank adar diupak sodanch fuddem ravum-ia. Punn ditanam soglle torechi kallzi ghevpak visronk favona. ‘Jevtoleak pottacho sumar naslear vaddtteleak tori ascho’- oxi ek vopar asa. Ami kitem diuchem, kitlem diumchem, kedna diumchem; hacher tabo dovrunk zai. Oxem na kelear ami amcheruch marekar dis voddun haddttele.


                                               ***********************
This article was published on  JIVIT May 2016