Thursday, March 30, 2017

Kallo duddu khoim gelo? -Necio D'Souza, Rai -Goy Amcho Bharot des udorgotichea margar cholot asa. Je toren yedna meren udorgot zaunk zai asli, te gotin zaunk na. Dusrea utranim Des azunui fattim urla. Gorib reshe (Poverty line) khala zogpi lokachi sonkhea azunui bhorpur asa. Des vegimnuch sudarlolea desache pongotik pavpachi soglli kopxi asa. Punn desacho vikas favo te dixen vochona. Hachem mukhel karann mhollear kallo poiso (Black money). Bharotachi loksonkhea 12 billion itli vhodd. Hantun lakhpoti ani kuruttpoti legit asat. Hea girest lokamcho ankddo bhov komi punn desachim sutram hanchea hatanim asat. Kiteak heach girest mhonxam vorvim vhoddle udheog ani rajkoronn jivem urta. He lok 3% asot khore tori punn hancheanim 97% lokak bavlim koxim nachovpak zata. Hich ti Lokxahichi durdoxa. Kallo duddu zo asta to heach lokam kodden urta. Tanchea adaran tanche laginche dolal astat, tankaim he sovloticho faido melltta. Bharoti monxamkodden kallo duddu asta tacho thav ghevop bhov kottinn. To samkea gupit suvatanim liplolo asta. Magir to Bharotantunch zaum vo videxanim zaum. SWISS benkant kitlo duddu zoma asa tacho hixeobuch na. Bharot sorkaran tachi volleri magun legit ti mellona. Kallo duddu ho goir-vevharantlean (Ilegal Trade) zoma zata hem vegllem sangchi goroz na. Sorkarak ani gorbamchea vikasak bada haddpi padd kornni hi. Sorkarak kor (tax) farik korpacho vattavpak him sogllim nattkam. Kallo duddu ballgipachi hi pidda pois zaumchi mhonn samanya lokachi lamb kallachi magnni asli. Kitlexech sorkar ghoddle ani moddle. Kitlexech rajki pokx aile ani gele. Kallo duddu allabonda haddpak konnakuch tanklem na. Kendrant BJP sorkar sodrer yetoch, Kallea dudduvamcher eke torechem zhuz suru zalem. Prodhan Montrean jahir kelem ki apnnem Kallea duddvam virodh khor pavlam ubarpachem tharailam. Konn apkhuxen kallo poiso uzvaddant haddtta taka kherit sutt mellttoli. Na zalear fuddem bondkonnint ravpachi penalty farik korchi palli yetli. PM Modiche toklent kitem cholta tem vhodd vidvan legit somzunk xoklenant. Choddxea zannak hem ek fokandduch dislem. Bhov thoddeanim tachem sangnnem gombhirponnan ghetlem. Apli dhan-dovlot sorkarak ugti keli. Income Tax khatean tanchem bore toren swagot kelem. Aiz te khuxal ani huskea meklle zaleat. Zannim oxem korunk na te atam borech trasant poddleat. BJP sorkarak gallio martat. Adim “Modiji, kale dhan ke liye kya kiya?” mhonn moskoreo korpi, atam “Modiji, kale dhan ke liye kyom kiya?” mhonn rudon kortat. 8 Novembr 2016, hea disa Prodhan Montrean okosmat formonn marlem ki 500 ani 1000 rupyachim nottam aiz thavn bond. Nottbondi (Demonitisation) mud’dean akh’ko des hal’lo. Dor eka nagrikache borech halaval zale. Hatanim aslelim vo tizorent zoma kel’lim nottam bodlun ghevpak, benkinim hispa bhair gordi zavpak lagli. Votacho ani ximyamcho mar sonscho poddlo. Rati foddun benki ugteo zavpachi vatt polleunchi poddlea. Favo to ilaz mellonastanam, duenticher sonkott vaddlam. He gordent rangent ravun kaim zannamcher moron legit ailam. Thoddeamchi kazaram ani her karyam bond zaleant. Samanya jontek jagrut korche boldek tankam tiddavn ghalpachem kam legit hea kallant nettan zalam. Virodhi pokxanim morcha ani andolonam korun desak bodnam kela. Oxem distalem ki lokache halaval kedinch sompchenant. Agllem vegllem oxem chitr ubem kel’lem. Sorkar kosllon poddt’ta oso odmas zal’lo. Rokddinch kednanch polleunk naslelim gulabi nottam lokachea hatanim khellpak laglim. Poilech pavtt 2000 rupyachim nottam chalnant ailim. Tache fattofatt 500 rupyachim novea rupkarachim nottam ailim. Fuddem 100 rupyamchim nottam chalnant yevpache vatter asat. Atam sogllem xant zalam. Tras kaddleli porza porza atam khuxal asa. Punn trasant poddleat te girest monis. Zannim kallo duddu lipovn dovorlolo aslo, te monis Modik xiraptat. Ani fuddarak xirap di-it astele. Kallo duddu ballgupi monis niraxi zaleat. Modicher kolpoleat. Karann tanche lakh-kotti duddu lhasun uddounche poddla. Hea duddvamcho nas kelona zalear te fuddem kedinch vevharant gollovpachi tortud aschina. Oso duddu sorkarak sampoddlo zalear magir bondkonn koxich chukchina. Hivuy ek bhirant asa. Dekhun oslo duddu kochreachea borlamnim uddouncho poddla. Thoddeanim doryant, baint, nhoyanim, rananim pasun uddoil’lo nodrek aila. Raxinim duddu sorkaran zopt kela. Ho ek okhondd puravo ki bharot des Kallea duddvanim bhorlolo asa mhonn. Reserve Bank of India hanchea sutrantleant somzota ki protek 5-10 vorsamnim nottbondi lagu zateli mhonn. Jim novim nottam chalanant gollttat tim oxe pod’dotin keleat ki tancho rong apxinch ubunk lagtolo. 3 te 4 vorsam modekot tim nottam fiki poddonk lagtolim. Kallea duddvam rupan him nottam lipovn dovorlear aste-aste tim dovim kagtam zaunk pavtelim. Nokli nottam xapteleank pasun hi ek oddchonn. Hem luskonn zaumchem asa tem niyallun, kallo poiso zoma korteleank hozar pavtti tokli loddoumchi poddtteli. Kallo duddu na nopoit korpak vo allabonda haddpak he manddnnek samnaya lokacho tenko mellpak lagla. Sorkaran khub upay chalik laileat. Anikui upay chalik lagpache urleat. Hea upayam bhitor nottbondi ek nixttur upay aslo. To yexesvi zal’lo asa. Mhonnttoch urlele upay lagu korpak koslich oddchonn yeumchina oxem zannaramchem mot. Sonvsarachea her desanim Bharotachi tust kelea. Nixttur upay itlea suddsudditponnan chalik lavop ek avhan aslem. Hea khatir US ani UK sarkelea oznadik raxttramnim, Bharot sorkarak porbim pattoyleant. Hem yedem vhodd pavl marlem mhonn kallo duddu ballgipachea sopnank thalem bosot mhonn sangonk zaina. Khoimchean tori tem chalu urtelench. Je meren chorachi sudbudh nitoll zaina, te meren chor apli sonvoy soddchonam. Amchea desant osle toreche monis hispa bhair asat. Kallo duddu zoma korpachem karya chaluch astelem. Atanche poristithint mat sabar addkolleank fuddo korcho poddttolo. Tea bhair bondkonnichea fasak sampoddpachi bhirant tor astelich. Nottbondi ani her upayantlean Bharot desak bore dis udetele, hantun il’loi dubav na. Desachi udorgot nettan zateli mhonn chin’na dispak lagleant. Bekanim chodd duddu zoma zavpak lagla. Adim choddso duddu ghoranim lipun urtalo. Hea khatir Rinn (Loan) divpacher zur denvoila. Zomin ani Flettam vikhti ghevpachi kimot denvlea. Vahona ani her Machinery s

Kallo duddu khoim gelo?

     -Necio D'Souza, Rai -Goy


Amcho Bharot des udorgotichea margar cholot asa. Je toren yedna meren udorgot zaunk zai asli, te gotin zaunk na. Dusrea utranim Des azunui fattim urla. Gorib reshe (Poverty line) khala zogpi lokachi sonkhea azunui bhorpur asa. Des vegimnuch sudarlolea desache pongotik pavpachi soglli kopxi asa. Punn desacho vikas favo te dixen vochona. Hachem mukhel karann mhollear kallo poiso (Black money).

 Bharotachi loksonkhea 12 billion itli vhodd. Hantun lakhpoti ani kuruttpoti legit asat. Hea girest lokamcho ankddo bhov komi punn desachim sutram hanchea hatanim asat. Kiteak heach girest mhonxam vorvim vhoddle udheog ani rajkoronn jivem urta. He lok 3% asot khore tori punn  hancheanim 97% lokak bavlim koxim nachovpak zata. Hich ti Lokxahichi durdoxa. Kallo duddu zo asta to heach lokam kodden urta. Tanchea adaran tanche laginche dolal astat, tankaim he sovloticho faido melltta. Bharoti monxamkodden kallo duddu asta tacho thav ghevop bhov kottinn. To samkea gupit suvatanim liplolo asta. Magir to Bharotantunch zaum vo videxanim zaum. SWISS benkant kitlo duddu zoma asa tacho hixeobuch na. Bharot sorkaran tachi volleri magun legit ti mellona.

 Kallo duddu ho goir-vevharantlean (Ilegal Trade) zoma zata hem vegllem sangchi goroz na. Sorkarak ani gorbamchea vikasak bada haddpi padd kornni hi.  Sorkarak kor (tax) farik korpacho vattavpak him sogllim nattkam. Kallo duddu ballgipachi hi pidda pois zaumchi mhonn samanya lokachi lamb kallachi magnni asli. Kitlexech sorkar ghoddle ani moddle. Kitlexech rajki pokx aile ani gele. Kallo duddu allabonda haddpak konnakuch tanklem na. Kendrant BJP sorkar sodrer yetoch, Kallea dudduvamcher eke torechem zhuz suru zalem. Prodhan Montrean jahir kelem ki apnnem Kallea duddvam virodh khor pavlam ubarpachem tharailam. Konn apkhuxen kallo poiso uzvaddant haddtta taka kherit sutt mellttoli. Na zalear fuddem bondkonnint ravpachi penalty farik korchi palli yetli.

 PM Modiche toklent kitem cholta tem vhodd vidvan legit somzunk xoklenant. Choddxea zannak hem ek fokandduch dislem. Bhov thoddeanim tachem sangnnem gombhirponnan ghetlem. Apli dhan-dovlot sorkarak ugti keli. Income Tax khatean tanchem bore toren swagot kelem. Aiz te khuxal ani huskea meklle zaleat. Zannim oxem korunk na te atam borech trasant poddleat. BJP sorkarak gallio martat. Adim “Modiji, kale dhan ke liye kya kiya?” mhonn moskoreo korpi, atam “Modiji, kale dhan ke liye kyom kiya?” mhonn rudon kortat.

 8 Novembr 2016, hea disa Prodhan Montrean okosmat formonn marlem ki 500 ani 1000 rupyachim nottam aiz thavn bond. Nottbondi (Demonitisation) mud’dean akh’ko des hal’lo. Dor eka nagrikache borech halaval zale. Hatanim aslelim vo tizorent zoma kel’lim nottam bodlun ghevpak, benkinim hispa bhair gordi zavpak lagli. Votacho ani ximyamcho mar sonscho poddlo. Rati foddun benki ugteo zavpachi vatt polleunchi poddlea. Favo to ilaz mellonastanam, duenticher sonkott vaddlam. He gordent rangent ravun kaim zannamcher moron legit ailam. Thoddeamchi kazaram ani her karyam bond zaleant.

 Samanya jontek jagrut korche boldek tankam tiddavn ghalpachem kam legit hea kallant nettan zalam. Virodhi pokxanim morcha ani andolonam korun desak bodnam kela. Oxem distalem ki lokache halaval kedinch sompchenant. Agllem vegllem oxem chitr ubem kel’lem. Sorkar kosllon poddt’ta oso odmas zal’lo. Rokddinch kednanch polleunk naslelim gulabi nottam lokachea hatanim khellpak laglim. Poilech pavtt 2000 rupyachim nottam chalnant ailim. Tache fattofatt 500 rupyachim novea rupkarachim nottam ailim. Fuddem 100 rupyamchim nottam chalnant yevpache vatter asat. Atam sogllem xant zalam. Tras kaddleli porza porza atam khuxal asa. Punn trasant poddleat te girest monis. Zannim kallo duddu lipovn dovorlolo aslo, te monis Modik xiraptat. Ani fuddarak xirap di-it astele.

 Kallo duddu ballgupi monis niraxi zaleat. Modicher kolpoleat. Karann tanche lakh-kotti duddu lhasun uddounche poddla. Hea duddvamcho nas kelona zalear te fuddem kedinch vevharant gollovpachi tortud aschina. Oso duddu sorkarak sampoddlo zalear magir bondkonn koxich chukchina. Hivuy ek bhirant asa. Dekhun oslo duddu kochreachea borlamnim uddouncho poddla. Thoddeanim doryant, baint, nhoyanim, rananim pasun uddoil’lo nodrek aila. Raxinim duddu sorkaran zopt kela. Ho ek okhondd puravo ki bharot des Kallea duddvanim bhorlolo asa mhonn. 

Reserve Bank of India hanchea sutrantleant somzota ki protek 5-10 vorsamnim nottbondi lagu zateli mhonn. Jim novim nottam chalanant gollttat tim oxe pod’dotin keleat ki tancho rong apxinch ubunk lagtolo. 3 te 4 vorsam modekot tim nottam fiki poddonk lagtolim. Kallea duddvam rupan him nottam lipovn dovorlear aste-aste tim dovim kagtam zaunk pavtelim. Nokli nottam xapteleank pasun hi ek oddchonn. Hem luskonn zaumchem asa tem niyallun, kallo poiso zoma korteleank hozar pavtti tokli loddoumchi poddtteli. 

Kallo duddu na nopoit korpak vo allabonda haddpak he manddnnek samnaya lokacho tenko mellpak lagla. Sorkaran khub upay chalik laileat. Anikui upay chalik lagpache urleat. Hea upayam bhitor nottbondi ek nixttur upay aslo. To yexesvi zal’lo asa. Mhonnttoch urlele upay lagu korpak koslich oddchonn yeumchina oxem zannaramchem mot. Sonvsarachea her desanim Bharotachi tust kelea. Nixttur upay itlea suddsudditponnan chalik lavop ek avhan aslem. Hea khatir US ani UK sarkelea oznadik raxttramnim, Bharot sorkarak porbim pattoyleant. 

Hem yedem vhodd pavl marlem mhonn kallo duddu ballgipachea sopnank thalem bosot mhonn sangonk zaina. Khoimchean tori tem chalu urtelench. Je meren chorachi sudbudh nitoll zaina, te meren chor apli sonvoy soddchonam. Amchea desant osle toreche monis hispa bhair asat. Kallo duddu zoma korpachem karya chaluch astelem. Atanche poristithint mat sabar addkolleank fuddo korcho poddttolo. Tea bhair bondkonnichea fasak sampoddpachi bhirant tor astelich.

 Nottbondi ani her upayantlean Bharot desak bore dis udetele, hantun il’loi dubav na. Desachi udorgot nettan zateli mhonn chin’na dispak lagleant. Bekanim chodd duddu zoma zavpak lagla. Adim choddso duddu ghoranim lipun urtalo. Hea khatir Rinn (Loan) divpacher zur denvoila. Zomin ani Flettam vikhti ghevpachi kimot denvlea. Vahona ani her Machinery sovay zavpak laglea. Jevnnache vostuncher porian dor unnim zavpak laglea. 
He toren veginuch boro Bharot utpon zalear puro. Jai Bharot !!!

No comments:

Post a Comment