Monday, October 9, 2023

Adhunik Goykar bhivkure ??

 

Adhunik Goykar bhivkure ??

-Necio D’Souza, Rai-Goy

19 Dezembr 1961 vorsa thaun ami svotontr Goykar koxe jietanv.Suttke uprant ani suttke adim zaite Goykar Goyam bhair pavle. Zaum xikxonna khatir, vevsaya khatir vo nokre khatir.  Hantle khub zann Mumboi vosti korun ravle zalear thodde pordesant gelet.Hantle khub zann nanvlovkik zauk pavle.Zoxe porim Dinanath Mangeshkar ami tachem kuttumb. Lata Mangeshkar, Usha, Ashalata, adim sarkelim mahan gaiyak monxam mull Goykaram. Jitendra Abhisheki moratti gaionanim boroch porzoll’la.Songitacho jadugar Chris Perry ani Lorna, he zoddien tor sonvsar gazoila. 40 hozar odhik kantaram rochpi Alfred Rose-an mon bhulgaitem songit diun lokachim mona jikhun ghetlim. C.Alvares ani her sabar Tiatristanim Mumboi ravun konknnichi upott seva kelea.Orthant Goem rajeak khaxelea zagear uklon dovorlam.

Khellam mollar Bruno Coutinho, Brahmanand Sankwalkar adi nanvoste football khelgoddi zaun geleat. Goykar scientist toxe dotor sabar zann Mumboint pavon borich namna melloilea.Zoxe porim Raghunath Anant Mashelkar, Acacio Gabriel Viegas, V.N.Shirodkar, adi.

Tech porim khubxe ongoykarui Goyant rigleat ani navloukik zaleat.Zoxe porim Ulhas Buyao (bornni) ani tachem kuttumb.Songitachea mollar tannim khub nanv komailam.Chowgule sarke vhodd udeogpoti Goyant yeun sabar lokak nokreo dileat.

Adhunik kallar amchem Goykarponn khoim asa?Sonvsarachea mapar Goykar khoim urta?Adhunik Goykarachem mohtv kitem?Ami xanne kai pixe?Hea sogott vostuncho addavo gheupacho vell atam aila.

Rajkoronnache songotik poddon ami Goykar khaxelem Goykarponn visorleat.Sonvsarachea mapar amich amchem mol unnem korun ghetlam.Amkam Goykar mhunn mirovpak obhiman bhogta.Punn Goy koxem samballchem tem amkam bilkul somzona. Rajkornni monis amkam voddttat te vatten ami oddon vetat. Te bhuloitat ami bhultat. Amcho Goyam vhelo hok’k koso na zata hachi amkam chint’ta na. Konne tori mhunttlam “Goy pavlem ghanttar”.Ghanttaruch noi punn tea von mukhar pavlam. Khorem mhunttlear  GoyLondon-ant pavlam ani virgollon gelam. Virgoll’lam kiteak thuimsor Goykar faltur kamam kortat.Goychem nanv uklun dhorpachem kam korinant.

Sumar 4 lakh Goykar  UK-nt stolantor zaleat. Mhunnge portuguez nagrikta mellovn indian nagrigta hogddailea. Hanche modem suxikxit log bhov unnem asat. Angutta chapvo unnem xiklole lok choddxe aspavtat. Hangasorlea Graduate-ank te gore lok holke somzotat. Sokoilea dorjeachi nokri favo kortat. Mhunnge C vo D grade-icher kamak laitat. Dhondo vo lhan-san uddheog korpachi kopxi tor hanche modem bilkul na. Dekhun sondd’das ghaspachi nokri choddxe zannani apnnailea. Urlele asat te waiter, salesman, packaging staff, pastry, adi nokreo gheun bosleat.

Tum kosleim kam kor, kitlei duddu zodd hachem amkam kont na. Punn ami Goy rakhtelea monxank mandar korunk tumkam hok’k na. Thoim ravon Goycher ttika korpak tumkam odhikar na. Hangachea rajkornneanim kitem korunk zai, vo naka hacher ulovpacho odhikar tumkam na. Tumkam motdan korpacho hok’k na mhunttoch, mandar korpacho-i hok’k na. Tumchem kam korat, khaun-piun mojea morat.Thoimsorlo sorkar koso cholunk zai hacher lokx ghalat.

Google-ache mahiti promann 6,00,000 Goykar pordesant nokri kortat. Hantle sumar ek lakh Goykar Gulfant nokrek asat. Saudi Arabia, UAE, Oman, Bahrain, Kuwait desani kam kortat. Bhov thodde offisorachea ud’dear vavurtat. Urlele ghor-kam, shopping Malls, garden, construction, adi xetrant  vavurtat. Hanchem ek borem ki tannim Bharotiy nagrikta soddunk na. Bhairavn bhou thodde je poixanche axek lagon Musolman zaleat ani Goyank visorleat.Hantun bailancho chodd vantto asa.Hancheim khub chukta.He thoim ravon Goy oxem achem toxem achem hacher bhaxonna ditat. Ho odhikar hankam konnem dila?

Goykarank dista ki Arab lok apnnacher favour kortat, apnnak nokreo diun. Tanchea dollars-am vorvim ganv ghora amchi famil jiyeta. Hem ek vhodd pixeponn. Khorem mhunttlear amcho Bharot des jitlem petrol ani gas vikti gheta tacho poiso chodd zata. Amkam rupeeconvert korun dollar korcho poddtta. Tea uprantuch telachi kimot farik korchi poddtta.Indieche lok kam kortat tanchea pogara poros kitleach pavttini chodd telacho vepar zata. Tea bhair sogllo jevnna-khannacho mal tankam export zata. Ho ek upkar nhoi?  Te arab kitem jevinastana fokot khazur khavun ani tel piyeunuch jiyetele aslet kitem?

Tanchem rozanv oxem ki Goyant nokreo nant.Vo serkar hankam nokreo dina. BJP-cher naka zal’le arop ghaltat.Zoxem ki adim Congress serkar astana Goyant konnuch bekar uro naslo. 8 vorsam kallachea BJP sorkarak lagon te pordesant pavleat. Zori hanga nokreamcho unnav asa zalear Goyant 45% ongoykar koxe ailet?Tankam nokreo konnem dileo?Tanche dhond’de konne fuloile?Tannim zominim konna koddlean vikteo ghetleo?Tankam Goykarponnacho dorzo koso favo zalo?

Kaim zann ek vankddo prochar kortat ki Goy hem Bharotacho bhag nhoy. Tem ek vegllem raj vo des. Osle on’naddi monis Goykar zaunk xoktat? Dusre asat te mhunnttat Goy sorkaran padd ghalem. Ghanttiank haddun bhorle.Ghanttiani Goy bhoxttailem. Hem anik koslem murkhponn? Tumchim ghoram vo bongle bandpak ongoykarank tumich lagim kele nhoi? Tanche koxtti varantlean sobit goram nhettoilim, roste bandle, lhan-vhodd pul bandle, xetam-battam saf korun ghetlim. Magir te vaitt koxe? 5% noketri vo sadhea hottelanim tankam nokrek konnem dovorle? Goyank karkhane voFactory choltat teo konnacheo? Magir tantun ongoykaruch kiteak mellche nant?Tor bhailea lokak Goyant yevpacho rosto konne dakhoilo?Samanya Goyaranim kai sorkaran?

Hem sodd, poromporik dhonde passun soddle. Zoxe porim bakery, bar, fenni distillery, nustem marop, posro, formas, adi vevsay ongoykarank vikhlet vo bond kele. Haka zababdar sorkar vo ongoykar? Mhunttoch sorkarak vo ongoykarank hinnsavpachem soddat. Ham ! Ek mat dukrank katorpacho dhond’do mat Goykar kristanvachea hatantlo suttonk na. Bhurxim chevrisam khavun pott-fugre zaupak konnech addaunk na.

Goykaranim aplem Goykarponn dusreank viklam vo bhaddeak dilam. Tem koxem tem pollounya.40 vorsam adim Goyant musolman naslet.Aslet zalear bottamcher mezunk zatat title.He lok vollkhunk sud’da mello nasle. Goychea rosteanim burkhawali bailam vo lamb daddivale dadle ekui disonaslim. Atam vochot thoim  ekak xembor distat. Hannim Goycher xek gazoila. Mull dhond’de hanchea hatani geleat. Zoxe porim welding, carpentry, poultry, painting, plumbing, a/c repair, mutton/beef stalls, ani her sogott dhond’de. Sorkari nokreo hech lok choddxe melloitat.Kristanv lok musolmanachea bhagak ravon CAA, NRC, UCC hea borea vostuncho virodh kortat. Kedi loz hi igorz matek !

Hakach lagon hanv mhont’tam Goykar bhivkure.  Hankam khobor na musolmanachi sonkhea vaddli zalear kitem porinnam zatlo to. He 15% puro 80% goir-muslim lokak kobar korunk.Pakistanantle kristanv khoim pavle hacher niyall korunk zai. Hankam ek tor bhikari korun soddleat, na zalear dhormantor keleat. Rape, khun korun na nopoit keleat hacher obheas korunk zai. Karnataka,West Bengal, Rajasthan hanga hinduche koxe halaval zatat hacher lokx ghalunk zai.KItlim mondiram moddun uddoileant tacho hixeob gheuncho.Devosthanacho sot’teanas korun tacher mosjidam bandleant tachoi hixeob gheuncho.Anik 30 vorsam uprant Goyant koslo atank mat’tolo hacho addavo gheunk zai.Pakistan-ant igorzo moddleat toxeo Goyantui moddchenant hachi khatri konn dita? Goir-muslim lok Goyant jive astele kai na, hacher bhor ghalunk zai.

Kristanvani ek ghott motint dhovrunk zai.Mullak kristanv dhorm porko. Bharotant hindu vo Sanatan dhorm aslo dekhun dusre bhaile dhorm hanga pavl dhovrunk xokle. Na zalear 5 desantlea eka tori Muslim desant vochun tannim dhorm vistarpachi tozviz korunk zai asli. Oxem zalench na ani fuddarak zauncheim na. Portench zalear adim 5 des muslim aslet te atam 50 odhik zaleat. Europacheo kitleoxeoch igorzo bond poddleat.Hantleo kaim muslimanim vikhteo ghetleat.Urleleo ghevpachi vatt Arbi desantlean chalu asa.Igorzanchem rupantor hotel, restaurant,auditorium, shopping mall hantun zalam.Hacher Goychea kristanvanim obheas korunk zai.

Anik ek mhotvachi gozal mholl’lear halinch suru zal’lem Kristi dev-bhunyer zhuz.Israel ani Palestine modlem marekar zhuz.Israel ho Judev (Jews) dhormik lokacho des.He lok huxar ani mehnoti lok. Xantin te jietat. Tanchea lagsar Palestine des asa to Muslim des. Hanchem modem sabar vorsam vad chalu aslo. Halinch okosmat ‘Hamas’ he atankvadi songottnen Israel lokacher akromonn kelem.Inocent lokak jivexim marleat ani herank jerbond keleat. Khuxichea muslim desanim palistineak modot kelea dekhun hem zhuz pettlam. Iran, Lebanon, Turkey, Saudi Arabia, Qatar hannim zhuzachim hatyaram bhettoileant.He soglle muslim des mellon judevank kabar korunk sodtat.

Aiz muslimachea bhagak ravon kristi somaz ani kaim venchik hindu PM Modi-cher akromonn kortat. Oxe toren apli ani aplea desachi surokxa vibaddttat. Ho akromonn Modi vo BJP-cher nhoi punn Sanatan dhormacher. Hem dhoronn amkam khoim pavoitelem hacher vinchar korpachi goroz. Zaum Golfant astelea Goykaranim, vo purtugez Goykaranim vo her desant astelea Goykaranim, hea lekhacher niyall korcho. Hanga Goyantuch ravtelea Goykaranim bhov gombirtayen chintuk zai.Mog asum-di.   Jai Hind, Jai Goy  !

                     ****************************************

Saturday, July 8, 2017

Goykarponnachi poribhaxa : Ek gondoll !

Goykarponnachi poribhaxa : Ek gondoll !
                     - Necio D’Souza, Rai- Goy.

Goy, Goykar, Goykarponn, Asmitay, Daiz oxe kitlech vixoy somazant bogor-bogor cheorchent yetat. Lekhok aple vichar mandttat. Kovi apleo kolponam uktaitat. Her madheomacher borovpi anik kitem sangtat. Prosar madheoma vegllinch kitem motam manddttat. Tiatrist nattya rupant ani kantaranim aple toren somzonnim ditat. Punn Goykarponn-achi vyak’khea (definition) somzop ek gondolluch zala. Dor eklo ap-aple torenGoykarponn-achi poribhaxa sangtat.

Goy mhollear ek kherit Rajya Bharotachea nokaxar. Lhan punn nanvlovkik. Goykar mhollear Goyant zolmol’lo monis. Zacho avoy-bapuy Goykaram nasun legit to vo tem ek Goykar aspak zata. Zolm Goyant zalo ki to Goykar. Desache Ghottnne (Constitutions) pormonnem tacho hok’k konnench nakarunk zaina. Tea xivay dusrea desanim zolmol’lea monxanim legit Goykar zaunk zata. Sorkari manyotai vo nagriktai mat mellovpak zai. Heach khatir poisule vhodd-vhodd savkarank, Goykar zavpachem bhagya favo zalam. Goykarponn hachi khori vakhya mhaka tori azun mellunk na. Goykarponn hachi niz poribhaxea hanv sodit asam…….

Aizkal dor eklo apnnak zai te porim Goykarponn gazoita. Hanv Goykar tum ghantti. Hanv girest tum dubllo. Hanv Hindu tum Musolman. Hanv bamonn tum chamar. Hanv bhattkar tum Munddkar. Hanv savkar tum kamdar. Mhozo dev khoro tuzo dev khotto. Hanv Congressicho tum BJP-cho. Hanv Londdonkar tum bhiknnakar. adi… adi… Hem sogllem challu kallachem chintop.

Adim oxem naslem. Soglle xantin ani maiemogan jiyetale. Hindu lok zori Kristanvamger jevi nasle tori ekamekak sohokar di-it astale. Eka-mekamchea gorzank pavtale. Porbo ani her karyam sangatan kortale. Ontor-dhormik logna zainaslim tori eka-mekak manan lekhtale. Kristanvachea vaddear ravpi Muslim bhanvddam ekvottan dis sari. Hindumchea azu-bhazuk ravpi Musolmanam, tancheo rit roviso apnnaitalim. Rajki vareak aple bhitor futt ghalak matuy soeg dinaslim.

Hem sogllem Goy mukti adim savn aslem tem suttkechea 15 vorsam uprant chike bodolpak laglem. Huxar asleleanim sorkari zominim aplea tabeant gheun savkar zale. Bhattkar ani Munddkar oxe don vibhag zale. Bhattkaramcho zulum vaddot gelo toso gorib monxamcho duxkall suru zalo. Gorib koxtti vavraddeank favo ti mozuri mellona zali. Hea bhedbhavantlean sabar anikui noxttamk zolm ghalo.

Sumar 1970 vorsachea odmasak tarvotti jivitan vegllem vollon haddlem. Goykar khas korun Saxttintle Kristanv dadle tarvar zoddunk dhanvle. Hea tarvotteamchi orthik poristithi nettan sudorpak lagli. Poiso bhorur ghollpak laglolean, tannim zominim vikteo ghetleo. Uprantlea kallant sumar 1985 vrsachea odmasak Gulf desachim daram uktim zalim. Kristanv, Hindu ani Musolman dhormantle lok Akhati desanim nokrek dhanvle. Dadle toxench ostoreamkui sompeponn mell’lem. He zoddi kustar Goyant bhorpur bodol zait gelo. Bhattam viktim ghevop, bongle bandop, mottoranim bhonvop suru zalem. Orthik panvddo sudorlolean nove toreche bhattkar utpon zale. Adle bhatkar ani nove bhattkar hanche modem vhoddlo-so forok urlo na. Xikxonnatuy eksarke patllicher urpak lagle. Zatiche-i vontti kosllot geleo. Antor-dhormik lognam ghoddpak laglim. Poilim antor-zatiy uprant antor-dhormik.

Oslem sobit vatavornnat Goyam bhitor Poryotton vevsayen borich tokli voir kaddli. Dorya deganim ravpi gorib lokachem noxib ugoddlem. Dongam bhazunim minacho vevsay legit vaddlo. Konnuch dubllo urpachi poristithi na nopoit zali. Sorvoy vattamnim Goychi udorgot zait ravli. Nach, songit, tiatr, cinema, adi kola gunnak vav mell’lo.

Punn chalu kallar hem urfattem zavpak laglam. Duddvamchea nettar sogllim totvam sanddleant. Gunn ani ovgunn hanche modli ontor na-napoit zalea. Vankddim kortubam borim mhonn porgottpachim madheoma ugtim zaleant. Facebook, hem soglleam fuddem urpi madheom. Dudduvamchi axa dakhoun hanga vaitt kortubank protsahon divop zata. Tache fattlean Tweeter, watsapp ani kitem khub asa. Somazant futt ghalpi vivid pongodd asat. Hankam JIHADI vo sleeper cell mhonnpak zata. Hea Musolman dhormantunch asat oxem na. Him totvam Hindunim ani Kristanvanim legit apnnaileant.

Goyant tinuch dhormachi chodd gozal zata ti Hindu, Kristanv ani Musolman. Madheomacho sangat gheun ekmekacher vikh vopop zata. Ek dhorm mhonntt’ta mhojem titlem khorem. Mhojea dhormant vaitt ghoddtta tem legit borem. Mhozo dhorm mandar korunk tuka hok’k na. Mhojean dusreacher kitli-i khor ttika korunk zata. Aiz oslea chitpak lagon Goyant boroch gondoll chol’la. Ap-apli chuk vollkhopacho konnuch proytn korina. Bogor aplea dhormacheo chuki dampun dhorpak herancher arop korop zata.

Hi poristithi Goyant zaun ravlea ti fuddarak kedem bhirankull rup gheit mhonn sangpak zaina. Hem veginuch ghoddpachim chin’na atamch zollkopak lagleant. Hacher zannaranim vichar korpak zai. Aiz konnui utt’ta ani khoimsorui nak dhongxita. Goyche vantte zavpak vell lagchona. KOREA desachi durdoxea zavn NORTH KOREA ani SOUTH KOREA zaun zhuztat; osli doxea Goyant zaunk puro. Hem oslem noxtt nivarpak boro fuddari zai. Nidan konn tori sonvstha fuddem sorot ? Goykarponnachi niz moryada rakhunk vavrot ??
                                          *************

Sarojini Naidu: Poili Governor Ostori

Sarojini Naidu: Poili Governor Ostori
             - Hoseana D’Souza, Raia- Goa.

Aiz eke mahan ostorechem jivit niyallpacho ami proyt korum-ia. Ostori vorgak dhittay haddpi ostori ti. Sarojini Naidu ek krantikari, kovitri ani rajkornni asli. Ti ek famad provochkarn asli. Tinnem nattkam rochpantuy kuvet dakhoilea. Tichea dorjedar kovitam khatir ani gavpache xoilik lagon ti borich famad asli. ‘Nightingale of India’ ho kitab diun jivi astanach tika sonmanit kelea. Dusrea utranim Bharotachi sallori mhonn itihasant nanv dovorlam. Bharotant poili ostori Rajpal (Governor) zavpacho man legit tinnem zoddla. Ostoreamchea vikasa khatir novim totvam ani chollvolli tinnem ghoddleat.

Sarojini Naidu-cho zolm 13 Febrer 1879 disa Hydrabad-antlea xarant zalo. Azunui khub zannam 13 ankddo oxubh mantat tankam ho kherit ugddas. Tichem mull nanv Sarojini Chattopadhyay. Ticho bapuy Dr Aghore Nath Chattopadhyay vortovlo ek Vidnynxastri (Scientist). Tannim ek xikxonnik sonvstha sthapit kel’li tiche nanv asa Nizam College of Hyderabad. Sarojini Naidu-chi avoy Varada Sundari Devi, Begali bhaxechi vhodd kovitri asli. Ticho vhoddlo bhav rajkornnat ek provbhavi monis aslo. Dhaktto bhav ek kovi tosoch nattya-lekhok aslo. Tichi bhoinn ek ut’tom natya kolakar ani dancerasli.

Bhurgechponni savn, Sarojini Naidu huxar ani kalljidar asli. Tinnem sabar bhaso xikun ghevpacho thokos ghetlolo. English dhorun tika Bengali, Urdu, Telugu ani Persian bhaso yetaleo. Metric porikxent tinnem Madras University-nt poilem sthan melloil’lem. Hea huxar bhurgean Scientist zaumchem oxem ghorcheank distalem. Punn Sarojini Naidu-chem mon kovitam vatten oddon aslem. “The Lady of the Lake” he 1300 vollimchem ekech koviten, novi dixa haddleli. Inglez bhaxentli hi ek xrextt kovita asli. Survek virodh korpi bapayn, tika pattimbo divpak survat keli. Thoddeach tempan Sarojini Naidu-n,“Maher Munner” hem nattok Persian bhaxentlean boroilem. Hea nattkan tika vhodd dar uktem kelem. Hydrabad-cho Mayor hea 16 vorsamchea bhurgeacher boroch khux zalo. Porzollit fuddara khatir tika videxant xikxonn mellovpachi tozviz keli. England-ant tinnem Kings College-int proves melloilo. Mukhailem xikxonn Girton College, Cambridgehangasor zalem.

England-ant tika vhodd zannarank mellpachi sondi mell’li. Tednacho fankivont borovopi ani Nobel puroskar zoddpi, Arthur Simon ani Edmond Gausse, hanchem bhorpur margdrxon tika favo zalem. Dusreamchi nokol korinastanam aplem oxem sthan ubhem korpacho sol’lo Sarojini-k dilo. Tedna savn tinnem Bharoti vixoyamcher dhean-mon lailem. Bharoti sonskrutay tiche likhnnentlean porzollpak lagli.

Sarojini England-ant astana tichi amizat eka Bharoti vyakti kodden zali. Muthyal Govindarajulu Naidu, vevsayen ek voiz; tichea mogant poddlo. Kaim tempan dogaim Bharotant portoli. Ghorcheamcho axirvad mellovn 1898 vorsa, Madras-ant tanchem logn zale. Tedna Sarojini –chi piray 19 asli. Ti Bamonn zatichi punn ghov dusre zaticho aslo. Te kallim antor-zati lognank khor virodh astalo. Hea vellar tichem dhaddos ani huxarkayen soglleamchi monam jikhon ghetlim. Tanchem logn sukhi ani yoxesvi zavn ravlem. Ekvottak 4 bhurgim zolmolim.

Firongea add Bharot muktichi chollvoll suru asli tantunt ti sohoz misoll zali. 1905 vorsa Bengal prantache Brittixanim don bhag kel’le polloun tika vhodd dukh zalem. Mahatma Gandhi ani Gopal Krishna Gokhale, he tednache okhhondd fuddari tika laginche zale. Tedna savn ti Indian National Movement  hantun dhoddpodden vavrunk lagli. Gandhi ticho adorx aslo ani fokannanim ti taka ‘Mickey Mouse’ mhonn pachartali.

1916 vorsa tichi bhett Jawaharlal Nehru kodden zali. Bihar-antlea Indigo kamdaramcher onit zata ti addavpak tinnem andolan ubarlem. Tenda ti ek tornnatti mhonnttoch, her tornnatteank zagrut korpachi zapsaldarki tinnem aplea bhuzamcher ghetli. Khor probhav poddpa sarkim bhaxonnam ti ditali. Desantlea vivid prantanim ti yo-voch kortali. Dhes bhor tornnatteank tinnem suttke chollvollint bhorti kele. Dr Annie Besant ani her fuddareank sangatak gheun tinnem ‘Womens India Association’ 1917 sthaplem. Bailam modem des-premachi bhavna upzoili. Ti bogor-bogor Amerikent ani her Evropi desanim vochun yetali. Des svotontr korpache tollmollin duddu ani margdorxonn prapt kortali. Brittixamchim vankddim kortubam sonvsarak kollit kortali.

Tiche kamgiri pasot Sarojini-k 1925 vorsa, Indian National Congress Party-chi odheox nemli. Xekim 1947 vorsa Bharot svotontr zalo. United Provinces of Agra and Oudh, hea vattarachi Governor ti zali. Bharoti itihasant bail monis Governor zavpak Sarojini vortovli poili ostori. Jivitacho nimanno dis porian ti he zuttyer ravli. 2 Mars 1949 disa okosmat ti devadin zali.

Mars 2, ho ek kherit dis amkam Bharoti monxank. Ho dis Sarojini-cho zolm-dis. Hea disa dor vorsa ‘Womens day’ mhonn monoitat. He kalljidar ostorechea jivitantlean amcheamnim khub kitem xikunk zata. Ticho vavr amkam khub prernna diunk pavta. "Golden Threshold", "The Bird of Time", ani "The Broken Wings", he tiche chodd lovkik oxe kovita-jhele. Tichem zolmachem ghor aslem thoim tichea ghorcheanim ek University bandlea ani tika Saroni-nichem nanv ghalam. Sarojini Naidu School of Fine Arts and Communication nanvamchi anik ek sonvstha Madrasant cholta.

Ticho sobav koso aslo to somzunk sompem zavpak tichea likhannatleo kaim volli hanga manddtta. “As long as I have life, as long as blood flows through this arm of mine, I shall not leave the cause of freedom…I am only a woman, only a poet. But as a woman, I give to you the weapons of faith and courage and the shield of fortitude. And as a poet, I fling out the banner of song and sound, the bugle call to battle. How shall I kindle the flame which shall waken you men from slavery.....”

He mahan ostorek hanv solam kortam. 2 Mars-ak ostoreamcho dis obhimanan pallttoleank, Sarojini-che gunn prapt zaunk magtam !

Ruskin Bond: Sahityacho Patxai

Ruskin Bond: Sahityacho Patxai
                      - Hoseana D’Souza, Raia- Goa.
Hea onkant eka voznadik lekhokachi ami vollokh korun ghevum-ia. Sonvsarak vhodd namna mellovi Bharoti nagrik ho. Tachea likhnnechea bollan sonvsarak vachpi vorgak huxar ani chotur monache korun soddleat. Tannim rochlelea inglez sahityak aiz legit konnuch mat diumk xoklo na. Oso ho famad borinnar Ruskin Bond.
Ruskin Bond hancho zolm 19 Mai 1934 disa Simla prantant Kasauli ganvant zalo. To kall Brittixanche razvottkicho aslelean Kasauli ganv Punjab Province –a khal yetalo. Ruskin-achi Avoy-bapuy Edith Clarke ani Aubrey Bond, him Brittix nagrikam aslim. Aubrey ek orixtt odhikari koso Bharotant pennem korun aslo. Tednach Ruskin Bond- acho zolm Bharotant zalo. Firongi monxank Bharotacho dves astalo punn Ruskin-ak Bharot bhuimcho mog zolmant yeumche adim thaun aslo oxem mhonnttat.
Tachem bhurgeponn bhov churchureamchem zal’lem. Lhan pirayer astana tachi avoy ghorkarak soddun veglli ravunk gel’li. Uprant ti eka girest Punjabi dadlea kodden logn zali. Bhurgea Ruskinachi tika porva nasli. Thoddeach tempan kaminn zaun bapuy somplo. Tedna Ruskin fokot 10 vorsamcho aslo. Onath zal’lo ballok khub niraxi zalo. Brittixamche kulliechea monxamnim tacho poramos korpachi zapsaldarki svikarleli. Punn bhurgo Ruskin tanchea sangatan khuxal ravunk xoklo na. Taka eksurponn khaunk yetalem.
Bishop Cotton School, Shimla hangasorlea iskolant to xikpak laglo. 1950 vorsa tannem Metric-chi podvi melloili. Tachemekoddem jivit poisavpak tannem pustokamcho sangat zodlolo. Tea kallavelea famad lekhokachim pustokam to vachun kaddttalo. T. E. Lawrence, Charles Dickens, Charlotte Bronte ani Rudyard Kipling sarkea borovpeam koddlean tannem prernna melloili. He ekmulle jinnen vachpa vangdda borovpachi kola tache bhitor nirmann keli. 16 vorsamche pirayer ek voznadik kotha ‘Untouchable’ boroun sogllea vachpeank dipkaile. Xikop chalu astana tannem kitleaxanch lekhon-spordhanim bhag ghetlolo. Tachea kaim kothank the Irwin Divinity Prize ani the Hailey Literature Prize, oslim inamaim favo zalint. Tedna saun tannem fattim polleupachem soddun dilem. Niraxiponnacheo khunnam soddun dileo.
Aple jinnek bore dis mellche khatir to 1961 vorsa England-ak gelo. Aplem khaxa pustok uzvaddaupachi tollmoll asli. Punn duddvamcho unnav aslo. Tea khatir kaim teomp Ruskin-an eka Photo Studio-nt nokri dhorli. Punn taka protsahon mellpa sarkem vhoddlem -xem kaimch ek ghoddlem na. Tori punn kotha ani novlika boroupachem chaluch dovorlem. ‘The Room on the Roof’ hi tachi poilich kadambori England-ant boroun purnn zali. . Eka vorsan ti xapun yetoch te kadamborik, John Llewellyn Rhys Memorial Prize ho puroskar favo zalo.
Ruskin-achea hatan favo te duddu ghollonk lagtokoch to Porot Bharotant ailo. Himchal Pradesh Rajyant , Dehradun eka ganvant rabito kelo. Borpavoll kelich mhonn zaina ti pustok rupan xapop ek bharidik vaur. To pelpak taka khub avgoddayo yetaleo. Tea pasot ek batmidar koso kaim potrank to vavrunk laglo. Tea kallavelim Masikam ani disallim zoxe porim; ‘The Pioneer’, ‘The Leader’, ‘The Tribune’, and ‘The Telegraph’, hantutlean tache lekh neman uzvaddak yetale. Modim 4 vorsam tannem sompadpi mhonn zutti legit samball’lea. Apleo Lhan kotha xapun ogllo poiso zoddpachi tachi budh folladik zali. Bharoti loka modem ek boro kothakar mhonn tachem nanv gazpak laglem. Tea xivay Kadombori borovpachem chaluch urlem. Nibond, atmo-choritr, ball-kanniyo, adi prokar tannem hatasle.
Ruskin-achi prosid’di polleun 1980 Penguin Book Publishers he komponin tacho sangat zoddlo.  Ekar ek kitlixinch pustokam bazarant pavpak laglim. Tachea 50 vorsam borovpachea kallant sumar 600 pustokam uzvaddak aileant. 400 odhik pustokam kothamchim (Fictio ani Non- fiction), 100 odhik pustokam nibond ani bhovddi tasamchim. 50 odhik pustokam bhurgeam khatir kanniyo ani magrdorxika. Tannim inam, puroskar ani sonman zoddleant tanche modim Padma Shri (1999) ani Padma Bhushan (2014) aspavtat.
Ruskin Bond atam 85 pirayecho zala. Tori tachem pen thambonk na. Dor vorsak tachem pustok toyar zata. Bhurgeponn tachem koxeim asum pun fuddle jivit tannem urben sarlam. To logn zaunk na khoro. Punn taka bhav-boinnam ani bhurgim asat. Ek Bharoti familik tannem apnnailea. Kaidexir ritin to eka kuttumbacho dhoni zala. Vhodd mogan ani apurbayen soglleam sovem to jiyeta.
Ho mahan monis ek Living Legend amkam Bharoti monxank favo zavop, ek bhagya. Tachea jivitantlean ami zaitem kitem xikonk  zata. Tache prernnen ami vaddonk zata. Oxench ghoddlear puro.
                           ******************************************

JACKFRUIT -Ponnos ek Vordan

Ponnos ek Vordan
          - Necio D’Souza, Rai-Goy.
Amkam Bharoti monxank Follamcho raza vortovta to Ambo. Hantum Affonso zaticho ambo chodd famad. Zaitim vhodd akarachim sabar follam asat punn tankam raza zavpacho man mellunk na. Mottea akarachem foll zaun asa to ponnos. Tachea angant aslelea khor vasa khatir Ponnsak follamcho Raza zavpacho man chukla asot. Tori punn khub zannache nodren to ek Razach. Inglezin taka ‘Jackfruit’ mhonn vollkhotat. Mhonnge Jack of all Fruits. Hacho orth soglleam folamcho mukheli to. ‘Jacca’ hea portuguez utra vorvim hem nanv ailam oxem mhonttat. Mull Brazil desantli hi zat portuguezanim Goyant haddli oxem mhonnttat. Tea uprant her rajyanim ti ximpoddli. Kaim zannkar 3000 vorsam adim thaum ponnos Bharotant aslo oxem sangtat. Keralkarank ponnsachi kherit apurbay asa titli Goykarank na hem sabar toranim sid’d zalam. Punn kitem-i zaum azunui Ponnsache mogi Goyant asat.
 Ponnos don toramche astat. Rosall ani borkoy. Borkoyeche gore sukhe ani suddsuddit astelean hankam chodd mol favta. Tea bhair katrun kuddke korun poisulea zageanim vhorunk melltta. Rosallachi goth oxi na. To ugoddlo ki somtoch sompovpak zai. Ponnos utpadonacho omkoch kall asta to Abril te Jun mhoineantlo. Punn samballun dovorlear ak’khem voros bhor tacho asvad gheunk zata. Sabar tora asat ponnsache gore samballun dovorpak. Sukhe gore khavpak pavsalleant chodduch moj’jea yeta.

Ho ek boro yevsay zaunk xokta. Durdoivan hea vepara kodden Goykar gombirtay dakhoinant. Kerala ani Maharashtra mat fuddem asat. Ut’tor Bharotant choddxea rajyanim Ponnsachi purvonn hech kortat. Sabar kuttumba heach vevsayacher khub sukhi jiyetat. Gore samballpache sabar upay asat. Borkoi vo kapo ponnos asta tache gore barik xiro korop ani votant khurkhurit sokovop, ho ek upay. Dusro asa to rosall ponnsache gore mudd’ddun patoll kailetti vo papad koxe korun sukovop. Hankam amche bhaxen sattam mhonnttat. Tea bhair sabar adhunik upay asat je vorvim mexinacho upeog korun gore samballun dovortat.
 Kerala-nt ponnsache chips toyar kortat tankam Gulf desanim borich magnni asta. Ordo zun zal’lo ponnos katortat. Gore barik chirtat, sukoitat ani telant ghalun tor’rad kortat. Magir osleamchim pakittam korun vikrek dovortat. Bhurgeank toxem zantteak hem avddichem khann zata. Jackfruit juice, Jackfruit Milkshake, Jackfruit Halwa, Chakka Varatti, Jackfruit Seed Curry, Palakkai Kootu, Halsinakai huli, Jackfruit patties, Raw Jackfruit Sambar, Raw Jackfruit Biriyani, Jackfruit Jam, Jackfruit Curry, adi jin’nos korpachi kola Kerala-nt chodd sampoddtta.
 Goreamchi khobor voir zali. Biknnacho-i bhorpur upeog zata. Tachem pasun kel’li bhaji ani sambar ruchik asta. Tea bhair goddxem korunk zata. Chik’ki ani khottkottim pasun kortat. Kaim desanim biknnatlean cocoa vegllo kaddttat. Tacho magir dusrea podarthanim upeog zata. Kaim sudarlolea desamnim biknnak Dry fruits mhonn borpur magnnim asa. Khavpache choklettinim biknnache kuddke ghalun svadixtt kortat.
 Ponnsache faide bhorpur asat. Fokt ruch bhagovop vo pott bhorop itloch na. Vidnyanan tacher bhorpur obheas kel’lo asa. Bholaikek faideak poddpache nog ponnsant astat. Hantun Vitamins, Minerals, carbohydrates, Electrolytes, Fiber, fat, Protein, adi sotvam bhorpur mellttat. Mukhel faido mhollear tantun cholesterol vo chorbi nasta. Mhonnttoch goribank him sotvam diun ponnos amam monxamcher upkar korta mhollear zata.
 Ponnos chodd korun sovay doren vikhtat. Ponnsachem zhadd sompeponnim koslei zmnir vaddonk zata. Azunui kaim zannachea bhattanim oslim zaddam nodrek yetat. Him sogllim adlim mhatarim zhaddam. Nove rukh lavpachem konn proytn kortat oxem mhoje nodrek yeunk na.
Bholaike vixim vistaran sangchem zalear khub asa. Ojirnn zavpacho proxn aslear ponnsachim biknnam ukddun vo bhazun kavpak zai. Jitim biknnam dudhant fugot ghalun zor vanttlim zalear tacho lep angak laitoch kativelo mirio vetat. Tea bhair tonddachi kat suddsudit ani taji dispak il’lem mhov misoll korun lep lavop bhov faideachem zata. Biknnanim Vitamin A asta tea pasot matheache kens vaddpak modot zata ani dolleamchi vist sudorta. Ponnsachea masall goreanim Antioxidant astat dekhun Cancer pidda lagim sorona. Pottassium aslelea karnnan rogtantle Electrolyte niyontronn urta; dekhun Pressavachi pidda pois urta. Heart attack poisavpak ho ek sompo upay. Calcium aslelea karnnan, haddam mozbut zavpak pavtat. Vitamin C asa dekhun thonddi ani khonkli pois zata. Thyroid nyontronna khal urpak Copper zai tem goreamnim asta.
 Goykarank Ponnsachem foll zaun asa ek vordan. Rochnnaran favo kel’lem funkott dennem. Punn Goykarank khas korun kristanvank tachem mol kollona. Khubxea zannak Ponnos khavpak vitt yeta. Tacho vas legit sonsunk ubgonn yeta. Punn hinch monxam dukrachim chevrisam gillpak fattim ravonant. Tancho vas tankam ek boro pormoll disonk lagta. Chevrisam toyar kel’lo dukor kitlo ghannyaro tem mahiti ason purian dukor hankam boro. Punn ponnos vaitt.
 Hanvem khub xea zannak hea vixim proxn kela. Eke torechi Survey mhollear zata. Mhaka khub zann oxe torechim monxam mell’leant ki vorsache 365 dis tim chevrisam khatat punn ek dis pasun ponnsache gore chakunk xokonant. Thoddeanim ak’khea vorsant 200 gram pasun ponnos khaunk na punn 2000 odhik gram dukrachem mas jiroilam.
 Hench ek mukhel karann Goykaram modem duens utpon korpak. Diabetis, Kallzacho atak, fatramchi pidda, katicho rog, kankr, ar’rechem duens, adim chodd promannan disonk lagleant. Adlea kallar lokanim bhorpur ponnos kalet tea kathir him duesam Goyant disonk pavlim nant. Adhunik kallar duesanchim khatodd zalea. Ek duens nivarta mhollear dusrem voir sorta. Atam tori ami fattim vollon polletolim kai? Fuddarak sudorpachim pavlam martit kai? Duesam mukt Goy zait kai?

                                                            ******************

NGO ani Somaz-seva

NGO ani Somaz-seva
     -Necio D’Souza, Rai-Goy.

Amchea Bharot desant sabar ap-vavurpi (Volunteering) sonvstha asat. Tancho vavr mhollear somaz-seva. Dusrea utranim sangchem zalear sorkari modot ghenastana ghorjevontachea adarak pavop. Heo sonvstha zankam NGO (Non-Government-Organisation) mhonn vollkhotat, teo khoreanich aple dheiyak chittkun ravleat zalear polloupacho vell aila.

2009 vorsa survey pormonnem akhea Bharotant 2,00,00,000 itleo sonvstha asat. Atam mhollear tancho ankddo bhorpur vaddla astolo. 2009 survey pormonnem dor 600 monxam fattlean ek NGO ubo asa mhonn thavem zalam. Magir itleo sonvstha asonui Bharotachi poristithi kiteak sudorna? Ho ek motto proxn. Hachi zap sodpacho dor eka nagrikan proytn korpak zai. Sorkaran sabar torechim sompeponnam uplobd keleant, tori punn somazacho ukhol kiteak zaina tem sodhun kaddunk zai.

Somazant khub somosya asat ani astoleo. Punn tacher folladik upay kaddpachi tank NGO-k asunk zai. Hi tank choddxea zannam modem na mhunn somzota. Avgodd poristithi sompi zateli zalear tachem mull karann sodhun kaddchem poddtta. Porto-porto ekech gozalicher obheas korcho lagta. Ekleak dukhoitolo proxn herank koso badikar zata tem, eke-eke gozalicher lokx diunk zai.

Udaronn diun sangtolo zalear ek bhurgeamchoch proxn gheumya. Lhan bhurgeanim vavr korunk favona fokot iskolak vochunk zai; oxem ami mantanv. Hanga Child Labour Act 2016 – Prohibition and Regulation, lagu zata. Hea kaidea khal 16 vorsam piraye khala astea bhurgeanim kam korop advarlam. Tankam kamak lavop ek opradh. Hea guneavank lagon nokrek lavpi patrao prizanvant vochunk zata. Tea vivay duddvani farik korchi kheast lagu zata.

Atam ami 2017 vorsant asanv. Tori punn sabar bhurgim hanga thoim kam kortana distat. Kam mhollem ki ghorchem ani il’loso vogot korta tem nhoim. Tem korunkunch zai. Aplea ghorcheank adar korop ek bori kornni. Tea bhair  fuddarak kam korpachi umed ani onnbhov ruzoita. Hanga kam mhollear nokri korop. Dusream khala mozuri korop. Hem mat vaitt. Bhurgeamnim oxem korunk zaina.

Ho koddok kaido ason porian bhurgim kam kortana sampoddttat. Hachem karann dor eka bhurgea sovem sodhun kaddunk zai. Ekleachem karann durea sovem vegllem asunk zata. Tem kherit somzolea xivay tacher ut’tom upay kaddunk zaumchem na. Bhurgo apkhuxen nokrek veta kai konn tori forsan dhaddtta tem polleupak zai. Xikop vojem dista kai xikxonn mellovpak poristithi na; hem niyallpak zai. Avoy-bapaychem chintop kitem tem vollkhun ghevpak zai. Kaim pavtti svota avoy-bapuy hea oslea bhurgeank nokrek pattoytat. Gorib poristithintlean voir sorunk, ho ek sompo upay koso mandtat. Kaim zann ghorcho poromporik vevsay chalu dovorchea monan bhurgeank xallek vochunk advartat. Tedna tea bhurgeam vangdda, ghorcheamche dolle ugddop vortem karya zaunk pavta.

Oxeo sabar somosya amche modem asat. Xetkareamcho proxn, osoch ek motto proxn. Produxonn, ho osoch ek ontoraxttrik proxn. Monxanchi toskori (Human Trafficking), LGBT, Poriyavornnacho vibadd, rosteam obgath, gorguti piddapid (Domestic Violence), parpoll zonvaram (stray pets), Bhikxa (Begging) adi, adi somosya somazant mull dhorun asat. Nodichem udok addavop, mhargai vaddop, dhormik otyachar, bailamchi surokxa, Toskori (Smuggling), Xikxonnik uchambollai, adi vixoy vikasak badha haddttat.

Halinch zonvaramchi rakhonn korchi mhonn ek mohim cholta. Ranvotti monzatichi xikar korchi nhoim mhonn koddok kaide legit keleat. Ami monis visortat ki zonvarank porian amche itloch hok’k asa, he prithver jiyeupak. Tankam nirmil’lem sompurnn jivit sarpacho puro odhikar asa. Zonvaram ani zhaddam sonvsaracho talmel boro samballttat hem visronk favona. Hea disanimBeef ban oso kaido kendr sorkaran lagu kela. Kaim NGO beef khavop gorjechem mhonnttat zalear kaim tem sap chukichem mhonnttat.

Amchea desant opangull monxam khub asat. Kaim zann hatan, payan, dollean, adi opangull astat. Oxem ason kaim zann toklen borech huxar astat. Hea soglleank bori seva diunk zai hem khorem. Punn jivitbhor dusreamcher patiun ravpak diunk favona. Tanche jinnet borim bodolpam haddop mhotvachem. Dor eka monxak ekech bhaxen zokhunk favona. Protekachi oddchonn veglli. Ti konn porim nitayer ghalop tem somaz sevokamcher dhorlelem asa.

Hea pasot somazsevokanim soglleach vellar chotur asunk zai. Pogarache axen vo sovloti khatir bhed-bhav korunk zaina. Mog ani sosnikai asop ekdom gorjechem. Hanga urmottponnan seva korop, faidea poros luskonn chodd haddunk pavta. Kaim sonvstha sorkarachem anudhan mellovpak lagleat, zalear kaim sonvtha videxantleant poiso girasunk lagleat. Heach khatir seva chakrechem rup bodol’lam.

Khorem mhollear NGO samballttoleanim sorkara koddlean koslich modot mellovpak favona. Oxem kelear teo sonvstha sorkaracheo gulam zatat. Magir gonnsa boila bhaxen tanchea utrak man haloumchi poddtta. Sonvstha cholovpak duddu tor zaich. Punn ho duddu sorkarakoddlean ghevop chukichem. Duddu zoddpache kaim bore upay astat tancho upeog zavpak zai. Charity show, som’melonam, prodorxon, musicals, adi karyakrom korun poiso bhitor haddum yeta. Sangatan lokamodim zagrutay utpon bi korunk zata.

Punn oxem korunk choddxe NGO fattim sortat. Hankam somazseva ek dhondo zala. Duddu korpacho karkhano zala. Hanvem sabar NGO-chi porikxa ghetleli asa. Goyant pasun sabar osle NGO asat. Kaim zann Onath Axrom choloitat. Tankam bhurgim haddun divpi dolal astat. Heagent choddxe chorun haddlelea bhurgeank hanga ditat. Chodd korun dusrea rajyanim chorlelim ballkam him. Kaim pavtti ankvar avoyank zolmol’lim bhurgim hanga pavtat.

He osle NGO magir kaim dadle vo cheddvank kamak laitat. Denngi (Donations) ekttavpak ghora-ghoranim, vaddeanim, xopanim dhaddttat. Hea duddvam kustar apunn tanduri, pulao jiroitat. Gaddio, bongle ani bhattam gheun miroitat. Bhurgeank mat sadi xit-koddi khavoitat. Hinch bhurgim vaddon sumarachim zatoch videxank posunk ditat. Eka-eka bhurgeachi kimot lakhanim asta. Ho duddu khoim veta tachi khobor sodanch gupit urta.

Ho lekh boroupacho mhozo udex oso ki lokanim NGO-cho sodh gheunk zai. Denngi ditanam 10 pavtti chintunk zai. Vikharea monachea monxamk pattimbo divop addavpak zai. Hich eke torechi des–seva. He des-sevek hatbhar lavpak solleanim toyar zavum-ia.   Jai Hind !!

                                                           ***********************

Beef ani Goirsomoz

Beef  ani  Goirsomoz
·           Necio D’Souza, Rai – Goy.
The Prevention of Cruelty to Animals (Regulation of Livestock Markets) Rules 2017 notified by the Central government, with effect from 23.05.2017, imposes ban of sale of cattle in animal markets for the purpose of slaughter.
Ho kaido halinch lagu zala lagu zala, tedna savn amchea desant boroch goddbodd uprasla. Beef bondicho kaido lagu zaunk na tori beef mellona mhunn avaz zala. Ho avaz itlo gombir toren zala ki Kerala-nt ani Uttar Pradex-ant khor andolonam ubarleant. Keralant tor bhovxik suvatanim ‘Beef Party’ ayojit kortat. Kendr Sorkaracher dobav haddpak hi mohim chalu kelea. Lhan padkkam pasun jivexim marun kaideacher virodh uktaitat.
Kerala-nt ani UP-nt gayechem mas khavpi lok bhorpur asat. Musolman lokachea jevnnacho ho ek khas bhag. Toxench kristanv monxank beef zaich zai. Keralant kaim Hindu lok gayeche vo reddeachem mas khatat. Tankam ek vhodd dhoko bosla. Bharotachea West Bengal rajeant beef-ak bhorpur magnni asa. Toxench udenti (North-East) vattenchea rajyanim gayechem mas khavpi bhorpur lok asa.
Bharotantlim choddxim rajyam Beef-acho vapor korinant. Hindu monxamk Gai vo boil zaun asa ek povitr monzat. Sabar lok gaiek dev pasun mantat. Tea pasot gorvank marunk khor virodh kortat. Gaiank vattavpachea akromonnant kaim monxamcho jiv pasun kaddla. ‘Beef export’ chalu astana, bharoti nagrikank Beef-a pasun pois korop sarkem na oxem lok manta. Ek pongodd gaiank katorpachem chalu dovrunk magta zalear dusro pongodd gaiank samballunk zoghoddtta. Anik ek tisro pongodd as zo soglleach monzatink, suknneank ani ranvotti pranneank jivexim marunk advarta. oslea don virodhi pongddam modekat cheorcha zali tantunle kaim proxn-zobab hanga ditam. Vachpeank donui bazu somzunk sompem zatelem.

Proxn 1 :- Zoma kel’lea gorvam vixim tumi kitem korteleat?  Tankam borea respet-manan samballunk tumi kosli tozviz kelea ?
Zobab :- Atam zori bhorpur gorvam nodrek yetat tim fuddarak oximch urchim nant. Zoma zavpi gorvancho ankddo apxinch unno zaunk pavtolo. Beef  bondi lagu korpachi ji manddnni asa ti eke ratin chalik lagchina. Lagu zali pasun zalear gorvank katorpachem kam chorianim zait astolem. Lokam modem zagrutay zalea, ti odhik nettan zait asteli. Eke vatten zagrutay ani dusre vatten koddok bondona lagu zal’lean, gorvamcho jiv vattovtolo. Lok aplea khanna jevnnachi vankddi pod’dot bodolpak lagtolo. Zoxem sudarlolea desanim ho bodol apnnaila tosoch Bharoti lok apnnaitolo. Atam meren oxem dison ailam ki akh’kea sonvsar bhor desanim dor sekondak 3000 odhik zonvaram jivexim martat. Hantun gaiyo, bokddeo, unttam, sunnim, adi monzatimcho aspav zata. Hantuntli 2500 odhik monzati fokot katorpachea (slaughter) ud’dexanuch postat. Hea fuddem hem kortub kaideache nodre khal urtolem. Karnna viret gaiyo pospacher bondi asteli.
Proxn 2 :- Parpoll monzati jeo rosteamcher bhonvtat ani kochro-plasttik khatat tancher upay kitem? Tankam soddun ditolea dhoniamcher tumi karyay korteleat? Rostear heddpi gorvank tumi ‘Gaushala’ sarkea suvatanim samballpachi tank asa?
Zobab :- Rostear dispi gorvam choddxim zanttim astat. Kamak upkarona vo dudh dinat mhonn bhairailolim astat. Xetkar vo dhoni tankam soddun ditat. Dudh magun ghevpi fekttori vo Dairy, hancher koddok upay ghetoch, ho proxn apxinch sutt’tolo. Apsuvarti monis dudhache axen gorvam postat tem aste-aste bond zatelem. Kiteak gaiyechem dudh fokot tichea vasra khatir asta. Monxank piyeupacho odhikar na.

Proxn 3 :- Tumi kedna tori lokachea vivid jevnnam-khannam vixim vichar kela? Dokxinn Bharotache lok ani bharotachea udenti bhagantlea lokachi ruch kitem ti somzun ghetlea? Gayek povitr maninant tosleank dusro upay kitem? Tankam dusrem koslem mas divpachi tozviz kelea?
Zobab :- Jevonn-Xastreanim provar kel’lem asa ki monxak dudh ani mas khub vaittak poddtta. Bori bholaiki fokot xakahari jevnnatlean prapt zata. He toren duent zavpi monxamcho ankddo unnem zait ravtolo. Sorkari tizorentlo poiso vattovtolo. Bore bholaikentlean bollixtt des utpon zaunk pavtolo. Masam, tantiam ani dudh hea jin’nosantlean sabar duesamcho zolm zata, oxem voizuki zannaranim sangon dovorlam.

Proxn 4 :- Gulf desanim niryat zavpi Beef-acher bondi haddpachim koslim pavlam marleant? tem khoreanich gayechem mas kai reddeachem mas hachi vaspus kelea?
Zobab :- Khorem mollear Beef niryat zavpak dudhacho udyog nitt zapsaldar asa. Dudh diumk upkaronant oslea gorvanchi kapnni hankam lagun zata. Masache karkhanne veglle astat khore punn te fokot dudhachea karkhanneacher ovlombun astat. Dudhacho upeog korina zaunk loka modem zagruktay nirmann zalea. Toxench dudhacher adarun jin’nos toyar korpiank ani vikpeank bondonam galpak tozvit asa. Zor monxachem dudh monzat piyena zalear monzatichem dudh monis piunk xokona.

Proxn 5 :- Gorvam pasun toyar zavpi chamddeacher adarun vostu toyar korpi ek motto udheog asa tea vixim kosle upay suchoileat? Tankam chamddem khoimchean mellunk zata?
Zobab :- Hakam upay tor asach. Lok heo vostu kiteak vapurtat, tachem karonn mhollear teo vostu sovay astat dekhun. Gorvanch nhoi anikuy sabar zonvaramchi kat upeogant haddttat. Inocent monzaticho jiv kaddttat. Ranvotti zonvarank pasun marun uddoitat. Zor sorkar ranvotti monzati samballunk upay gheta zalear, poslele monzaticho legit samball korunk xokta.

Proxn 6 :- Vokhdam toyar zavpak khas korun Capsules korpak gorvam pasun melloilelea Gelatin-acho vapor zata. Hem Gelatin gorvanchea haddapasun kaddlelea sotvantlean yeta. Tache bodlak kitem vaprunk zata oxem tumkam dista?
Zobab :- Zaddapasun hem Gelatin mellovpak zata. Sonvsarant oxim vixex zaddam astat zanche udexim bhorpurgelatin melloupak xokta.
Proxn 7:- ‘Hirvi kranti khatir xetki udheogant bhorpur bodol zala. Xetanim gorvancho vapor zaina. Tumche lagim zoma zal’lea gorvank vavrak lavpachi kitem tori yevzonn asa?
Zobab :- Gorvam pospachim unnim zalim mhonnttoch apxinch proxn suttlo. Moxinam vorvim xetamcho vavr fuddem veta, hi ekdom bori gozal. Amchea desak voir kaddpacho hoch ek ut’tom upay. Aizkal choddxe xetkar gorvank postat tea plea xatant vavurchi goroz asa mhonn nhoim. Gorvank khavoipak tanche lagim aiti khavodd asta. Tea pasot gorvank postat ani magir vhodd zatoch vakherak (Butcher) vikhtat. Sorkaran gorvanchi meznni ani vapor koso zata, hacher niyontronn haddpak khas vibhag ghoddlolo asa. Mhonntoch gorvamcher onit zavpachi vattovtoli.

He cheorchecho faido konnak ani koso zata tem kalluch sangtolo. Tea adim monzatichem mas khavun, dudh pivun ani poultry product khavun, monxachi bholaiki vibaddtta hacher bhor ghalchi poddtteli. Ek mat khorem, Bharot sarkea desant Beef-acher bondi haddpak khub vav asa. Hem ami visrunk favona.
                                           ************************