Saturday, July 8, 2017

Sarojini Naidu: Poili Governor Ostori

Sarojini Naidu: Poili Governor Ostori
             - Hoseana D’Souza, Raia- Goa.

Aiz eke mahan ostorechem jivit niyallpacho ami proyt korum-ia. Ostori vorgak dhittay haddpi ostori ti. Sarojini Naidu ek krantikari, kovitri ani rajkornni asli. Ti ek famad provochkarn asli. Tinnem nattkam rochpantuy kuvet dakhoilea. Tichea dorjedar kovitam khatir ani gavpache xoilik lagon ti borich famad asli. ‘Nightingale of India’ ho kitab diun jivi astanach tika sonmanit kelea. Dusrea utranim Bharotachi sallori mhonn itihasant nanv dovorlam. Bharotant poili ostori Rajpal (Governor) zavpacho man legit tinnem zoddla. Ostoreamchea vikasa khatir novim totvam ani chollvolli tinnem ghoddleat.

Sarojini Naidu-cho zolm 13 Febrer 1879 disa Hydrabad-antlea xarant zalo. Azunui khub zannam 13 ankddo oxubh mantat tankam ho kherit ugddas. Tichem mull nanv Sarojini Chattopadhyay. Ticho bapuy Dr Aghore Nath Chattopadhyay vortovlo ek Vidnynxastri (Scientist). Tannim ek xikxonnik sonvstha sthapit kel’li tiche nanv asa Nizam College of Hyderabad. Sarojini Naidu-chi avoy Varada Sundari Devi, Begali bhaxechi vhodd kovitri asli. Ticho vhoddlo bhav rajkornnat ek provbhavi monis aslo. Dhaktto bhav ek kovi tosoch nattya-lekhok aslo. Tichi bhoinn ek ut’tom natya kolakar ani dancerasli.

Bhurgechponni savn, Sarojini Naidu huxar ani kalljidar asli. Tinnem sabar bhaso xikun ghevpacho thokos ghetlolo. English dhorun tika Bengali, Urdu, Telugu ani Persian bhaso yetaleo. Metric porikxent tinnem Madras University-nt poilem sthan melloil’lem. Hea huxar bhurgean Scientist zaumchem oxem ghorcheank distalem. Punn Sarojini Naidu-chem mon kovitam vatten oddon aslem. “The Lady of the Lake” he 1300 vollimchem ekech koviten, novi dixa haddleli. Inglez bhaxentli hi ek xrextt kovita asli. Survek virodh korpi bapayn, tika pattimbo divpak survat keli. Thoddeach tempan Sarojini Naidu-n,“Maher Munner” hem nattok Persian bhaxentlean boroilem. Hea nattkan tika vhodd dar uktem kelem. Hydrabad-cho Mayor hea 16 vorsamchea bhurgeacher boroch khux zalo. Porzollit fuddara khatir tika videxant xikxonn mellovpachi tozviz keli. England-ant tinnem Kings College-int proves melloilo. Mukhailem xikxonn Girton College, Cambridgehangasor zalem.

England-ant tika vhodd zannarank mellpachi sondi mell’li. Tednacho fankivont borovopi ani Nobel puroskar zoddpi, Arthur Simon ani Edmond Gausse, hanchem bhorpur margdrxon tika favo zalem. Dusreamchi nokol korinastanam aplem oxem sthan ubhem korpacho sol’lo Sarojini-k dilo. Tedna savn tinnem Bharoti vixoyamcher dhean-mon lailem. Bharoti sonskrutay tiche likhnnentlean porzollpak lagli.

Sarojini England-ant astana tichi amizat eka Bharoti vyakti kodden zali. Muthyal Govindarajulu Naidu, vevsayen ek voiz; tichea mogant poddlo. Kaim tempan dogaim Bharotant portoli. Ghorcheamcho axirvad mellovn 1898 vorsa, Madras-ant tanchem logn zale. Tedna Sarojini –chi piray 19 asli. Ti Bamonn zatichi punn ghov dusre zaticho aslo. Te kallim antor-zati lognank khor virodh astalo. Hea vellar tichem dhaddos ani huxarkayen soglleamchi monam jikhon ghetlim. Tanchem logn sukhi ani yoxesvi zavn ravlem. Ekvottak 4 bhurgim zolmolim.

Firongea add Bharot muktichi chollvoll suru asli tantunt ti sohoz misoll zali. 1905 vorsa Bengal prantache Brittixanim don bhag kel’le polloun tika vhodd dukh zalem. Mahatma Gandhi ani Gopal Krishna Gokhale, he tednache okhhondd fuddari tika laginche zale. Tedna savn ti Indian National Movement  hantun dhoddpodden vavrunk lagli. Gandhi ticho adorx aslo ani fokannanim ti taka ‘Mickey Mouse’ mhonn pachartali.

1916 vorsa tichi bhett Jawaharlal Nehru kodden zali. Bihar-antlea Indigo kamdaramcher onit zata ti addavpak tinnem andolan ubarlem. Tenda ti ek tornnatti mhonnttoch, her tornnatteank zagrut korpachi zapsaldarki tinnem aplea bhuzamcher ghetli. Khor probhav poddpa sarkim bhaxonnam ti ditali. Desantlea vivid prantanim ti yo-voch kortali. Dhes bhor tornnatteank tinnem suttke chollvollint bhorti kele. Dr Annie Besant ani her fuddareank sangatak gheun tinnem ‘Womens India Association’ 1917 sthaplem. Bailam modem des-premachi bhavna upzoili. Ti bogor-bogor Amerikent ani her Evropi desanim vochun yetali. Des svotontr korpache tollmollin duddu ani margdorxonn prapt kortali. Brittixamchim vankddim kortubam sonvsarak kollit kortali.

Tiche kamgiri pasot Sarojini-k 1925 vorsa, Indian National Congress Party-chi odheox nemli. Xekim 1947 vorsa Bharot svotontr zalo. United Provinces of Agra and Oudh, hea vattarachi Governor ti zali. Bharoti itihasant bail monis Governor zavpak Sarojini vortovli poili ostori. Jivitacho nimanno dis porian ti he zuttyer ravli. 2 Mars 1949 disa okosmat ti devadin zali.

Mars 2, ho ek kherit dis amkam Bharoti monxank. Ho dis Sarojini-cho zolm-dis. Hea disa dor vorsa ‘Womens day’ mhonn monoitat. He kalljidar ostorechea jivitantlean amcheamnim khub kitem xikunk zata. Ticho vavr amkam khub prernna diunk pavta. "Golden Threshold", "The Bird of Time", ani "The Broken Wings", he tiche chodd lovkik oxe kovita-jhele. Tichem zolmachem ghor aslem thoim tichea ghorcheanim ek University bandlea ani tika Saroni-nichem nanv ghalam. Sarojini Naidu School of Fine Arts and Communication nanvamchi anik ek sonvstha Madrasant cholta.

Ticho sobav koso aslo to somzunk sompem zavpak tichea likhannatleo kaim volli hanga manddtta. “As long as I have life, as long as blood flows through this arm of mine, I shall not leave the cause of freedom…I am only a woman, only a poet. But as a woman, I give to you the weapons of faith and courage and the shield of fortitude. And as a poet, I fling out the banner of song and sound, the bugle call to battle. How shall I kindle the flame which shall waken you men from slavery.....”

He mahan ostorek hanv solam kortam. 2 Mars-ak ostoreamcho dis obhimanan pallttoleank, Sarojini-che gunn prapt zaunk magtam !

No comments:

Post a Comment