Saturday, April 30, 2016

Konknnichea mattvantlim karasthanam

Konknnichea mattvantlim karasthanam 

·        Necio  D’Souza, Raia - Goa

Konknni xetrant vavurtoleanchim karasthana adim khub favtti ugddapim zaleant. Anikui khubxea gozalincho khulaso zavpacho urla. Him fottingponnam kednanch sompchim nant. Rajkoronn hantun itlem misoll zalam ki bangoddeo thambcheo nant. Je meren dhongi monis aplea hatani Konknnichim sutram apunn zavn soddchenant, te meren suttka mellop xokya na. Punn kedna tori ek kall oso yetolo ki sogllea dhongeank raxik ghalun mittak launche poddttele. Kiteak nitik kollav zalo zalear usram tori mellttach.
Halinch mhojea eka ixttan oso proxn kelo. “Tujem itlem voznadik borovop xapun yeta, tedna tum koddek kiteak urta?” Hanv matso guspolom. Tachea ulovpacho orth mhaka koll’lo nam. Tantun il’lo xinn ani sontapui dislo. “Oxem kitem mhonnpak sodta tum?”-hanvem urfatto proxn kelo. “Puroskaram vixim uloitam hanv. Tuje laikiche puroskar tujea vantteak kiteak aile nant, hem ek umannem. Altu-faltu lokani pasun puroskar melloileat; tukach kiteak mellop na?”- tannem xinn uktailo. Mhojea tonddar hanxem udelem. Atam to gondollant poddla asum-ye. Tachea kopolar attio disonk lagleleo.

“Ixtta, mhaka ani puroskar khoimche mellttole? Mhaka te kednach mellche nant. Kiteak hanvem osleanchi kednach opekxa korunk na. Je toren hanv motam manddttam te toren puroskar pois vetelech nhoi?”- hanvem hasot zabab dilo. “Atam somzolom tuji kosli oddchonn ti. Critics mu?”-tannem hansot zap dili. “Je toren ttik’ka zata, ti pollelear mhaka puroskar koxe mellonk zatat? Somazantlim addgam-naddgam voir kaddlear thoddeank rag yeta, hem tum nokllo?” Ixttak mhojea zapechem somadhan zalem ani to gelo.

Sonvsarant je mahan vicharvont zaun sorleat, tannim puroskaranchi kednach axea keli na. Tanche vollerint puroskaracho vixoy kednach asonk na. Te nitt margan jiyele ani omor zale. Ap-aplea jivitant tannim thoddi-bhov nattkay dor eklean onnbhovlea. Tanchem jivit niyall’lear spoxtt zata. Thoddeanim apjinnetlean (Autobigrhaphy) zalear heranim her madheomantlean aple vichar nond korun samball’leat. Kaim zannache vichar dusream koddchean nond kel’lem melltta. Te-te veaktik lagim asleleanim tanchi jinn pustok rupan uzvaddak haddleli polleunk melltta.

Zor mahan monxanim puroskaranchi axea keli na zalear; mhojea sarkea kirkoll monxachi mat kosli? Mhojea misanvak kayom ravop hoch mhozo ud’dex astolo. Puroskar zaum ttika, hancho mhaka husko na. Devache nodren hanv promannik ascho, hoch mhozo anvddo. Monxancho sonman vo ttika, hanchi mhaka porva na.

Kaim vorsam fattim hanvem Konknni potrkaritent kam korpachi sondi ghetleli. Thoim thoddech mhoine hanvem kam kela. Romi Konknnintlea satolleak thollaveo batmeo, bhaxantor ani vatikani khobro toyar korpachi zapsaldarki mhojer asli. Survatechea dusrea attvoddeant sompadpean mhaka apli yezonn ugddapi keli. Hanvem tea potrak ubari haddpa khatir dhoddpodd korop oxi tachi opekxa asli. Toxem kelear mhaka bhorpur namna melovn divpachi umed mhoje bhitor tannem rigoili. Ho…. To….. Tem….. oxim 4 zannachim nanvam ucharun te/tim voir pavpachem karonn dakhoilem. Hanvem xifaros (recommendation) kelea dekhun to vo tem puroskar zoddunk pavleat. Mhakai bi puroskar mellpachi xifaros korunk xokta, oxem tannem asvaxon bi dil’lem.

Hanvem tea sompadpeak hoi vo na oxi zap dilich na. Tannem kitem tharailem konn zannam. Punn to sangit tea vavrachi pod’dot mhaka manya nasli. Kolponik gozalink nizachi gozal mhunn xik’ko marpak mhojem mon toyar naslem. Toxench jem sot asa tem khuxik sanddun boltoch akar divop mhoji sohonshilta purti nasli. Khorem mhollear mhaka puroskaranchi axa naslich. Hem spoxtt taka sanglem ani hanvem nokri soddli.

Fattlim kitlixinch vorsam hanv ttika korit ailam. Zaum ti borovpantlean vo uloupantlean. Hi ttika sodanch constructive zalea. Punn kaim zannanim hi ttika destructive mhonn ttopko marla. Tea-tea monxachea mona pormonnem ttika koxi ghevop tem tharlelem asta. Ttika marpachi gombirsann choddxea zannak khobor asta punn somzun ghevpachi tank asona. Goykarancho mull sobavuch to. Khorem mhollear Puroskar mellovpak ek lobby lagta. He lobby-che don vibhag asat te he : Poilo Xifaros ani dusro Vikto ghevop. Goyant he donuy prokar chalu asat. Xifaros tor chodd nettan cholta. Hantun ‘Tum mhaka tem di, hanv tuka hem ditam’ ho mukhel vevhar. Magir mosko-palis tor zaich poddtta.
Sahitya babtint Puroskar divpacheo sonvtha Goyant asat tanchim kaim nanvam hanga ditam. Konknni bhaxa Mondal, Goa Konkani Akademi, Art & Culture, Thomas Stephens kendr, Dalgado Konkani Akademi, Vavraddeancho Ixtt, Gulab trust, Kala Akademi, Asmitay Pratishtan, adi sonvtha vorsavolliche puroskar vantt’tat. Hantuntleo 4-3 soddlear her soglleo sorkari onudanacher choltat. Rajki vosulo lait zalear puroskar mellovop ekdom sompem zata.

Kaim zannak dista ki puroskar melloitokich monis vhodd zata. Khorem mhollear puroskar ditoch ti sonvtha vhodd zata. Aiz super star Amitabh Bhachan-achem udaronn niyallumia. Puroskar divpi sonvtha tachexim lotton yetat. Jivitant tannem puroskaranchi kednach axa dhorli na. Bill Gate, Abraham Lincoln, Nelson Mandela, Mahatma Gandhi, Netaji bose, Mother Thereza, Ban Moon ki, adi, adi mahan monxanim puroskaranchi opekxa kednach keli na. Tankam puroskar bhettoun, sabar sonvtha girest zaleat ho ek puravo.

Amchea Goyant ek okhondd lekhok 82 vorsanche pirayer azun sonnsonnit asa. Adv Uday Bhembre aplea jivitant somazachim addgam-naddgam ustit aila. Hea khatir taka favo aslele soglle puroskar addailele asle. Raxttrik Sahitya Akademi puroskar pasun taka mellunk naslo. Goyant sumar 20 zannim he puroskar ghetleat te pirayechim 60 vorsam purim zaumche adim. Atam mhatarponnant taka puroskaracheo lainnim lagtat. Hem ghoddlem kiteak puroskar divpi sonvsthank loz disonk lagli dekhun.

Mhaka puroskar Deva lagchean mellot asat, tantun hanv khub somadhani asa. Dor disak, dor kinnak sontosacho je khinn hanv onbhovtam; ti mhoji sasnnik girestkai. Hem somzopak otmik nodrechi goroz lagta. Mhaka sompeponnim konnuch somzunk xokonant. Tea khatir hangasor BIBLE-antleo 3 volli ditam. Zankam hea sondexachi kholai somzotoli tednach te mhaka somzunk pavtele.

    “Zo monis noxtteanchi budh gheun cholona, vo patkianchea margar bhonvona ani odhormi monxanchea sangata bosona, to khorench bhagi!  Sorvesporachea updesancher tacho sontos; dis-rat Tache nem to monant niallit asta. Vhanvtea vhallache degek roil’lea rukhak kalla pormonnem zatat follam ani kodinch bavun poddonant tachim panam; oslea rukha vorim to monis, soglleo tacheo kornneo sufoll!”- Stotram 1:1-3

                                         *************************************
This article was published on April'2016 JIVIT issue.

Korezmachea kallant khun ???

Korezmachea kallant khun ???       
·        Necio D’Souza, Raia – Goa.

Nimannea brestara-disa (Maundy Thursday) eka dadlean aplea sakramentache bailek jivexim marli; hi ghoddnni Nimmannea sukraradis uzvaddak aili. Khristi monxank dhoko divpa sarki gozal hi. Moddganvchea Moti Dongor vattarant hi krim zali. Sonvar 26 Mars 2016 disa sogllea thollavea disalleantlean ani TV madheomantlean hi khobor soglleak posorli.
Fiona (Fermeena) Fernandes hi sumar 40 vorsanchi ostori Gulf desant nokrek astali. Vorsantlean ek pavtt thoddea disam khatir ti Goyant astali. He-i khepek ti eka mhoinea khatir Goyant mudasanvank aileli. Paskanche porbe khatir eka sumana adim ti pavon sorleli. Ghorant bhitor sorona fuddem kizilank survat zaleli. Akhrek hem kestaum dharunnayecher pavlem chintunk naslelem ghoddlem.

Marsache 23 ver Fiona ani ticho ghorkar Anthony, 43 pirayecho, doganch zannam ghorant aslim. Borda vattharant Moti Dongrar veche vatter eke imarotint ek flett gheun tim aslim. Anthony sodanch Goyantuch kam korpi. Tiatranchim gitam rochop ho tacho mull chond. Hantuntlean to aplo dispotto suddoitalo. Ghorkarnicho sobav taka avoddnaslo. Tivui dubavi vatavornnat jiyetali, oso Anthony-cho somoz aslo. Tea disa sanje vellar Fiona konn eka dadleaxim Fonar uloita tem Anthony-k somzolem. Hea adim tannem khub favtt fonavlem ulovop record kelam oso dhavo tannem kela. Dogaim modem vad suru zalo. Xekim Anthony-n kuznant vochun suri haddli ani Jiv vochosor Fionacher topit ravlo.

Fionachem moddem ghorabhair vorop ani na-nopoit korop hacher tannem bhor ghali. Eke vixall suttkesint Fionachi kudd bond keli. Kallok zavpachi vatt pollet to ravlo. Xarantlea eka Petrol pump-ar vochon 3 litter petrolhaddli. Rat zatoch ti suttkes aple Dio mottorbaikacher ghott bandli. Khoim tori pois vochpachi tachi yevzonn asli. Punn itli zhodd suttkes to chodd pois vhoronk xoklo na. Moti dongrar aslele igorje fattlean TB hospital asa thoim pavon suttkes khala poddli. Vell lainastanam suttkes laginch aslelea zhaddam-zhilkuttant voddit vheli. Palo ani petrol ghalun moddem aslele suttkexik uzo pettoilo.

Anthony tea uprant flettant bhitor sorlo. Eke dhaktte suttkesint Fionache kaim kopdde bhorle. Ti gheun to Moddganvchea eka hottelant gelo. Ek room book kelo. Thoim Fioche kopdde dovrun ghora portolo. Apleak khun postolo oxi taka opekxa asli. Tea pasot Fiona ghor soddun gelam oxem chitr nodrek haddpacho tannem proyt kel’lo. Punn tachea chintacher mat poddli.

Fiona ghorant na tem tiche dhuvek somzotokich, ghorcheamchi dhanvpoll suru zali. Pulis chovker bepot’ta khobor nond zali. Rat bhor kainch thav mello na. Dusrea disa sokallim TB hospittolachea eka kamdarak, lhasun poddlelea moddeacho sodh laglo. Pulis nirikxonn zatoch ghorcheanim Fionachi kudd vollkun kaddli. Vogot hogddainastanam Anthony-k ottok keli. Tannem guneanv svikarlo ani soglli ghoddni spoxtt keli. Fuddem kosli sozea mellot tem kalluch sangtolo.

Ek kristanv ghorabo kirmidorancho ghorabo zavop, hem kitem dhakoita? Kristanvponn lojek ghalpachi kornni hi. Halimchea 2 doskanim Katholk somudayant hinvsa (Violence) bhorpur vaddleli asa. Vhoddilank man divpachi porompora tor samkich kobar zalea. Duddu aslear solam marop, aizchea jivitachi chal zalea. Vhoddilui apli zababdari visorleat. Punn hem sot manun ghevpak lagu zatelea odhikareamche dolle nhident bhormeleant. Krimi, kestanvam, nagovop, fottovop, tiddavop, adi zulm sodanchench zalam. Sogllem dhean-mon nove ghorabe ghoddovpacher tharlelem asta. Aslele ghorabe mozbhut korpacher vhoddlem lokx na. Novim kazaram korpant bhorpur duddu uzar zata dekhun; novea karazank chodd mhotv dil’lem asta. Dhormik fuddareak tor fokot duddu nodrek yetat. To duddu kosleai margan ailear upkarta. Ghorabeant niti-mullyam khoim pavleant tacher niyall korpachem bhan asona.

Sogllem dhean-mon duddvancher aslelean, dhan-dovlot monxacho Dev zala. Apunn apnnak Dev somestank, oxi doton ruzu zalea. Duddvanche axek lagon kitlexech ghorabe pisoddleat ani thodde sasnnak moddon geleat. Ghottsfott (Divorce) mellovpachi volleri lamb zait ravlea. Onoitik (Immoral) jivitan bhorpur fuddem ttanch marlea. Aiz pruduarponn (Adultery) hixeoba bhair vaddlam. Naikinneacho (Prostitute) poiso pasun aiz xubh zala. Ghoir-vevhar korteleank amche padri solam martat. Tanche lagchean denngi ani her vostu mellovpak fuddem astat. Hangasorlean onoitik jinnek nettachi posvonn mell’lea.

Khristi dhormanchea mull totvam pormonnem ghorabeak bhorpur mhotv dilam. Ghorabo mhollear poilim ghov bailam, uprant bhurgim natram adi. Ghov-bailechench jivit sarkem cholona zalear bhurgeank bori dekh koxi mellonk zata? Sakramentak visvaxi ravpak mon nasot zalear; fuddak yeupi vaitt dis koxe nivarunk xokot? Aiz Kristi xikvonn eke vatten veta zalear Kristanvachem jivit urfatte vatten dhanvta.

Fiona ani Anthony, hanchea jivitant ovisvas aslo dekhun hi doxa zaunk pavlea. Jedna ghov bail eka pasun pois astat tedna dubav bhitor sorop sobavik asa. Hea dubavak lagon her noxtt magir apxinch lagim sorta. Dekhun ghov bailen soankal ekvottan ani dor disa sangatan asunk zai. Vavrachem nimit sangot, ghov bailen vegllim ravop, hem rozanv nhoi. Ghov-bail sodankal ekach ghorant asteleanchim bhurgim purian bore rit-mannsugechi utortat.

Amkam Katholk monxank pordesant vochpachem pixem. Pordesantle dollar/Riyal mellonant zalear Goyantli chul dhadoxi zaina. Ongoykaranchem toxem na. xit zaum nis piyeun ekttaim ravchi sonsrutay tim appnaitat. Khoimsoruy voch ti kuttumb koxim sangatat jiyetat. Eka-meka sovem sombond okhonndd korit vaddttat. Punn amchea Katolkank hi sonskrutay naka. Duddu aslear sogllem mellounk zata, sukhi jivit sarunk zata; oso amcho somoz.

Ho somoz osle pattlicher pavpak Igorz-matecho hat asa mhollear lottkem zaumchem na. Hea vidhanak lagon Igorz-mat mhojer ghuri ghalpak fattim ravchi na; he hanv adinch zannam. Punn sot tem sot. Sot lipoilem mhonn tem tem sanddonam. Luskonn mat bhorpur zata. Padrinim ani her fuddreanim aple porjek boro marg dakhovpak zatalo. Punn oxem korpak te sodanch fattim. Kiteak tankam lovkikam koddlean donations zai. Tea bhair Goyantuch nokri korteleam lagchean te bollan denngi magon ghetat. Eka ghorabean omkech divpakuch zai. Omkech sortiche book khopovpak zai. Omkeoch Tiatracheo ttiketti kaddpak zai. Omkich vost haddpakuch zai. Na dilear te tankam bhairaitat vo unnea dhorjeache koxe lekhtat. Hea pasot khoimchean tori duddu ekttavun padrinchea hatar ghalche poddttat. He duddu zoddpak to-to monis vaitt rosto apnnaita zalear tankam porva na.

Kathok ghorabe mogache, seveche ani dev-bhirantiche zatele zalear, sod’deache poristithint bhorpur bodol haddpachi goroz asa. Dotonichi pod’dot porian mudar zavpak zai. Nhesop sudorpak zai. Hem veginuch ghoddlem na zalear hinvsok ghoddnneo dobradan vaddpachi xokyotai zollkota. Krimidor kathokamchi volleri vaddot asteli.

                                             ***************************
This article was published on April'2016 JIVIT issue.

'Anti-Begging Act' Goyant zai

                Anti-Begging Act' Goyant zai
                                        
                                                     ·         Necio D’Souza, Rai – Goy.

 “Tanel’leank piyeunk diumchem, bhukel’leank jevunk diumchem, vinglleank nhesunk diumchem, pordexank bhiradd diumchem,……” oxi adnea Jezu Khristan dil’li asa. Gorjevontank adhar korop zaun asa ek moladik kornnim; ek vhorti seva jika dusrem kitench sor zaina. Oslea gorjevontanchi khobor Novea Korarant spoxtt zata. Oslim monxam chodd korun synagogue mhonnge Judev somazachim Dev-mondiram lagsar bhik magtona mellttalim. Heach pasot lok tankam bhikari mhonn pachartale. Jezun osleank sodanch kakutt dakhoilea ani Tachea pattlavdaranim toxench korunk formailam

“Please do not allow Begging” mhonnge “Upkar korun bhik magteleank protsahon dium nakat”, oxe toreche thoktte hanga-thoim polleunk mellttat. Igorzo, devllam ani her dhormik thollanchea prangonnanim porian osle thoktte lail’le astat. Oxem korpa fattlem karann somzop chodd mhotvachem. Adhunik kallar bhik magpachi chal ‘Gorjevontan modot mellovop’- itlo moryadit uronk na. Ho ek noxtto vevsay zala.  Dusreank naddun duddu ekttavpachem sadhon zalam.

Hea 21vea xekddeant bhikareamchi sonkhea hispa bhair vaddlea. Akhea sonvsarak ho proxn huskeacho zala. Sudarlolea desanim porian bhikareamchi sonkhea unnem zaina dekhun ek vhodd somosya zavn ravlea. Kaim desanim bhik magpacher bondi ghatleli asa. Sampoddlear koidi korpachi xokti asa. Evropantlea kaim desanim ‘rag picking’ pasun guneanv mandtat. Kochreachea borlanim ghatlelem samann vo jin’nos ustun kaddttolo sampoddlear, nitt prizavant ghaltat. Rosteamchea nakear vo bhovxik suvatancher duddu magpachi sotavnnuk korit zalear ottok kortat. Hea oslea nemank lagon thoim mannsugechem jivit sarunk sompem zata.
Amchea Bharotantui oslech toreche nem-kaide ghoddleat. Punn te xokten lagu korpak sorkar fattim poddla. Dekhun sonvsarantle choddant chodd bhikari Bharotant sampoddttat. Vochot thoim bhikari nodrek yetat. Kaim pavtti bollzobren tujem bolos ritem kortat. Goyant pasun hozaranim bhikari sampoddttat. Hanche bhitor 2 ttok’ke pasun Goykar bhikari asop kottinn. Soglle bhikari bhaile. Ghora-ghoranim bhonvtat te chike unnem zaleat tea tam dorya kinarer bhorleat. Xaranim tor te bindas bhonvtat. Hanche modem dadle, bailo, bhurgim astat.

Adlea kallar bhikari mhollear panglle, mone, kudd’de, bhere vo samkim mhatarim monxam; osleancho aspav zatalo. Magir lhan bhurgim ani ballkam pasun samil zalim. Hat paim surokxit aslelo ostoreo zolmol’lea ballkank gheun bhik magtat. Hankam bhurgim kitlim zolmotat hacho hixeobuch asona. Sorkara kodden tor koxich nond zaina. Oslim bhurgim fuddarak koxim ghoddttolim, hacher niyallpak legit kantt’talo bhogta.

Hem odruxtt (Menance) zata title vegim pois korpak zai. Na zalear parpoll bhurgeanchi sonkhea vaddot ravteli. Tovnasponn, prostituition, chorio, khun, noxe-veasonam, adi, adi sonvoyanchi sonsot vaddot urteli. Bharot desak luskonn zaumchem zaun herankui zatelem. Indieche bhikari passport korun Gulf desanim pavtat. Hem chitr WHO ani NATO sarkea namnechea sonvsthanim ugddapem kelam. Bharotachi borich bodnami zalea. Saudi Arabian-ntlea Mecca xarant dor vorsa Haj yatra monoitat tedna; kitlexech bharoti monis thoim bhikek bostat. Ho ankddo lakham voir asta. Lakh-kurutt rupya zoddun he lok Bharotant yetat ani jiyetat, punn samanya jivit nhoi tem. Mostem ani gunddagirichem jivit te sartat.

Hea sogllea vostuncho addavo gheun, Bharot sorkaran Anti-begging Act ghoddun haddlelem. 1952 vorsa savn Mumbai xarant tem xokten lagu kelam punn her bhaganim tem nhidon ravlam. Hakach lagon bhikareamche vhodd ani marekar dolal utpon zaleat. Beggar Mafia borich mozbut zalea. Lachar monxank bhikek laun te orixtt bongleanim ravtat. Monxank agva (kidnap) korun eka rajyant thaun dusrea rajyant vhortat ani bhikek bosoitat. Kaim pavtti ek hat vo paim katrun opangull korteleo ghoddnneo ugddapeo zaleat. Thoddeank mone, kudd’de, bhere zavpachem dhong xikoitat. Khas korun bhurgeank kherit naddbudhi xikoitat.

Beggary Act-ant boreo suvidha aspavtat. Bhik magteleank dhortat ani sudar-ghorant (Rehabilitation) pavoitat. Thoim tankam ravonk asro, pottbhor jevonn, nhesonn, vokhdam ani her gorjechea vostuncho unnav asona. Xikunk sodteleank kherit vorg astat. Kamachi avodd nirmann korpachem proxikxonn uplobd asta. Sorkar osleamcher favo to duddu khorchunk toyar asta. Punn bhikechi sonvoy laglele monis hangasorle pollon vetat. Tankam mannsugechem jivit vichitr dista. Bondkonnint aslelea sarkem dista. Zoxem bevarxi (stray) sunnem borem jevonn mellon legit sankllek bandun ravonk sodina; toxi hanchi goth. Kaim zann toklen sarke asonant tanchi gozal kuxin urta. Hankam kherit seva vo ilaz divpachi goroz asta.

Kaim monxank vavr vo koxtt korun jivit sarop avoddna. Dekhun te/tim bhik magpache rattavollint guspotat. Kaim zann ek paim doddun bendak bandtat ani apunn pangllo mhonn dakhovpak mulam gheun bhonvtat. Magir bhik magop, dusrea-tisrea ganvanim heddop tancho vevsay zata.

Begging mafia itli bhirankull zalea ki samanya monxak kampero haddtta. Keralant Divine Retreat Centre asa thoim Katholk padri akh’kem vorosbhor retir ditat. Dor sumanak hozaranim lok thoim vantto ghetat. Hem polleun mukhel darvonteaxim bhik magpeamchi lain vaddpak lagli. Yetea-veteank bhopur oddchonn zavpak lagli. Tea pasot DRC-chea vevosthaponan bhikareank dor disa borem jevonn divpachi tortud keli. Kaim vorsam hem borem chol’lem punn Bhikechea dolalank tem mal poddlem. Retirachea vellar bhik ghalina zaunk vantto ghevpeank DRC vinonti korit astali. Tea pasot dolal-anim DRC-k piddapidd suru keli. Naka zal’le arop ani tokrari nond keleo. Gorje viret kortt-kesi manddleo. Atam DRC apnnak nit mellovpak dis-rat khorxeta.

Amchea Goyant osli poristithi khoimcheai vellar nirmann zaunk xokta. Ami Goykar mullak susegad mhonnttoch tacho porinnam chodd bhirankull zavpachi xokyetay uprasta. Mhojea vaddeant matxem vegllem chitr polleunk melltta. Ghoraxim konnui bhik magunk ailear vaddekaram tankam bhik dinant. Zaum duddu, kopdde, vo her kiteim, ason legit dinant. Pois vochun onath ani zantteamchea ghoranim ditat. Darant yeteleank portitat bhairavn zobor mhatarea monxank. Hea vaddeant domddi mellona dekhun ek pavtt ailolo bhikari porto kednach yenam. Donations pasun divpak fattim astat. Firgojechi chitt vo porvangi melloileli aslearuch denngi ditat.

Zache lagim kam korunk ghoddona, oslea bhavak-bhoinnink adhar korop amchem kortvya. Tankam amchi doya-maya favo. Oxem ami korinant zalear ami apsuvarthi. Monisponnacho gunn amcheant nam. Monxachea rupan monzat koxi jiupak amkam koxem puttvot? Fokot churchure kele mhonn zaina. Poile suvater bhikareank bore nagrik korpache anvdde ami ballgunk zai. Dekhun goribank ani lacharank adar diupak sodanch fuddem ravum-ia. Punn ditanam soglle torechi kallzi ghevpak visronk favona. ‘Jevtoleak pottacho sumar naslear vaddtteleak tori ascho’- oxi ek vopar asa. Ami kitem diuchem, kitlem diumchem, kedna diumchem; hacher tabo dovrunk zai. Oxem na kelear ami amcheruch marekar dis voddun haddttele.


                                               ***********************
This article was published on  JIVIT May 2016