Tuesday, February 23, 2016

Yeoxacho Montr ( Its about success)

Yeoxacho Montr osloi bi !

                       * Hoseana D’Souza, Raia -Goa

KONKONN DIVO nemalleacho novo onk Novea vorsant uzvaddak yeta oxem somzolem. Mhojem mon khub sontoslem. KD koddlem mhojem natem khub pornem. Mhojea hatachi poilich kovita xapun aili ti hantuntlean. Sunaparant, Gulab, Amchem Goa, adim nemalleanim porian mhoji urba vaddoilea. Halim tempar Xikxonna kodden lokx okupad axil’lean, likhnnek suseg diumcho poddla. Board exam-chi toyari nettan suru zalea. Iskolachea proxasonan mhoje koddlean khub opekxa ballgileat. Toxem kherit karannuy asa. Halinch “Best Girl Student of year 2015-16”Trophy diun mhaka sonmanit kelam. Tticherinchea protsahonak ani mhehnotik add-nodor korop mhaka puttvona.
Novea onka khatir likhann dhaddun di, oso sad Ashok sir-an dina fuddem borovpak survat korchi–xi disli. Vegllea kamam khatir vell bilkul na. Tori KD-k ek lhanso lekh pattovpak onmonlem na. Fuddem lekhika bi zavpachi mhoji itsa na. Punn toxem ghoddlench zalear, tachem xrey Ashok sir-ak favo zatlem. Tanchea protsahonak lagun borovpachi sondi hanv gheit ailam.

Monant sott korun vixoy ailo to halinch hanvem bhag ghetlelea SCIENCE PROJECT-acho. Okhil Bharotiya panvddear hanvem “Budding Scientist”-Tosrip melloilea ti kitea khatir, hi gozal kuxin asum-di. Adim SCIENCE PROJECT-ant sogllim bhurgim gul’l astana sabar sotramim bhag ghevpachi mekllik asli. Ek sotr aslem ki yeoxesvi monxam fattlim karannam vollkhun ghevop. Vidnyanik ani her mahan veakti vixim mahiti mellovop. Tannim kel’le proyog ani sufoll zavpa fattlem gupit niyallop. Tache fattofatt dusrea bhagant dor eklea vidyarthean apunn yexesvi zavpak bhag mell’lam, tinvui karannam sodun kaddop. Bhurgeanim hem sotr khub umedin monoilem. Tem sodankal yad urpa sarkem zalem.

Mhoje koddlean xalle torfen khub karyam zaleant, hachi volleri ayojok monddola kodden adim-fuddem asli. Dor eka iskola koddlean osli mahiti adim fuddench melloil’li asta. Ayojokanim mhaka soroll proxn kelo ki mhojea yeoxa fattlean koslim karanna asat tea vixim. Mhaka ho proxn onopekxit aslo. Kitem zap diumchi ti khinn bhor somzolem na. Teacher-incho ani ghorcheamcho pattimbo, oxi zap diun mekllem zalem.

Aikoteleank ho zabab sot dislo asum-ye. Punn hem ordhem sot aslem. sompurnn sot tedea vellar sangpachem dhaddos mhaka zalem na. Toxem hanv kachabul zal’lem. Dusre vatten zhoim Scientist-anchi gozal cholta, thoimsor mhojem tem mot manddop vichitr koxem dislem. Dekhun purem sot ugddapem kelench na.

Aiz hanga tem ugddapem kortam. Koslei karyak hatbhar lavpak survat kortana, mhaka yeox mellpakuch zai, oxem kednanch tharaina. Konnem tori visvas dhorun hem karya mhoje kodden dilam; tacho man rakhtolem itlem mat niyallttam. Zoitachim bhagidaram anikui zann astat. Tanchi opekxa bhong zavpak zaina. Kamak survat kortana monantlea monant ek lhanxem magnnem korpak hanv kedinch visorna. Ho ek khaxa montr zaunk puro. “I love You Jesus! I praise You Jesus! I thank You Jesus!”; ho asa to montr.

Hea magnneantlean mhaka yeox labhta, oso mhojo visvas. Mhozo dor ek onnbhov oxench khunnaita. Hanv yeoxa fattleant kednach vochunk na. Fuddarak vochpacheim na. Yeoxak mhozo sangat zoddpacho aslear, hand addaina. Monak  jem nitt dista tench korit ravtolem. Heranchi budh ghevpachi soddop na. Voir jea magnneacho ul’lekh kela, tem tor koxench chokovop na. 3 vorsanche pirayer thaun hem ucharpak hanvem survat kel’li. Mhojea bapayn tem motint ghal’lem. Te pirayer nemkim titlinch utram samballpa itloch mhozo bhezo aslo zait. Vaddot veta toxem hanvem anikui magnnim atmsat keleant. Punn tem poilem magnnem mhaka ek kherit montr zaun ravla. Lhan montr punn yeoxacho montr to !

Vavr ani magnnem sangatan ani eksarkeach mapan asunk zai, oxem mhaka dista. Ek bazu osokt poddlear yeoxachi taddimiddi zaunk xokta. He buneadir mhojem jivit manddlam. Hem dhoronn samballunk mhoje kodden ek montr asa dekhun hanv subhagi. Heram bhurgeanim hea montracho upeog, ek proyog mhonn tori korcho. Hech anvdde ballgun ho lekh sompoitam.

                                                      ******************
This article is published on KONKONN DIVO, carnival special issue 2016

No comments:

Post a Comment