Barjimchem sonkoxtt nustekarank badta!
*Necio D’Souza, Arlem-Raia, Goa
Supurlea Goyant sumar 450 von
subeij barjinchi nond asa. Hantuntleo sumar 350 barji Zuari nodintlean provas
kortat. Zalear urleleo barji Mandovi nodintlean yo-voch kortat. Heo barji atam
choddxeo visov ghetat. Fattlea 3-4 vorsant minacher akhant ailolean choddxeo
barji ekach zagear ghotten urleat. Minacho udheog bond poddlelean barjimcher
marekar sonkoxtt ailolem asa.
Min bond zavpa fattlean sabar
karanna asat. Punn sorkar hacher-tacher dukhlun dis sarta. Atamcho sorkar adlea
sorkarak dox dita zalear adlo sorkar chalu sorkarak. Luskonn zata tem mat
porjechem. Gorib kamdarank fukottchi piddapidd bhogchi poddtta. Min bond
zaupachem mukhel karann zalem tem hovechem produrxonn (Air-pollution). Min udheog
Goyant suru zalear sumar 50 vorsam zalint. Adim kaim khonni ugteo kel’leot te Purtugez
kallar. Goykarank tacho kaimcho adav naslo. Halinchea 10 vorsanchea kallant
mina udheogak hispa bhair nett ailolo. Dongor foddop ani min ustop ek axecho
soeg zaumk pavlolo. Nemkech udeogpoti asle tankam kuxik sanddun, rajkornni
monis hea udeogant bhitor sorle. Rajkoronn bhroxtt zalem tem zalemch, mina
vevsay legit bhroxtt kelo. Soim samballbacho il’lo pasun husko ballgop zalem na.
Nem-kaide moddun dongor padd ghalpak nett dhorlo.
Min kaddop mhonnge zomin khonnun
loknnacho sar (iron ore) kuxin kaddop. Itleacher ho vevsay dhorlolo aslo.
Kruttanchem min videxanim dhaddop; hache bhair vegllem kitem korunk favo, oxem hea
dhondekarank yevzolem na. Nizachem lokhonn toyar korpacho ek punn kharkano
ubarcho oxem konnakuch dislem na. Supik (fertile) zomin uspun khonninim gallop
ani zaddam-peddank upkarona tosli voir sanddop, hoch tancho mukhel hetu zal’lo.
Samanya monis vogi ravo sor ravlo.
Dhul ani dhuvor sonsunk nezo zatoch, vhodd andolan suru kelem. High court ani Supreme court-ant legit orji dili. Apnnacher zatolo on’neay porjen
sorkara mukhar manddlo. Minan bhorlele ttrok rosten cholovop gombhir prosn aslo.
Oxir rosteank lagon zavpi obghat ani morpeamcho vixoy nettan mukhar ailo. Mina vattarantlea
lokachi bholaiki bigoddtta, to-i ek mud’do zal’lo. Poromporik pikavollik
luskonn zata; ho-i vixoy gazlolo. Hea soglea gozalinchi nond gheun, mina
ud’deogacher niyontronn (control) haddpacho nirnnoy akhrek Supreme court-an dilo. Tedna savn mina udheog mond gothir pavlolo.
Bekaidexir khonnink nigut bond korpachi sojea poddleli.
Atam min bond zalem toruy
produxonnacho proxn mukhar yeta. Hem produxonn vareachem nhoy punn udkachem.
Udka produxonnak (water pollution) lagon Zuari nodicher vaitt porinnam zait asa
mhonn zannkar mantat. Sumar 400 noveo ani porneo barji, Zuari nodichea kanttar
rovun dovorleat. Hea vattarant barji durust korpachim Kam-xetram (workshops)
odhik aslelean; barji Zuari nodint haddop sobavik asa. Fattlim 3 vorsam ekach
zagear thambon aslolean, teo kollmelleat. Kharea udkan sompeponnim vibaddot
asat. Hantuntlean barjimchem luskonn zata tem zalench; udkacher tacho vaitt
porinnam zata.
Zuari nodint nustem bhorpur
pikpachi tank asa. Punn barjinim soddlele kollomik lagon nustem pois gelam.
Portench zalear nustem utpon zavop sap unnem zalam. Poromporik nustekaramcho
dispotto na zala. Zuari udkachi vixestay mhollear tisreo (clams), mendeo
(oysters), xinanneo, kalvam, khube, kurleo, chonnkam ani sungttam. Hea chalu
kallar hanchem utpadon samkem unnem zalam. Mendeo ani chonnkam na-nopoit
zavpache gothir pavleat. Sungttamcho ani sangttamcho akar lhan zait asa.
Kitlech xekdde thavn kaim kuttumbam
oslea nusteacher aplea pottacho adar mhonn jiyeleant. Nustem dhorop ani vikop,
ho tancho poromporik vevsay mornnache tonnir pavlolo asa. Him nistim bhov
suvadixtt. Hancher adarun kaim khanavolli, bar’ram ani hottelam choltalim ti
bond poddpak lagleant.
Hem sonkoxtt poromporik nustem
marpeamchem. Hem zolmak ailem tem barjimchea sonkoxttak lagon. GBOA - he barji
malokanche songottnnen apli oddchonn sorkara lagim manddleli asa. Zalem sumar
ek voros il’lem orthik boll tankam mellpak laglam. Punn hantuntlean tankam
somadhan mellonk na. Kedna kai min vevsay, sompurnn ani addkolli mekllo zait
mhonn axeon ravtat. GBOA-che kaim vangddi rinnanim buddlele asat. Benkantlean
ghetlelem rinn vaddlelean boroch tonnav matlolo asa.
Minam udheog novean chalu korpak
borich chollvoll zalea uprant kaim khonnim min kaddpak lagleat. Ho gombhir
proxn il’lo suttpak lagla. Noveo khonni ugoddpant bondi ghalea. Adim ugoddleleo
asat tankam kaide soktin lagu keleat. Bekaidexir ritin min kaddpachi tozviz korteleank
borech dharer dhorleat. Haka lagon vatavoronn azun tonnavbhorit asa.
Hem odruxt ailam tem muttbhor
apsuvarti (selfish) monxank lagon. Amche zomnitlem lokondd vo her vostu
vortovtat amchi girestkai. Soimik daiz hem. Hacho odhikar sogott monxank asa. Atam
jivim asleank toxench fuddem zolmak yeteleank. Muttbhor monxanim zobordostin
adav kaddop vortovta vhodd chuk. Khorem mhollear ek vorixtt chori hi. Thoddeach
suvarti monxamche axek lagon eka fattlean ek sonkoxtt Goykarank bhogchem
poddtta. Oslea anik kitlea sonkoxttank fuddo korcho poddttolo kai????
*********************************
No comments:
Post a Comment