Tuesday, February 2, 2016

Barjimchem sonkoxtt nustekarank badta!

Barjimchem sonkoxtt nustekarank badta!

                                          *Necio D’Souza, Arlem-Raia, Goa

Supurlea Goyant sumar 450 von subeij barjinchi nond asa. Hantuntleo sumar 350 barji Zuari nodintlean provas kortat. Zalear urleleo barji Mandovi nodintlean yo-voch kortat. Heo barji atam choddxeo visov ghetat. Fattlea 3-4 vorsant minacher akhant ailolean choddxeo barji ekach zagear ghotten urleat. Minacho udheog bond poddlelean barjimcher marekar sonkoxtt ailolem asa.

Min bond zavpa fattlean sabar karanna asat. Punn sorkar hacher-tacher dukhlun dis sarta. Atamcho sorkar adlea sorkarak dox dita zalear adlo sorkar chalu sorkarak. Luskonn zata tem mat porjechem. Gorib kamdarank fukottchi piddapidd bhogchi poddtta. Min bond zaupachem mukhel karann zalem tem hovechem produrxonn (Air-pollution). Min udheog Goyant suru zalear sumar 50 vorsam zalint. Adim kaim khonni ugteo kel’leot te Purtugez kallar. Goykarank tacho kaimcho adav naslo. Halinchea 10 vorsanchea kallant mina udheogak hispa bhair nett ailolo. Dongor foddop ani min ustop ek axecho soeg zaumk pavlolo. Nemkech udeogpoti asle tankam kuxik sanddun, rajkornni monis hea udeogant bhitor sorle. Rajkoronn bhroxtt zalem tem zalemch, mina vevsay legit bhroxtt kelo. Soim samballbacho il’lo pasun husko ballgop zalem na. Nem-kaide moddun dongor padd ghalpak nett dhorlo.

Min kaddop mhonnge zomin khonnun loknnacho sar (iron ore) kuxin kaddop. Itleacher ho vevsay dhorlolo aslo. Kruttanchem min videxanim dhaddop; hache bhair vegllem kitem korunk favo, oxem hea dhondekarank yevzolem na. Nizachem lokhonn toyar korpacho ek punn kharkano ubarcho oxem konnakuch dislem na. Supik (fertile) zomin uspun khonninim gallop ani zaddam-peddank upkarona tosli voir sanddop, hoch tancho mukhel hetu zal’lo.

Samanya monis vogi ravo sor ravlo. Dhul ani dhuvor sonsunk nezo zatoch, vhodd andolan suru kelem. High court ani Supreme court-ant legit orji dili. Apnnacher zatolo on’neay porjen sorkara mukhar manddlo. Minan bhorlele ttrok rosten cholovop gombhir prosn aslo. Oxir rosteank lagon zavpi obghat ani morpeamcho vixoy nettan mukhar ailo. Mina vattarantlea lokachi bholaiki bigoddtta, to-i ek mud’do zal’lo. Poromporik pikavollik luskonn zata; ho-i vixoy gazlolo. Hea soglea gozalinchi nond gheun, mina ud’deogacher niyontronn (control) haddpacho nirnnoy akhrek Supreme court-an dilo. Tedna savn mina udheog mond gothir pavlolo. Bekaidexir khonnink nigut bond korpachi sojea poddleli.

Atam min bond zalem toruy produxonnacho proxn mukhar yeta. Hem produxonn vareachem nhoy punn udkachem. Udka produxonnak (water pollution) lagon Zuari nodicher vaitt porinnam zait asa mhonn zannkar mantat. Sumar 400 noveo ani porneo barji, Zuari nodichea kanttar rovun dovorleat. Hea vattarant barji durust korpachim Kam-xetram (workshops) odhik aslelean; barji Zuari nodint haddop sobavik asa. Fattlim 3 vorsam ekach zagear thambon aslolean, teo kollmelleat. Kharea udkan sompeponnim vibaddot asat. Hantuntlean barjimchem luskonn zata tem zalench; udkacher tacho vaitt porinnam zata.

Zuari nodint nustem bhorpur pikpachi tank asa. Punn barjinim soddlele kollomik lagon nustem pois gelam. Portench zalear nustem utpon zavop sap unnem zalam. Poromporik nustekaramcho dispotto na zala. Zuari udkachi vixestay mhollear tisreo (clams), mendeo (oysters), xinanneo, kalvam, khube, kurleo, chonnkam ani sungttam. Hea chalu kallar hanchem utpadon samkem unnem zalam. Mendeo ani chonnkam na-nopoit zavpache gothir pavleat. Sungttamcho ani sangttamcho akar lhan zait asa.

Kitlech xekdde thavn kaim kuttumbam oslea nusteacher aplea pottacho adar mhonn jiyeleant. Nustem dhorop ani vikop, ho tancho poromporik vevsay mornnache tonnir pavlolo asa. Him nistim bhov suvadixtt. Hancher adarun kaim khanavolli, bar’ram ani hottelam choltalim ti bond poddpak lagleant.

Hem sonkoxtt poromporik nustem marpeamchem. Hem zolmak ailem tem barjimchea sonkoxttak lagon. GBOA - he barji malokanche songottnnen apli oddchonn sorkara lagim manddleli asa. Zalem sumar ek voros il’lem orthik boll tankam mellpak laglam. Punn hantuntlean tankam somadhan mellonk na. Kedna kai min vevsay, sompurnn ani addkolli mekllo zait mhonn axeon ravtat. GBOA-che kaim vangddi rinnanim buddlele asat. Benkantlean ghetlelem rinn vaddlelean boroch tonnav matlolo asa.

Minam udheog novean chalu korpak borich chollvoll zalea uprant kaim khonnim min kaddpak lagleat. Ho gombhir proxn il’lo suttpak lagla. Noveo khonni ugoddpant bondi ghalea. Adim ugoddleleo asat tankam kaide soktin lagu keleat. Bekaidexir ritin min kaddpachi tozviz korteleank borech dharer dhorleat. Haka lagon vatavoronn azun tonnavbhorit asa.

Hem odruxt ailam tem muttbhor apsuvarti (selfish) monxank lagon. Amche zomnitlem lokondd vo her vostu vortovtat amchi girestkai. Soimik daiz hem. Hacho odhikar sogott monxank asa. Atam jivim asleank toxench fuddem zolmak yeteleank. Muttbhor monxanim zobordostin adav kaddop vortovta vhodd chuk. Khorem mhollear ek vorixtt chori hi. Thoddeach suvarti monxamche axek lagon eka fattlean ek sonkoxtt Goykarank bhogchem poddtta. Oslea anik kitlea sonkoxttank fuddo korcho poddttolo kai????

                                          *********************************


No comments:

Post a Comment