Gunnachi girestkay; Havesacho potong
*Necio D’Souza, Arlem-Raia, Goa
Dor ekleachea
mathea voir mollob astach. Tem soglleank ugtea hatanim vengoita. Hea vixal
ontrollar potong ubovpak soglleank avoddtta. Kaim zann ubovpak sodhinant, to ek
vegllo vixoy. Potong ubovpak porvangi ghevchi lagona. Her dusrea gozalink
sorkara koddchean porvangi ghevpachi xokti asta. Aiz hanv khobor korta ti
havesachea potongachi.
Amkam monxank
bhorvanxan jogpachi ek vixex sondhi uplobd asa. Her monzatink ani zaddam-peddank
ti na. Devanuch ti amche bhitor ghalea. Tea khatir ami he sondhicho bhorpur lav
ghevpak zai. Bhorvanso mhonnttlo ki haves fuddem yeta. Boro haves ballgun vatt
thanklear jivit sompem ani sufoll zata. Mhonttoch dor eklean ap-aplea havesacho
potong bandpak zai, svota ubovpak zai. Tednach jivitant sompurnn dhadoskai
mellonk pavta. Aplo potong dusreachea hatanim diunk upkarona. Niraxiponn
mellpachi chodd xokyatay asta.
Niktench Pornnem
voros 2015 somplem ani axelolem novem voros udelem. Soglleamchea tonddar hanxem
fanklem. Mon dhadoslem. Khuxal zavpak toxem karannui asta. 12 mhoine mhollear
soransor 365 disancho kall. Kaim zannak ho kall hispa bhair vhodd zal’lo asta.
Niraxivadeank (Pessimists) tor to khupuch lamb ani ubgonnicho kall. Punn
axavadeank (Optimists) ho kall khub mottvo. Him monxam mhonnttat, “Ar’rechea !
hem voros rokddench gelem. Kedna somplem tem koll’lench na.”
Him utram
konnacheai vonttavelean denvtat tedna, aikoteleank khub sontos bhogta. Hea
monxan kitle umedin fattlem voros sarlem, hacho thav melltta. Devan apnnak
dil’lo ho kall bore toren vapurpak to/tem yesesvi zalo/zalem mhonn kolltta.
Osleach monxanchi aizchea kallar bhorpur goroz asa.
Monis hea
sonvsarant sukhi ani axavadi ascho oso rochnnar Devacho ud’dex asta. Sodankal
bhorvonxacher patiyeun jiyeunk To xatram vorvim kollit korit asta. Punn kotta! monis
he xikovnnecher add nodor korta ani girestkay punzavche rattavollinim guspota.
Opeosh mellttoch niraxi zata. Kaim pavtti hem niraxiponn itlem vhodd zata ki
monis atmghatachem legit pavl marta. Kaim pavtti virar zaun herank luskonn
pavoita.
Novea vorsache
survatek osle sur uktavop sarkem na. Punn sot tem sot. Sot damun dhorlear faido
zaumche boldek luskonnuch chodd zata. Sotak fuddo korun jiyeupachi takot
kristanvank aspak zai. Soglloch vell moj’ja korpant hogddavop chukichem. Hem
fattlea 2 sumananim ugddapem zalam. Kitlexech atmghat, khun ani obghat amkam
polleunk mell’leat.
Hem sogllem
kitem dakhoita? Hench ki adlea vorsacho survatecho tuzo nichev fiskottlo mhonn
kolloita ki na? Jivita kodden tum harovlo mhonn sangta ki na? Poile suvater dor
ekleachea jivitacho dhoni, Rochnnar Dev mhonn sorvoy vellar monant gholloupak
visronk favona. Tednach apnnem ghetlolo nirnnoy Devache buneadir bandlolo
zatolo. Toxoch novea vorsak kelolo nichev kedinch fiskottcho na. Tuzo haves nirfoll
zaunk pavcho na.
Amkam soglleank
girest zavpachim sopnam yetat. Hem sobavik asa. Hantunt pap na. Tum kosle upay
vapuddtta tacher tem dhorlelem asta. Girest zavpache roste khub astat. Khoimcho
boro ani khoimcho vaitt tem vollkhopachi tank adim fuddench aspak zai. Vegim
girest zavpache axen chukicho rosto apnnailear, tuji abru man bigoddtta ti
zalich; tea bhair lachar zavpachi-i soj’ja mellonk pavta.
Duddvanim girest
zavop hantun koslem vorteponn asa? Portench zalear gunnanim girest zavpak zay.
Somazant tujea gunnachi vakhann’ni zata tedna mellta ti khuxalkay tuje lagche
duddu kedinch diunk pavchenant. Melea uprant duddu ani her aspot sonvsarant
sanddun vetat. Bhurgeam-ballank rakhun dovortat. Punn him poram-toram te
girestkaiyecher aplo xek gazoitat. Aplea bapain vo avoyn ti girestkai apnnak
dilea oso ul’lekh kednanch korinant. Urfattem hi girestkai apli mhonn
porgott’tat.
Gunnache
girestkaiechi bazu oxi osokt zaina. Dusreache gunn aple mhonn porgottpachem
karasthan konnuch korunk xokona. Portench zalear aplo bapuy boro aslo, apli
avoy bori asli; oxe toren tust korop zata. Oxem kortanam tache bhitor ek
prernna (inspiration) zolm gheta. Aplea avoy-bapayche bore gunn apleai jivitant
bhitor kaddunk pavta. Khorem mhollear nakollttam te gunn bhitor sortat. Kedem
vhodd daiz hem !
Hea daizache
bhageli zavop mhonnge Devacho axirvad mellovop. Durdoivan hem bhag vollkhopachi
tank amche modem na. Katholkam modem tor ti samkich somplea. Avoy-bapayk kuxin
dovorpachi sonskruti nettan fuddem veta. Tanchi girestkay aplea tabeant zaisor
addecho koso il’lo mog tankam melltta. Girestkay na zalear tim kochro zatat.
Osleancher katholk fuddareanim koddok upay ghevpak zay. Khorem mhollear
lhanponnar doton xiklole tacho porinnam ho. Dotonichea pustokanim nizachi
xikvonn unnem asa, hacho ul’lekh anik ek pavtt korcho poddtta.
Gunnachi
girestkay vollkhunk xokona osle monis amche modem bhorpur asat. Sade kristanv sodd,
choddxea padrink ani Bismank legit ho gunn na. Tankam fokt duddvanchi girestkai
dista. Zo chodd girest to monis odhik boro, oso tancho somoz. Magir ti
girestkay naddbudhinim ekttaileli aslear pasun upkarta. Hem hanv mhojea 40
vorsanchea onnbhovantlean sangtam. Toxe puravei uplobd asat. Gunnachi girestkay
vollkhopacho gunn nason, Katholk sobhek borich loz bhogchi poddlea. Fuddarak
tichi goth paxtt zavpachim chin’na zollkopak lagleant.
Hem voir sanglam
tem sangpacho hetu mhollear Novem voros borea havesan bandun haddunk.
Margdorxon diupi fuddari chukicho haves ballgitat zalear; her monxanchem kitem
zait? Chuko nittayer ghalpacho ho ek boro vell, oxem mhojem mot. Rakhnne vo
Fuddari bore toren vaglearuch, menddram vo porza nitt rostean cholunk xoktat
nhoy!
Mhonnttoch hea
Novea 2016 vorsak, dor eklean bore haves monant haddpachi goroz asa. Fattlea
2-3 sumanim havesacho potong rongovpak visorla asot zalear, azun boro vell
uplobd asa. Zannim chukicho haves ballgila zalear, tacher fer-vichar korunk
bori sondhi asa. Boro hetun ballgun hem voros sukhachem korum-ia. Ami khuxal
jiyetana dusroi khuxal astolo mhonn kallji ghevum-ia. Sangatan sogott
sukh-xantin hem voros sarpachi khatri adinch korum-ia. Oxe toren lambddik
jivitachi opekxa ballgum-ia.
Sukhest novem voros 2016 tumkam!
*******************************
No comments:
Post a Comment