Tuesday, February 23, 2016

Yeoxacho Montr ( Its about success)

Yeoxacho Montr osloi bi !

                       * Hoseana D’Souza, Raia -Goa

KONKONN DIVO nemalleacho novo onk Novea vorsant uzvaddak yeta oxem somzolem. Mhojem mon khub sontoslem. KD koddlem mhojem natem khub pornem. Mhojea hatachi poilich kovita xapun aili ti hantuntlean. Sunaparant, Gulab, Amchem Goa, adim nemalleanim porian mhoji urba vaddoilea. Halim tempar Xikxonna kodden lokx okupad axil’lean, likhnnek suseg diumcho poddla. Board exam-chi toyari nettan suru zalea. Iskolachea proxasonan mhoje koddlean khub opekxa ballgileat. Toxem kherit karannuy asa. Halinch “Best Girl Student of year 2015-16”Trophy diun mhaka sonmanit kelam. Tticherinchea protsahonak ani mhehnotik add-nodor korop mhaka puttvona.
Novea onka khatir likhann dhaddun di, oso sad Ashok sir-an dina fuddem borovpak survat korchi–xi disli. Vegllea kamam khatir vell bilkul na. Tori KD-k ek lhanso lekh pattovpak onmonlem na. Fuddem lekhika bi zavpachi mhoji itsa na. Punn toxem ghoddlench zalear, tachem xrey Ashok sir-ak favo zatlem. Tanchea protsahonak lagun borovpachi sondi hanv gheit ailam.

Monant sott korun vixoy ailo to halinch hanvem bhag ghetlelea SCIENCE PROJECT-acho. Okhil Bharotiya panvddear hanvem “Budding Scientist”-Tosrip melloilea ti kitea khatir, hi gozal kuxin asum-di. Adim SCIENCE PROJECT-ant sogllim bhurgim gul’l astana sabar sotramim bhag ghevpachi mekllik asli. Ek sotr aslem ki yeoxesvi monxam fattlim karannam vollkhun ghevop. Vidnyanik ani her mahan veakti vixim mahiti mellovop. Tannim kel’le proyog ani sufoll zavpa fattlem gupit niyallop. Tache fattofatt dusrea bhagant dor eklea vidyarthean apunn yexesvi zavpak bhag mell’lam, tinvui karannam sodun kaddop. Bhurgeanim hem sotr khub umedin monoilem. Tem sodankal yad urpa sarkem zalem.

Mhoje koddlean xalle torfen khub karyam zaleant, hachi volleri ayojok monddola kodden adim-fuddem asli. Dor eka iskola koddlean osli mahiti adim fuddench melloil’li asta. Ayojokanim mhaka soroll proxn kelo ki mhojea yeoxa fattlean koslim karanna asat tea vixim. Mhaka ho proxn onopekxit aslo. Kitem zap diumchi ti khinn bhor somzolem na. Teacher-incho ani ghorcheamcho pattimbo, oxi zap diun mekllem zalem.

Aikoteleank ho zabab sot dislo asum-ye. Punn hem ordhem sot aslem. sompurnn sot tedea vellar sangpachem dhaddos mhaka zalem na. Toxem hanv kachabul zal’lem. Dusre vatten zhoim Scientist-anchi gozal cholta, thoimsor mhojem tem mot manddop vichitr koxem dislem. Dekhun purem sot ugddapem kelench na.

Aiz hanga tem ugddapem kortam. Koslei karyak hatbhar lavpak survat kortana, mhaka yeox mellpakuch zai, oxem kednanch tharaina. Konnem tori visvas dhorun hem karya mhoje kodden dilam; tacho man rakhtolem itlem mat niyallttam. Zoitachim bhagidaram anikui zann astat. Tanchi opekxa bhong zavpak zaina. Kamak survat kortana monantlea monant ek lhanxem magnnem korpak hanv kedinch visorna. Ho ek khaxa montr zaunk puro. “I love You Jesus! I praise You Jesus! I thank You Jesus!”; ho asa to montr.

Hea magnneantlean mhaka yeox labhta, oso mhojo visvas. Mhozo dor ek onnbhov oxench khunnaita. Hanv yeoxa fattleant kednach vochunk na. Fuddarak vochpacheim na. Yeoxak mhozo sangat zoddpacho aslear, hand addaina. Monak  jem nitt dista tench korit ravtolem. Heranchi budh ghevpachi soddop na. Voir jea magnneacho ul’lekh kela, tem tor koxench chokovop na. 3 vorsanche pirayer thaun hem ucharpak hanvem survat kel’li. Mhojea bapayn tem motint ghal’lem. Te pirayer nemkim titlinch utram samballpa itloch mhozo bhezo aslo zait. Vaddot veta toxem hanvem anikui magnnim atmsat keleant. Punn tem poilem magnnem mhaka ek kherit montr zaun ravla. Lhan montr punn yeoxacho montr to !

Vavr ani magnnem sangatan ani eksarkeach mapan asunk zai, oxem mhaka dista. Ek bazu osokt poddlear yeoxachi taddimiddi zaunk xokta. He buneadir mhojem jivit manddlam. Hem dhoronn samballunk mhoje kodden ek montr asa dekhun hanv subhagi. Heram bhurgeanim hea montracho upeog, ek proyog mhonn tori korcho. Hech anvdde ballgun ho lekh sompoitam.

                                                      ******************
This article is published on KONKONN DIVO, carnival special issue 2016

Tuesday, February 2, 2016

Barjimchem sonkoxtt nustekarank badta!

Barjimchem sonkoxtt nustekarank badta!

                                          *Necio D’Souza, Arlem-Raia, Goa

Supurlea Goyant sumar 450 von subeij barjinchi nond asa. Hantuntleo sumar 350 barji Zuari nodintlean provas kortat. Zalear urleleo barji Mandovi nodintlean yo-voch kortat. Heo barji atam choddxeo visov ghetat. Fattlea 3-4 vorsant minacher akhant ailolean choddxeo barji ekach zagear ghotten urleat. Minacho udheog bond poddlelean barjimcher marekar sonkoxtt ailolem asa.

Min bond zavpa fattlean sabar karanna asat. Punn sorkar hacher-tacher dukhlun dis sarta. Atamcho sorkar adlea sorkarak dox dita zalear adlo sorkar chalu sorkarak. Luskonn zata tem mat porjechem. Gorib kamdarank fukottchi piddapidd bhogchi poddtta. Min bond zaupachem mukhel karann zalem tem hovechem produrxonn (Air-pollution). Min udheog Goyant suru zalear sumar 50 vorsam zalint. Adim kaim khonni ugteo kel’leot te Purtugez kallar. Goykarank tacho kaimcho adav naslo. Halinchea 10 vorsanchea kallant mina udheogak hispa bhair nett ailolo. Dongor foddop ani min ustop ek axecho soeg zaumk pavlolo. Nemkech udeogpoti asle tankam kuxik sanddun, rajkornni monis hea udeogant bhitor sorle. Rajkoronn bhroxtt zalem tem zalemch, mina vevsay legit bhroxtt kelo. Soim samballbacho il’lo pasun husko ballgop zalem na. Nem-kaide moddun dongor padd ghalpak nett dhorlo.

Min kaddop mhonnge zomin khonnun loknnacho sar (iron ore) kuxin kaddop. Itleacher ho vevsay dhorlolo aslo. Kruttanchem min videxanim dhaddop; hache bhair vegllem kitem korunk favo, oxem hea dhondekarank yevzolem na. Nizachem lokhonn toyar korpacho ek punn kharkano ubarcho oxem konnakuch dislem na. Supik (fertile) zomin uspun khonninim gallop ani zaddam-peddank upkarona tosli voir sanddop, hoch tancho mukhel hetu zal’lo.

Samanya monis vogi ravo sor ravlo. Dhul ani dhuvor sonsunk nezo zatoch, vhodd andolan suru kelem. High court ani Supreme court-ant legit orji dili. Apnnacher zatolo on’neay porjen sorkara mukhar manddlo. Minan bhorlele ttrok rosten cholovop gombhir prosn aslo. Oxir rosteank lagon zavpi obghat ani morpeamcho vixoy nettan mukhar ailo. Mina vattarantlea lokachi bholaiki bigoddtta, to-i ek mud’do zal’lo. Poromporik pikavollik luskonn zata; ho-i vixoy gazlolo. Hea soglea gozalinchi nond gheun, mina ud’deogacher niyontronn (control) haddpacho nirnnoy akhrek Supreme court-an dilo. Tedna savn mina udheog mond gothir pavlolo. Bekaidexir khonnink nigut bond korpachi sojea poddleli.

Atam min bond zalem toruy produxonnacho proxn mukhar yeta. Hem produxonn vareachem nhoy punn udkachem. Udka produxonnak (water pollution) lagon Zuari nodicher vaitt porinnam zait asa mhonn zannkar mantat. Sumar 400 noveo ani porneo barji, Zuari nodichea kanttar rovun dovorleat. Hea vattarant barji durust korpachim Kam-xetram (workshops) odhik aslelean; barji Zuari nodint haddop sobavik asa. Fattlim 3 vorsam ekach zagear thambon aslolean, teo kollmelleat. Kharea udkan sompeponnim vibaddot asat. Hantuntlean barjimchem luskonn zata tem zalench; udkacher tacho vaitt porinnam zata.

Zuari nodint nustem bhorpur pikpachi tank asa. Punn barjinim soddlele kollomik lagon nustem pois gelam. Portench zalear nustem utpon zavop sap unnem zalam. Poromporik nustekaramcho dispotto na zala. Zuari udkachi vixestay mhollear tisreo (clams), mendeo (oysters), xinanneo, kalvam, khube, kurleo, chonnkam ani sungttam. Hea chalu kallar hanchem utpadon samkem unnem zalam. Mendeo ani chonnkam na-nopoit zavpache gothir pavleat. Sungttamcho ani sangttamcho akar lhan zait asa.

Kitlech xekdde thavn kaim kuttumbam oslea nusteacher aplea pottacho adar mhonn jiyeleant. Nustem dhorop ani vikop, ho tancho poromporik vevsay mornnache tonnir pavlolo asa. Him nistim bhov suvadixtt. Hancher adarun kaim khanavolli, bar’ram ani hottelam choltalim ti bond poddpak lagleant.

Hem sonkoxtt poromporik nustem marpeamchem. Hem zolmak ailem tem barjimchea sonkoxttak lagon. GBOA - he barji malokanche songottnnen apli oddchonn sorkara lagim manddleli asa. Zalem sumar ek voros il’lem orthik boll tankam mellpak laglam. Punn hantuntlean tankam somadhan mellonk na. Kedna kai min vevsay, sompurnn ani addkolli mekllo zait mhonn axeon ravtat. GBOA-che kaim vangddi rinnanim buddlele asat. Benkantlean ghetlelem rinn vaddlelean boroch tonnav matlolo asa.

Minam udheog novean chalu korpak borich chollvoll zalea uprant kaim khonnim min kaddpak lagleat. Ho gombhir proxn il’lo suttpak lagla. Noveo khonni ugoddpant bondi ghalea. Adim ugoddleleo asat tankam kaide soktin lagu keleat. Bekaidexir ritin min kaddpachi tozviz korteleank borech dharer dhorleat. Haka lagon vatavoronn azun tonnavbhorit asa.

Hem odruxt ailam tem muttbhor apsuvarti (selfish) monxank lagon. Amche zomnitlem lokondd vo her vostu vortovtat amchi girestkai. Soimik daiz hem. Hacho odhikar sogott monxank asa. Atam jivim asleank toxench fuddem zolmak yeteleank. Muttbhor monxanim zobordostin adav kaddop vortovta vhodd chuk. Khorem mhollear ek vorixtt chori hi. Thoddeach suvarti monxamche axek lagon eka fattlean ek sonkoxtt Goykarank bhogchem poddtta. Oslea anik kitlea sonkoxttank fuddo korcho poddttolo kai????

                                          *********************************


Gunnachi girestkay; (Treasures of virtues)

Gunnachi girestkay; Havesacho potong

                   *Necio D’Souza, Arlem-Raia, Goa

Dor ekleachea mathea voir mollob astach. Tem soglleank ugtea hatanim vengoita. Hea vixal ontrollar potong ubovpak soglleank avoddtta. Kaim zann ubovpak sodhinant, to ek vegllo vixoy. Potong ubovpak porvangi ghevchi lagona. Her dusrea gozalink sorkara koddchean porvangi ghevpachi xokti asta. Aiz hanv khobor korta ti havesachea potongachi.

Amkam monxank bhorvanxan jogpachi ek vixex sondhi uplobd asa. Her monzatink ani zaddam-peddank ti na. Devanuch ti amche bhitor ghalea. Tea khatir ami he sondhicho bhorpur lav ghevpak zai. Bhorvanso mhonnttlo ki haves fuddem yeta. Boro haves ballgun vatt thanklear jivit sompem ani sufoll zata. Mhonttoch dor eklean ap-aplea havesacho potong bandpak zai, svota ubovpak zai. Tednach jivitant sompurnn dhadoskai mellonk pavta. Aplo potong dusreachea hatanim diunk upkarona. Niraxiponn mellpachi chodd xokyatay asta.

Niktench Pornnem voros 2015 somplem ani axelolem novem voros udelem. Soglleamchea tonddar hanxem fanklem. Mon dhadoslem. Khuxal zavpak toxem karannui asta. 12 mhoine mhollear soransor 365 disancho kall. Kaim zannak ho kall hispa bhair vhodd zal’lo asta. Niraxivadeank (Pessimists) tor to khupuch lamb ani ubgonnicho kall. Punn axavadeank (Optimists) ho kall khub mottvo. Him monxam mhonnttat, “Ar’rechea ! hem voros rokddench gelem. Kedna somplem tem koll’lench na.”

Him utram konnacheai vonttavelean denvtat tedna, aikoteleank khub sontos bhogta. Hea monxan kitle umedin fattlem voros sarlem, hacho thav melltta. Devan apnnak dil’lo ho kall bore toren vapurpak to/tem yesesvi zalo/zalem mhonn kolltta. Osleach monxanchi aizchea kallar bhorpur goroz asa.

Monis hea sonvsarant sukhi ani axavadi ascho oso rochnnar Devacho ud’dex asta. Sodankal bhorvonxacher patiyeun jiyeunk To xatram vorvim kollit korit asta. Punn kotta! monis he xikovnnecher add nodor korta ani girestkay punzavche rattavollinim guspota. Opeosh mellttoch niraxi zata. Kaim pavtti hem niraxiponn itlem vhodd zata ki monis atmghatachem legit pavl marta. Kaim pavtti virar zaun herank luskonn pavoita.

Novea vorsache survatek osle sur uktavop sarkem na. Punn sot tem sot. Sot damun dhorlear faido zaumche boldek luskonnuch chodd zata. Sotak fuddo korun jiyeupachi takot kristanvank aspak zai. Soglloch vell moj’ja korpant hogddavop chukichem. Hem fattlea 2 sumananim ugddapem zalam. Kitlexech atmghat, khun ani obghat amkam polleunk mell’leat.

Hem sogllem kitem dakhoita? Hench ki adlea vorsacho survatecho tuzo nichev fiskottlo mhonn kolloita ki na? Jivita kodden tum harovlo mhonn sangta ki na? Poile suvater dor ekleachea jivitacho dhoni, Rochnnar Dev mhonn sorvoy vellar monant gholloupak visronk favona. Tednach apnnem ghetlolo nirnnoy Devache buneadir bandlolo zatolo. Toxoch novea vorsak kelolo nichev kedinch fiskottcho na. Tuzo haves nirfoll zaunk pavcho na.

Amkam soglleank girest zavpachim sopnam yetat. Hem sobavik asa. Hantunt pap na. Tum kosle upay vapuddtta tacher tem dhorlelem asta. Girest zavpache roste khub astat. Khoimcho boro ani khoimcho vaitt tem vollkhopachi tank adim fuddench aspak zai. Vegim girest zavpache axen chukicho rosto apnnailear, tuji abru man bigoddtta ti zalich; tea bhair lachar zavpachi-i soj’ja mellonk pavta.

Duddvanim girest zavop hantun koslem vorteponn asa? Portench zalear gunnanim girest zavpak zay. Somazant tujea gunnachi vakhann’ni zata tedna mellta ti khuxalkay tuje lagche duddu kedinch diunk pavchenant. Melea uprant duddu ani her aspot sonvsarant sanddun vetat. Bhurgeam-ballank rakhun dovortat. Punn him poram-toram te girestkaiyecher aplo xek gazoitat. Aplea bapain vo avoyn ti girestkai apnnak dilea oso ul’lekh kednanch korinant. Urfattem hi girestkai apli mhonn porgott’tat.

Gunnache girestkaiechi bazu oxi osokt zaina. Dusreache gunn aple mhonn porgottpachem karasthan konnuch korunk xokona. Portench zalear aplo bapuy boro aslo, apli avoy bori asli; oxe toren tust korop zata. Oxem kortanam tache bhitor ek prernna (inspiration) zolm gheta. Aplea avoy-bapayche bore gunn apleai jivitant bhitor kaddunk pavta. Khorem mhollear nakollttam te gunn bhitor sortat. Kedem vhodd daiz hem !

Hea daizache bhageli zavop mhonnge Devacho axirvad mellovop. Durdoivan hem bhag vollkhopachi tank amche modem na. Katholkam modem tor ti samkich somplea. Avoy-bapayk kuxin dovorpachi sonskruti nettan fuddem veta. Tanchi girestkay aplea tabeant zaisor addecho koso il’lo mog tankam melltta. Girestkay na zalear tim kochro zatat. Osleancher katholk fuddareanim koddok upay ghevpak zay. Khorem mhollear lhanponnar doton xiklole tacho porinnam ho. Dotonichea pustokanim nizachi xikvonn unnem asa, hacho ul’lekh anik ek pavtt korcho poddtta.

Gunnachi girestkay vollkhunk xokona osle monis amche modem bhorpur asat. Sade kristanv sodd, choddxea padrink ani Bismank legit ho gunn na. Tankam fokt duddvanchi girestkai dista. Zo chodd girest to monis odhik boro, oso tancho somoz. Magir ti girestkay naddbudhinim ekttaileli aslear pasun upkarta. Hem hanv mhojea 40 vorsanchea onnbhovantlean sangtam. Toxe puravei uplobd asat. Gunnachi girestkay vollkhopacho gunn nason, Katholk sobhek borich loz bhogchi poddlea. Fuddarak tichi goth paxtt zavpachim chin’na zollkopak lagleant.

Hem voir sanglam tem sangpacho hetu mhollear Novem voros borea havesan bandun haddunk. Margdorxon diupi fuddari chukicho haves ballgitat zalear; her monxanchem kitem zait? Chuko nittayer ghalpacho ho ek boro vell, oxem mhojem mot. Rakhnne vo Fuddari bore toren vaglearuch, menddram vo porza nitt rostean cholunk xoktat nhoy!

Mhonnttoch hea Novea 2016 vorsak, dor eklean bore haves monant haddpachi goroz asa. Fattlea 2-3 sumanim havesacho potong rongovpak visorla asot zalear, azun boro vell uplobd asa. Zannim chukicho haves ballgila zalear, tacher fer-vichar korunk bori sondhi asa. Boro hetun ballgun hem voros sukhachem korum-ia. Ami khuxal jiyetana dusroi khuxal astolo mhonn kallji ghevum-ia. Sangatan sogott sukh-xantin hem voros sarpachi khatri adinch korum-ia. Oxe toren lambddik jivitachi opekxa ballgum-ia.
               Sukhest novem voros 2016 tumkam!


                                        *******************************