Wednesday, December 2, 2015

Gulabi Kranti (Pink revolution)

Gulabi Kranti: Maxari Jevnnachi veavosta

                                                     ·         Necio D’Souza, Rai – Goy.

Jevnnachem utpadon vaddche khatir amchea Bharotant 3 vhodd Kranti ghoddon aileat. Poili aili ti ‘Hirvi kranti’ (Green Revolution); jiche vorvim xetkamot ani foll utpadon vaddlem. Magir dusri aili ti ‘Dhovi Kranti’ (White revolution); jiche udexim monzatichem dudh ani her lagu zavpi jin’nos nirmann zavpak sompeponn mell’llem. Halinchea xenkddeant aili ti tisri Kranti; jika ‘Gulabi Kranti’ mhonn vollkhotat. Mas, tantim, nistim, ani her Non-veg  vostunchem utpadon vaddpak bhor poddli.

Amchea bharotant xakari jevonn ghevpi lokachi sonkhea zori bhorpur asa; tori maxari jevpi lok unno na. 60 vorsam adlo Bharot ani atancho bharot jevnna veavoste kodden boroch forok dakhoita. Xaranim ravpi lokvosti 94 ttok’ke maxari jevnnachea bhagak asa mhonn eke survey-ntlean somzota. Sompea utranim sangchem zalear choddxea zannak xakari toxench maxari jevnnachi sonvoy laglea.

Maxari jevnnak ut’tejon mellchem ani rozgar sondhi uplobd zaumchi, he hetu monant ballgun bharot sorkaran Gulabi kranti ghoddun haddleli. Gaiechem mas, Kombi, ani tantiam hanchem utpadon vaddovpak sorkaran bhorpur kopxi dakhoilea. Ho vevsay korpi xetkareank ani veapareank vatto sompeo keleat. Hacho ek bhag mhonn gayechem mas (beef) videxanim niryat (export) zata. Hea dhondeant choddant chodd Hindu monis vavurtat oso dhavo Supreme Court-achea zuvizan kela. Hantuntlean amchea desache tizorent bhorpur rajkor (revenue) bhitor sorta. Desachea vikasak mhotvacho hatbhar lagta.

Ministry of Food Processing hinnem mahiti dil’le pormonnem 2013-14 vorsa modekhot 1.89 milanv (million tonnes) gaiechem mas videxanim pattoilam. Hacho orth fattlea 5 vorsancho addavo ghetlear 50 ttok’keanim vadd zalea. Niryat korpant Brazil desak fattim uddovn Bharot des poilea zagear pavla. Poultry jin’nos niryat korpantui amcho des fattim na. Fattlea vorsant  3.20 milanv kombiechem mas pattoilam. US ani Brazil-a uprant tisro zago favo zata. US, Europe, Gulf ani Asia-chea kaim desanim Bharota kodden borich magnni asta. 2013-14 vorsant Rs 21,000 krutt yennavoll ailea zalear 2014-15 vorsantli yennavoll 38,000 krutt rupyancher pavpacho odmas Department of Animal Husbandry-n uktaila.

Amchea desant gai-boil marpacher choddxi bondi ghatleli asa. UP, MP, Kerala, West Bengal ani North-East rajyam purtich porvangi asa. Hangai bi khub otti lagu zatat. Fokot boilak marop, unne pirayecheak marop na. Dudh dinaslele zantte gayek marunk il’lem sompeponn asa. Choddant chodd Beef toyar zata tem Uttar Pradexant. Punn hem dusrea desanim vo rajyanim vitronn korpak borich oddchonn nirmann zata. Kaim Hindu songottnnacho khor virodh asta. Tea pasot gaiechea masak reddeachem mas mhunn thoktto lavun dhaddchem poddtta. Horxim reddeachea masak porian beef mhunn vollkotat ani ruchin khatat. Keralant ani Nepalant hacho bhorpur upeog zata.

Punn halim chitr bodolpak laglam. Kendrant BJP sorkar sot’ter ailolean Gulabi Krantik fottko bospak survat zalea. Gaiek vo boilak marpak bondi haddpachi manddnni suru zalea. Kaim dedd xanne vidvan gai mhonnge Dev, tika jivexim marunk divchenant mhonn bhirankull chollvoll ghoddoilea. Je monis gaiek jivexim martat tosleank apunn jivexim martole mhonn ukti dhomki ditat. Hea xoddyontrak lagun kitlexach zannacher hol’lo zala. Kaim zannak jivexim pasun marleat. Thoddeanchim ghoram lhasun uddoileant. Vakeri (slaughter houses) moddun uddoileat. Maxari vevsay korpeancheam kaim bhurgeank xalleantleant kaddun uddoileant.

BJP pokxachi sot’tea cholta titleai vattaranim Beef-a virudh chollvoll chalu asa. Goyantui hicho bhorpur mar bosla. Kornattok savn Beef haddpi veapareancher koddok karvay zait asa. Thoddeank dhorun koident ghaleat. Kaim ttrok zopt keleat. Dekhun bazarant Beef mellop samkem unnem zalam. Kristanvank ani Musolman somudayak boroch mar bosla.

Sorkarak vincharlear nitt zap mellona. Addvi-tiddvim nimitam sangit asta. Dusre vatten sorkara torfen vichitr jahirati prosid’d zatat. Beef khavunk favona, tem bholaikek mal poddtta. Islam dhormant ani Koran-ant legit oxem nond kelam mhonn prochar korta. Hem pixemponn kedna somptolem mhonn sangonk zaina. Ghoddye kednanch sompchem na.

Gaiechem mas bholaikecher vaitt porinnam korta, hem sogott zannat. Favo ti kallji ghenastana khailearuch tem mal poddonk xokta. Toxem sompurnn sonxodan zalam tea promann torkari pasun monxak borich pidda haddtta. Xetam ani bhagaitinim pesticides–ancho fovaro kortat to, bhaji ani follancher chittkun ravta. Hantuntlean monxak sabar torechim duesam utpon zatat mhonn sonxodankar sangit aileat. Hacher sorkar odhik bhor kiteak ghalina kai? Tea bhair, coffi, chav, soro, tombaku, adi vostu porian jivitak luskonn haddttat; hem suria uzvadda itlem khorem. Punn tanchem utpadon, vikri ani vapor; hancher kednach bondi haddunk na. Zalear gaiechea masacher bondi kiteak haddop?

Nagrikanim hacher kholayen obheas korcho asa. ‘Gulabi Kranti’ bond uddoilear somazant kitlem noxtt bhitor sortelem, hacho addavo gheumcho asa. Beef niryat korop addailear desak orthik nodrek osokt korunk xokta. PM Modi videxantlea lokank bhuloita ani Bharotant udheog vaddounk apoita, tankam xakari jevonn khavoitolo kitem? Hachi zap mellovpachi asa.


                                                                ***********************

Sahitya Akademi puroskar

Sahitya Akademiche puroskar ani Rajkoronn

·         Necio D’Souza, Rai – Goy.

Sahitya zaun asa somazacho harso. Somazantlem sukh-dukh, nit-onit, huske-khonti likhnne vorvim ugddapem zata. Eka bhagant kitem ghoddtta tem porgottnneam vorvim dusrea bhaganim kollonk pavta. Sahitya khatiruch mahan monxancho itihas nove pillgek xugur urta.

Bharoti Sahitya xetrant voznadik sonvstha zaun asa ti hi Sahitya Akademi. English dhorun 24 bharoti bhasank ti sonmanit korta. Dorjedar sahitya nirmann korpachi zapsaldarki hicher asa. Soglleam bhasantlea sahityakarancho hiche bhitor aspav asta. Ut’tom borpavollik manacho zago divpacho vavr hiche koddlean zata. 1955 vorsak thaun puroskar vanttpak survat zal’li. Ticho itihas ustilear fattlea sabar vorsam modekat, kitleaxach lekhokank sonmanit keleat. Vivid bhasantlea jinsanvar pustokank ani borovpeank vixex dorzo mellovpak mhotvacho vavr kela.

Punn halinch ek bovall aikunk yeta. News channel-am ani raxttrik disalleam vorvim ek vegllem chitr disonk laglam. Puroskar zoddlele namneche lekhok, kovi ani kolakar; ap-aple puroskar porte divpak lagleat. Atam meren 104 zannanim puroskoar portupachi khoxi uktailea. Chitti borovn Sahitya Akademik puroskar svikarpachi prokriya (Process) suru korpak maglam. Kaim zannanim Sahitya akademichem vangddiponn soddlam zalear kaim zannanim odhikari podam soddun dileant. Atam meren 26 zannanim Puroskar rupan svikarlele duddu, manpotr, yadostik, adi, Sahitya Akademiche svadin keleat. Hantun 16 vorsanche ek lekhikecho pasun aspav zala.

Sonman portipachem koslem karann: Hachem karann zanna zavop chodd mhotvachem. Aple hikmotichi ani mhenotichi pavti sompeponnim konn portita; osle khinn sompeponnim aikunk ani polleunk mellonant. Portench zalear apleak puroskar ani sonman mellcho mhonn bhorpur khottpott korit astat. Hantun il’lo apsuart lipololo asot bi. Punn inam mellovpak ani sotkar korun ghevpant resi lagleleo astat. Kaim zann montri-khasdarancho alaxiro mellovpak khorxetat. Rajkornneache modotin addmargan porian puroskar melloitat.

Kornattokantlo famad sahityakar ani Sahitya Akademicho chalu kallacho ek odhikari Shri M.M.Kalburgi hacho 20 Augost’2015 disa khun zalo. Hacher Sahitya akademi-n xinn ugto korunk na, na mhonn koddok karvay korpak sorkaracher matuy dobav haddunk na. Tea uprant Maharaxttant dog borovpeank jivexim marle. Sabar kodden Potrakarank ani borovpeank mar-pett korpacheo ghoddnneo vaddot ravleat. Him kortubam sabar sahityakarank niraxi korunk pavleat. Itle mhonnosor Beef –chem nimit korun Ut’tar Pradexantlea eka Musolmam dadleak jivexim marlo. Kendra sorkarachea boreponnan hem noxtt somazant upraslam oxem sahityakaramchen chintop zalam. BJP sorkar apleachi ninda korta tosleank jivexim marun uddoita, oxem hankam disonk laglam. Bharoti sonvidonant aslelea ‘Ulovpachea meklleponnak’ bondi poddlea oxem disonk laglam.

Dekhun virodh dakhovpa khatir kaim sahityakaranim nichev kel’lo, taka anikui zann pattimbo di-it asat. Sorkaracher nixedh marpacho ho ek boro upay oxem zannkar mantat. Ho ek satyagraha mhonnge ohinvsecho rosto; sorkarak nitt margar haddpacho. Hinvsecho marg apnnailear rokddench mhellem rajkoronn bhitor sorta. Hache sabar purave itihasant nond asat.

Puroskaram fattlo guddmell: Puroskar portipachem karya suru zal’leak zaite ghutt ukte zavpak lagleat. Kaim zannanim puroskar favo nastana melloileat osoi arop zala. Hantunt kitli gombhirsann asa ti Sahitya Akademichea eka odhikareachea ulovpantlean somzota. Eka kallar Sahitya Akademi-che nivodd somitent vavurleli lekhika oxe toren udgarlea, “Kaim zannank puroskara khatir nivoddleat zalear heranim te vikte ghetleat. Zannim vikte ghetleat te atam portitat.” Hantun kitlem sot asa tacho thav ghevpachi goroz asa. Ek vopar asa ki ‘Uzo nastana dhunvor voir sorona’. Mhonnttoch puroskar divpant vankddim karasthana ghoddttat mhonn somzop sompem.

SA lagchean puroskar vikte mellttat mhonn atam tori narikank kollunk pavlem. Duddu farik korun puroskar ghetlolo monis porto dita, hi gozal pottpa sarki na. Hannem adinch duddu hogddaileat zalear, atam anik ani duddu koslea adavak mhonn hogddaitolo? Fokot promannik monisuch puroskar portipachem kallzidarponn korpak xokta.

Dusre konn BJP-k chodd laginche asat te osoi arop manddttat ki, zannim Congress sorkarachea favoran puroskar melloileat tech lekhok portipachea favorak asat. Hea sangnneant kaim orth na mhonn khor ttika zavpak laglea. Puroskar portileat tache modekot BJP sorkarache pattlavdaruy aspavtat. Adlo prodhan montri Atal Bihari Vajpayee toxench atancho PM shri Narendra Modi-chea kallant dil’lea puroskar ghevpi hantun samil asat.

Hem zhuz rajki nhoy punn somajik: Fokot Sahitya Akademi-chech puroskar portileat oxem na. Lalit toxench Nattok Akademichea puroskar jikhpeanim pasun ap-aple sonman portileat. Bharotacho uncha molacho puroskar zaun asa Padmaxri Puroskar. Osle pasun doga zannanim portileat. Tea bhair kaim Gyanpitt puroskarui porte keleat. Kendrant sot’ter aslelem sorkar aplim baskollponnam lipovpak, dusreancher arop ghalit asta. Khorem mhollear hem zhuz somajik, punn sorkar taka rajki rup divpachi khottpott korta. Sahityakaram modem futt ghalun don pongodd eka-meka virudh zogoddpachem karasthan rochlam.

Chalu kallar RSS-ache modotin somazant vikh vomp’pachem kam sorkaran suru kelam tem thambovpak, sahityakarancho nixedh ho. He mhohimek sobar zannkaranim pattimbo divpak survat zalea. Ontoraxttrik mollar gazlele namneche lekhok Salman Rashdie-n ho mudd’do voir ubarla. Bangladeshant Fatwa lagu kel’li lekhika Taslima Nasreen-an porian sangat dila. TV madheoma vorvim sonvsarbhor ho vixoy posorla. Bharot sorkarchi bodnami zavpak laglea. Sorkaracher add borovop kel’lea karnnank lagon, halinch eka Hindu dalit lekhokak Kornattokant boroch pett ghatla. Ho tornatto lekhok mornnache tonnir pavla. Fuddarak hem Goyantuy ghoddpak sompeponn asa.

Amchea Goyant Sahitya Akademi-che puroskar zoddlele 16 lekhok-lekhika asat. Tea xivay Podmaxri puroskar ghetlele teg zann asat. Nattok Akademiche puroskar ghelele 6 zann asat. Hanche modlea dog zannanim aplo sonman portipachi khoxi dakhoilea. Poilo mukhar ailo to shri N. Shivdas. Smt Hema Naik-an aplo puroskar portitam ani tea bhair SA-che Executive Comitee-chea vangddi podacho rajinamo divpak axeta mhonn eke kherit chitti vorvim SA-k kolloilam.

Sorkaracher boroch dobav ailolean PM Modi-k kampero suttla, oxem chitr disonk laglam. Halinch unch thoracheo kherit boska ghevpak survat zalea. Dor disa sorkaracher ninda nettan zavpak laglea. Akhrek Kendra sorkarak man bhagovchich poddli. 23 Otumbrak ulo marla ki sahityakaranim ani heranim aple puroskar portina zaunk vinonti kelea. Khori nit korpachem asvason dilam. Sahitya Akademi-chea zallvonndaranim-i mafi maglea ani sorkarak guneanvkar tharaila.

Hem zhuz azun sompunk na. Hea prokornnatlean BJP sorkar borpur lisanv xikla asunk zai. Kitem-i zaum nagrikank somadhan mellovi boreaxea nirnnoyar veginuch pavlear puro. Bharoti monxank sukh-xanti ani surokxa veginuch mellchi oxi opekxa ballgun ho lekh sompoitam.


                                                           ***********************

Wednesday, October 7, 2015

Rosteamcher obsoeg / Road accidents: whose responsibility?

Rosteamcher obsoeg !  Konn zapsaldar?

                                                          - Necio D’Souza, Raia -Goa
Okosmat amcho lagincho konn eklo morot zalear amkam bhov dukh bhogta. Obghati mornnan amcho mogacho monis khinna bhitor nopoit zavop, vhodd dukh dita. Hachem karann kiteim asum, konnachoi guneanv asum; punn mel’lo monis morot yeunk xokona. Dukhapot (injury) zavn luskonn zalam tachi bhorpai korun pavona. Obsoegank sampddon jivim asleleamchem jivit bhov mirmireamchem zalam. Ghorabeamche kitlexech zoddkar khambe beupeogi zaleat. Obsoeg sabar zinsanche asunk zatat. Punn rosteancher zavpi ankddo ekdom vhodd asta.

Sonvsar bhor survey kelea tantun rosteamchea obsoegam babtin Bharotacho zago poilea sthanar urta. Dor vorsak 1,30,000 poros chodd mornnam Bharotant nond zatat. China-chi loksonkhea motti ason porian, aksidentacho ankddo thoim unnem asta. Hacher Bharot sorkaran kholayen niyall korpachi goroz asa. Atam sorkar mhonttlo ki ho bhar montreancher ani sorkari kormchareacher poddtta oxem samanya monis chint’tat. Hem khorem na. Hi poristithi bodolpacho husko dor eka nagrikak urpak zai.

Rosteamcher sobar torechim dhanvterim aslelean obsoeg ghoddonk pavtat. Hantun cholon vochpi lokachea jivak chodd risk asta. Kaim pavtti heranchea guneavank lagon obsoeg ghoddttat. Tedna cholon veteleak chuki viret mornnacho xikar zavcho poddtta. Obsoegank karann vahona nhoim, punn monisuch guneavkar astat. Te magir vahon cholovpi asum vo rosteanchi dekhrek dhorpi porxason asum. Choddxe opghat zatat te amchea nennarponnak lagon ani urmottponnak (stupidity) lagon. Ami amkanch oti-xannem sozmotat tedna amchi vagnnuk chukichi zata. ‘Hanv expert cholovpi’ dekhun tez gotin (speed) cholovpak ani yeradarichea nemak addnodor korpak mukhar asta. Osle vagnnuke khatir obghat zatat tacher bariksannen nodor marum-ia.
1] Mobail fonacho upeog: Vahon choloitana sintid virar zavpak mobail chodd karonn zata. Eka hatan fon kanak lavop ani dusrea hatan vahon cholovop, kaim zannak ek rubab koso dista. Thoddeanim tor aplea fona voilo sompork just cholovpachea vella khatir rakhun dovorla. Apunn her vellar chodd okupad asta tea khatir vahon choloitana poisulea monxa lagim ulovpak, ho ek ut’tom soeg oso to manta.
2] Rosten cholovop (over speeding): EK rosto kitlo oxir vo kitlo vankddo tacho addavo ghenastana, vahon tez rosten cholovop chukichem. Kaim bhirankull voltam mellttoch tol Suttonk pavta. Oxea vellar kaim pavtti monzat vo rosto bolanddpi monis xikar zaunk pavta. Unne gotin vochpi vahon sonkottachea vellar bore toren thambounk sompem zata. Vahona bhitorlea provaxank toxem rostean cholpi vattsureank luskonn zaunk pavona.
3] Noxeche adin zavop: Soro vo noxe vokhdam ghetoch vahon cholovpeachem soirann bhigoddtta. Ho ek guneanv mhonn sorv raxttranim mandun ghetla. Ratchea vellar oxe torechea obgatancho ankddo vaddlolo mellta.
4] Sintid chukop (distraction): Vahon cholovpeachem chit lhan nimitak lagon chuklem zalear legit vhodd obghat ghoddonk zata. Gaddyecho harso sarko korop, stereo/radio chalu korun songit aikop, bhair chukiche dixen kitem tori polloit ravop; oslea kortubancho porinnam gombhir zaunk xokta. Kaim zann videogames ani simacho pasun anond bhogtat.
5] Signalam moddop: Rosteamche bhazuk ani nakeamcher surokxe khatir signalam ani suchovnneo dhakovpi thoktte marlele astat. Choddxe pavtti tancher addnodor korop zata. Rosto par korpache pott’tte astat tancher durlokx zata. Gorje viret horn vazovop ani dusre bhirankull avaz kaddpacheim pixeponn polleunk melltta.
6]  Surokxa vostuncho durupeog: Du-chaki ani chear-chaki choloitana helmet toxench horddeak belt bandpachi xokti asa tacho pallo zaina. Oxem kortoch obsoegak sampoddleak lhan zokom zavche boldek ghombir zata.
7]   Fattim uddovop (overtaking): kaim zannak dista apunn chodd mhotvacho vo apnnak chodd gorjechem kam asa; tea pasot te monis her vahonak fattim uddovpachi hikmot kaddttat. Kaim pavtti chukiche bhazun vo favo nhoi tea zagear overtaking kortat. Choddtti asa kai denvti asa toxench divider asa kai pul asa, hachi chotrai dhorinant.

Hachea bhair anikui lhan-vhodd karannam astat. Zoxem volt (Turn) gheumchea vellar side-light marop vo hatan kurvo korop nakartat. Hem korpak kaim zannank pasiens asonant. 2-lane rosteacher samkem modekot vahon cholovop ani fattlean yeteleak oddchonn korop, kaim zannak sonvoyer poddlam. Kaim zann itle sovkas choloitat tenvui bi divider-ache lagimchean; hem chukichem asa. Ratchea vellar bizlecho favo to upeog korinant. Dimmer, full-light, flash light ani tail light hancho talmel chukicho zata. Kaim vahonache dive ani horn kednach sarke assonant. Kaim pavtti brake ani her gozalim kodden durlox kel’lem asta.

Him voir dileant tim karannam samanya nagrikanchea vagnnukecho porinnam. Sorkara torfen sabar chuki ghoddtat, je vorvim obsoeg ghoddonk ut’tejon melltta. Roste sarke asonant. Zollim-mollim fonddkulam ani vero poddleleo astat. Zhuim speed-breakers zai thoim te asonant. Aslear tancher dhovo rong marop zaina. Ratchea vellar rosteamchi bizli gul’l zal’li asta.

Sompurnn Goyant ani Bharotant legit, rosteanche bandavollint vhodd chuki asta. Pavsachem udok santton urona zaunk rosteak kherit unchai ani palsann divpachi goroz asta. Rosteachea just modekot vo dividerachea deganim level unch aspak zai. Oxem na kel’lean udkachim konddam zatat. Him chukovpak magir du-chakink bhov tras poddttat. Tea bhair hea konddank lagon dambor bigoddtta ani rosteacho ibadd zata. Rosto ani khollio (Gutters) hanche modekot futtpat asop ekdom gorjechem. Na zalear cholon vochpi monxank vahonacho dhopko lagta. Osleach obgathamcho ankddo Bharotant chodd asa. Hea khatir Kallea rongachea vahonachem utpadon sorkaran bond korchem, oso ulo hanv martam.

Yeradari khatem hantun soroll guneavkari asta. Cholovpachi kopxi nasleleank sompeponnim porvane ditat. Zaite pavtti ghorant bosun asleleank guptim licence ghorakodden pavoitat. RTO kocherint vochpachi kosrot korchi poddona. Nem-kaide zanna zavpachi xokti na. Oxe ritin porvano melloilo monis vahon koxe pod’dotin choloitolo hacho tumich thav kaddcho.

Aksidentan guneankari zal’lea cholovpeak koddok kheast divpachi tortud amchea bharotant na. Il’li asa ti fokot goribank lagu zata. Girestank ti sojea afddunk xokona. Montri ani sorkari odhikareank ani tanchea soireank tor sojea bilkul na. Bhailea desanim prizant ghalchi, licence rod’d korchi ani talanv bhropachi koddok kheast lagu asa. Hanga talanv ditat thoim pasun hera-feri cholta.

Hi poristithi sodorpak nagrikanim zagrut aspak zai. Noveo suchovnneo sorkara meren pavoipak vavrunk zai. Uprant tancher cheorcha korun boreo teo omlant haddpak dobav haddunk zai. Tednach amche roste surokxit urtole. Obsoegancho ankddo denvtolo.

                                                                        **************
This article is published on Oct’2015 issue  of JIVIT, a Konkani monthly.


Poetry by Icyla






Kalljidar choli / story of a brave girl

Kalljidar choli  -Ek kotha

       -Necio D'Souza, Raia- Goa.

L
izachi class sodam porim donparchea 1.20 vaztam sompli. Cholot gozali korit ixttimni sangata bosimanddar pavlem. Tem eka dongrache kuxik kheddeant ravpi. Omkeoch bosi astaleo, te – ui zalear pornneo ani moddkureo. Oddezam adim kednach ghora pavpachi axa na. Ek – ek korun sogleo ixttimni ap – aplea ghorche vattek lagleo. Liza mat bosichi vatt polloit aslem.
Liza xikpant bhov huxar. Ondum tachem B.A kursachem nimannem voros. Fuddlea vorsak kaido xastrache mahavidyalayant LLB-chem xikop korpachi tachi itsa asli. Tachea sobavachem vornnon korchem zalear, taka ek choloch mhunnpak favo. Cholop eke naginni porim, rupan Maddona vorim, ulovop eke dhareche surie porim, punn kalliz mat menddreachem. Niropradheacher on’neay zavop hem taka mullapasun mandovna. Bhavnik vicharani gusmotton zaite pavtt tem nixttur pavlam marpak fuddem sortalem. Hea vorsa mat tannem sogllea godditancher tabo dovorlolo. Bhitorle gunn lipovn bhaile sobavant bodol zal’lo distalo.
Bos aili ani Liza bhitor boslem. Thoddea vellan bos chalu zali. Atam tachi nodor ghorche vatten voll’lli. Obsoeg zavn 4 vorsam pasun bapuy  ghorant poddon aslo. Paicho kastig kaddcho poddo tea khatir maink khoimsoruch kamak vochonk mello naslem. Bhavak favo xi nokri mell’li na. Tea khatir khoxtti vavrak khand marcho poddlo. Chear zonnachem hem kuttumb fokot ektteacheruch ovlombon aslem. Bhavache zoddi kustar Liza xikop kortalem. Yennavoll yevpa sarkem anik dusem sadon naslem. Char khanddio bhat pikosarko il’lo xetacho kuddko aslo titloch. Ghor asa tem – ui dusreachea bhattant.
Lizan bosintlem dhenvon ghora vatten pavlam ukol’lim. Tem yeta tem polloun avoychem roddnnem suru zalem. Bolkanvant chear panch bailo ubeo asleo. Lizachem kalliz kolpolem. Kitem zalem kay ? Pay duent zalo kay ? Oslim kolponam tache toklent riglim.
Lagim pavtoch pay dislo. To sodam porim bankacher boson aslo. Mukhamollar mat niraxechi saya distali. Matxe pelean umbear boson maim dukam golloitali. Oxem tem vyakull zal’lem polloun thoim ubi axil’li xezarn uloili.
“ Bay, tujea bhavak pulisamni dhorun vhela ”
Itlench aikon tem gaborlem. Angavelean ghamache ghos-ghoxe dhenvpak lagle. Hatantlim pustokam zomnir poddlim. Dusre ekê bailên tim ukol’lim. Goddi bhor vattavoronn kin’n zalem.
“ Kitea-pasot mhojea irmavak bond kela ?”
Aplo bhav goirkam korpi nhoy mhunn taka khatri asli. Pulis hea utrachich taka adimsan vitt yeta.
“ Kam kortana tache lagim jelattina sampoddlim mhunn……”
“ Itleach Khatir ? Atribit. Tea pulisank hanv polletam khoinchea kaidean ottok kelea ti.”
Tachea mostokak tiddok choddli. Ingle koxe dolle pettpak lagle. “ Maim, tum roddnaka. Tea dolldireank hanv xikoitam ”. Oxem sangon Liza pãyem apttit bhitor dhanvlem. Fattofatt mãi bhitor geli. Ragachea bharan Liza  kitem-i  vaitt korit  mhunn bhoim aslo. Punn tem toxem korpi nhoy. Tem somjikayen bhorlelem aslem. Ek pelo bhor udok piyelem. Bhair vochpache vattek pavlam poddpak laglim.
“ Mãi, hanv pulis thannear vetam ”.
 Zababak kan dinastana soddsoddit dempam marit cholpak laglem. Bosichi vatt polloit bus  stop-ar ubem ravlem.
Xarantlea pulis thannear tem pavlem. Poilech khepek eklench-eksurem koxem oslea zagear tem pavtalem. Matui gaborlem na.  Choukoxi  korpachea kuddant bhitor sorlem. Ek – don' vollkhichim tonddam dislim, punn konnench hottkilem na. Lizakui toslea kamchoranchi ixttaghot naka asli. Dadlê – bailô mellon sov zonnam kam kortalim. Toxem mhunnche boldek kamachea nanvan chakattam martalim. Konnachea mezar book asle zalear konnachea mezar  type-writer distale. Konn eklo ajyaponjeacheo kannyo sangtalo, bore hat haloit. Her soglim khetim koxim murgott’talim. Lizachean hem pollovpak zomona zalem. Toxench bhair sorlem. Galerint ek pulisman dislo. Taka prosn kelo.
“ Ek sang, sokallim eka munxak jelattina vixim  ottok kela, taka mellpak zay. To khuim asa ?”
“  Tum tachem konn lagta ?” havaldaran vicharlem.
“  Ti choukoxi  kiteak zay ? mhojean taka bhettonk zata zalear sang.” Lizachim nibor utram aikon, havaldaran dolle motte kele. Uzve vatten bott dakhoun mholl’lem,
“  Poilem Dessai saibak mellon ghe.”
Matxem fuddem vetoch ek kebin dislem. Darak ek thoktto aslo PSI V.S. Dessai. To bhitor jetan ekttoch  boson asa to Lizan polloilo. Eka pengttar dusro panvo dovrun, sigrett fuskaitalo. Mezar koslem tori mhoyneallem ugddem poddon aslem, zacher ostorechim chitram zollkottalim.
Dar ugddun movall avazan Liza uloilem.
“ Mhojean bhitor yeum yeta sir ?”
“  Ye, bhitor ye, bos,” kodelik bott dakhoun sanglem.
Sir, sokallim Agnel Pinto-k ottok kela to zavn asa mhozo bhav. Ottok korpachem karann sangxeat ?’
“ Robolam khonnicher dhadd ghatli tedna, tache lagim jelattina ani daru-sutam sampoddleant ”
“ Itlench, tor kitem zalem ? Dor eka khonnivalea lagim teo vostu astatuch. Tor takach kiteak sampaddaylo ?”
“ Hem sombondi anik tegam zonnank ottok kelea. Anikui zaitea zonnank zavpachi asa.”
“ Hem oxem kitea-pasot chol’lam ?”
“ Poir xetki montreanchea ghora lagsar sfott zala, tantun  hea  monxacho hat asa mhunn dubav asa,”
“ Punn mhozo bhav niropradhi. To koslech bangodden poddona. To ho vaur korta fokot amchea potta khatir.”
“ Hoch vaur kiteak korunk zay ? Dusro na? Jelattinacho upeog korinastana vaur kelear ami taka kiteak ottok korta asle ?”
“ Hea vaura vixim tumkam puri-purnn mahiti na, dis bhor ponkeachem varem ghetat ani mottoramni bhonvon vilasi  jivit zogtat, tankam dongor foddpacho vavr kitlo ghasticho to khobor aschina.”
Apleacher ttika zata hem inspekttorak gomlem. Choli monxakodden gozal korpak taka humed bhogta tea khatir to fuddem uloilo.
“ An’naddi monxank tosloch vaur sobta.”
“ Inspekttor, tum kitem somzota mhozo bhav oxikxit mhunnon ?  tannem 10vi meren xikop kelam. Goribsannen taka toso goddoila.”
Inspekttor Dessai yevzupak poddlo. “ Sir polle, upkar magtam mhojea bhavak suttka di.”
 “ Na, tem xokya na, sarki topasnni zay meren to hangach urtolo. Mhojean êk favor korum yeta. Thoddeach disam modem TADA Act lagu zavpacho asa. Uprant koslo-i  upay aschona. Tujean dog govay, ani rokh zamin  dovrun taka vhorpak zata.”
Lizak hem kam chodd avghodd aslem. Tem fokot koleji purtench famad aslem. Tachea bhair anik konnachich taka vollokh nasli. Konnache pãy poddttelem aslem ? He vixim taka hea adim koddu onnbhov gavleat te puro. Paik obsoeg zal’lo tedna main lokanche paim dul’le, punn kainch upeog zaunk na, hachi Lizak khont asli. Koddok upay ghenvchi chintna monant gollovpak laglem.
“ Inspekttor, borean sangtam,” tem kodelivelem nettan uttlem, “  Aichi rat udeunche poilim mhojea bhavak tumi soddpak zay, na tor chodd vaitt zatelem.”
“ Kitem ? Tum mhaka dhomki dita-xem ? Ago tujea oslim ailim kitlim ani gelim kitlim !” to moskoreamni hanslo.
Tem fuddem ulovpak ravlem na. Sottasott cholot bhair rostear pavlem. Chintnachea bharan oxem tem choltana, eklean taka hottkilem. To zaun aslo Rahul, Lizachea borobor xikpi. College council-acho ek vangddi, tosoch futtbol ttimicho kopit. College council-achem tem vice- chairperson aslelean dogainchi bori ixttagot asli.
Apli soglli oddchonn Rahulak sangli. Tannem don' – tin' upay suchoyle. Nimnno upay Lizak chodd avoddlo. Rahulachea mhunn’nea pormonnem tea ganvchea lokan êk morcha kaddcho, taka videartheamni tenko dinvcho. Hi mandnni faideaxir zaunk xokta oso Lizacho odmas zalo. He chollvolli udexim tacho bhavuch nhoy, bogor zaite zonn nirdox tharonk xoktat. Ganvchea lokakui dhasti vinnem vaur korunk mellttelem. Dogaimni zaito vêll gozal kortoch, kolejicheam bhurgeank huskavpachi zapsaldarki Rahulan apnnacher ghetli. Ganvchea lokank fuddem kaddpachem kam Lizan apnnacher ghetlem. Oniti add zhuzak survat divpak bhas diun dogaim doxim zalim.
Onduchem voros xikxonnik nodren mhotvachem aslem. Somajik vaurant misoll  zanvchem na mhunn kel’lo hea vorsacho nichev fiskottlo. Ekloch mogacho bhav trasant poddlolo, tech borobor, kuttumb ani ganv bhor lok . Bhiranten kam soddun lok ghorach aslo. Khonnint suringam pettoun robol korop, hoch ek mukhel vaur thoincho. Gorib lokancher ho ek on’neay zavn aslo. Khorea guneanvkareank bhairaun pulis osle lokancher nixttur karvay kortale. Sot kitem tem sorkarak pottoun divop mhotvachem koxem zannovlem.
Ghorant portun pavta mhunnosor tin'san’n zal’li. Mãyk soglli khobor thoddkeant sangli. Faleanchea disa apunn kosli chollvoll korunk sodta ti ugddapi keli. Tika tem vichitruch dislem. Punn aple dhuvecher tika visvas aslo. Ti manddavoll xarti pavche pasot ganvkaranchi goroz disli. Tabortob ek boska ghenvchi goroz asli.
Soglleak kallokh patoll’lolo. Rosteakui favo toxeo bizleo nason kallokhi raj patoll’lelem. Laginchea thoddea xea ghorant bhett korun, apnnager yevpak amontronn di mhunn, maink sangon dhaddli. Ti geli ani toxench kelem.
Kaim xikpi  lhan-vhodd bhurgeank aplea ghorant apoun ghetle. Tanche koddchean kagdache ani putt’teache  toktte korun ghetle. Lugttachem ek bonderui kelem. Zacher boroil’lem ‘ Sorkara, amkam nit zai’. Lhan – vhodd toktteancherui zaitem borop kel’lem. Sorkaracher ttika korun soglem borovp aslem .
Dusrea disa sokallim nnov vaztam  mhunnosor Lizachea darant don'xim odhikuch lok zoma zalo. Don' volli korun morchak survat zali. Sorkara add nidorxonna gazpak laglim. Dogolbazi  va hinvsa korina zaunk Lizan xiddkail’lea pormonnem lok xarache vatten xantin  cholpak laglo. 6 – 7 km-anchi vatt ti. To dis son'var aslo. Lokanchea hatanim  thoktte distale. Mottoramni poinn korpi lok, hea vauraddeanchi tust kortalo. Sogleam poros fuddem ek kolejichi choli asa ti polloun lokank kovtuk distalem. Chollvoll odhik xoktichi korunk adhar bhasaitale.
Donparchim 11 vaztam morcha ixttexonar pavlo. Pulisam add nare goztale. Pulisank tem rokddench somzolem.  DSP Fuddeant vochon Lizan nivedon  sadar kelem. Morcha korpa fattlo hetu koslo to dakholl kelo. Kainch uloinastana moneamni bhair sorlem. Lok zollim – mollim boslolo. Votacho rok – rok vaddttalo, punn lokak porva nasli. Nidorxonnam divpachim  chaluch  aslim.
Konna lagchean Lizan Rahulak nirop pattoilo. Zaite potrkar yeun taka bhettle. Kaim moskoreo korpi – i  thoim yeun – vocho. Ek apsvarthi rajkornneak he chollvollicho vas laglo. Aplea eka khas chomcheak Lizaxim pattoilo. Andolnak rajki rup divpacho tenko uktailo.  Duddvancho bhorpur adar bhasailo, punn Lizan   to  svikarlo na.
Zaitea vellan anik ek tornnem loskor pulisam mukhar dislem. Tancho fuddari zavn aslo Rahul. Kolejichim chedde – cheddvam tea lokam  modem misoll zalim. Chollvollik odhikuch nett ailo. Vidhearti ani kaim vavraddi ekthaim zaum ek memorandum toyar kelo. Tacher magnneo  boroileo. Teo oxeo asleo :
Poili : Agnel Pinto, Suresh Gaunkar, Menino Vaz, hankam nirdox mhonn soddche.
Dursi : Jelatin-acho santto vavra Khatir  vapurpak sorkaran vitrok dovorcho.
Tisri : Vauraddeank orthik yevzonnea vorvim sompeponnam dinvchim.
Chouti : Voileo tinui otti manea naslear, dor eka bekar monxak, sorkaran nokri dinvchi.
Khonnini vavr korpi 20 vavraddeancheo nixanneo korun, Memo-cheo tin' proteo keleo. Ek proti pulis commissioner-ak, dusri mukhel montreak ani tisri district collector-ak. Him potrokam pattovpachem kam vidhearteamni kelem. Sogllo lok D. S P-chi vatt polloit aslo.
Bhitor boxil’lea D.S P-cher akant suttlo. Edo vhodd zomo polloun chodduch gaborlo. Fônar fôn chalu asle. Potrokam, sombondit odhikareank pavchea adinch fônavelean tankam mahiti mellil’li. Lokank somadhan korchim pavlam ukholpachim aslim. Bhukecho vêll  to  punn lokacho zomo zagea velo  hal’lona.
Zaitea vellan D.S P  bhair soron aple jipint bosta to konn eklean pollelo. Tabortob lokamni gherao ghatlo. Ottok kel’leank bhettpak porvangi dinvchi mhunn lokan vinonti keli. Edo vhodd akromik zomo asa dekhun, êk ott ghalun koidikhanneant vochunk monzuri dili. Fokot 4 monxank thoim vochpak zata mhunn sanglem. PSI Desai-ak he vixim hokum divn to gelo.
Liza, Rahul, Paulu ani ek batmidar imarotint bhitor sorle. Pulisanchi koddok bondabost asli. Poile mallier bond kuddint teg zonn asle. Sogleamni aplea mona pormonnem tankam prosn kele. Batmidaran soglo prosong  nond korun dovorlo. Kalche ratik bhorpur mar marun, naka zal’le prosn vicharle mhunn gomlem. Sokla dhenvon P.S.I. Desai – ak, tankam marina zaunk xiddkaunni dili.
Sogllo lok umollxiken vatt polloit aslo. Tanchem sangnnem aikon lok abuz zalo. Portun ek pavtt koslench vaitt kortub adharina zaunk Lizan hokum dili. Sogllea lokak ghora vochpak sanglem, punn dusrea disa chollvoll odhik mozbhut korpak vinonti keli. Kolejiche tornatte chole Рcholio nare gazoit koddsorlim. Ganvcho lokui thoddo v̻ll nidorxonna kelea uprant xantponni ap-aplea ghora portolo.
Aitar aslelean, dusrea disa zomo vaddlo. Kal sador kel’lea  potrokacher kainch upchar zalona mhunn lok abuz zalo. Pulisancher akromonn suru zalem. Fator ani mellot teo vostu pulis-thannear xevttovpak lagleo. Pulisank latti-charge korpak hokum mell’li na. Bhiyeun te bhitoruch doddon ravle.
Donparchem ek vazchea adim todd – modd korun zaitem luskonn kel’lem. Zonelanchea arxancho churo zal’lo, sorkari vahonnache ttaiar ponch’chor kel’le. Bizle dive foddun uddoile. Telefonachim connection-am toddun uddoilim.
Potram-disalleanim adlea disachi khobor uzvaddak haddleli. Sorkaracher khor ttika kel’li. Jelattinacho kallo bazar korpenak sorkar alaxiro dita. Guneanvkareank soddun niropradheank fasak sampdaita mhunn nixedh marlolo. Gorib somaz to gaxecho vaur aplea potta khatiruch korina, punn ek des-seva mhunn zannun ghenvchem, oso sorkarak ul’lek kel’lo. Tea khoxtti vavraddeamni dongor foddun udorgot kelea. Tannim foddil’lea robolamni roste keleat, lhan – vhodd imaroti bandpak robolancho mottea promannan upeog zala. Torekvar prokolpamni robolancho upeog zait asa mhunn dakoll kel’lem. Jelattina ani her vostu nastana ho vaur zaina, tacher lokx ghalpak sorkarachem nennarponn ugddapem kelem. Guneanva viret durboll somazak piddpidd divop ho ek vhodd on’neay, sorkarachem lokx oddpak zhuz divop hoch ek ut’tom poryay mhunn bhonvsachi thoknnay kel’li.
Lizache bapay vixim khobor porgott zal’li. Guneanva viret to mottorachea obsoegak sampoddlolo. Azun meren taka nuskann bhorpay favo korunk na. Ponchanama korchea  somoyar chuko keleat hea Khatir pulisancherui ttika keli.  Chear vorsam zalim torui te kexicho  nivaddo divpak sorkar  ani kortt-kocheri  fattim asa mhunn ninda kel’li.
Sumar don' vorancher khuxealkayecho sondex aikopak mell’lo. Lagu zateleam odhikareanchi boska apovn, mukhel montrean ek tharav ghetlolo. Lokancheo poileo tin' magnneo sorkaran nond keleat ani teo bego – beg vevharant ghaltele mhunn ek circular D S P- chea hatant poddlelem. Bondistank suttka divn, tem potrok Lizache svadin kelem.
 Oniticher manddlolea zuzak zoit favo zalem. Lizache hikmotik dad diumchich poddli. Tachea kalljidarponnan akhrek oniti add ubarlelea zhuzak zoit favo zalench.


             **********  Xevott  **********

Saturday, September 19, 2015

‘Head Girl’ Essay & Poem

‘Head Girl’
               Hoseana D’Souza, Rai - Goy


Halinch amchea iskolant oskosmat sodchi assembly bhair moidanar zali. Orxim Jun te Agost hea 3 mhoineank assembly fokot classroom-anim zata. Xegit pavs poddttolean sogllim bhurgim ap-aplea vorganim ubim ravun assembli-nt vantto ghetat. Ondun Jun mhoyno samkoch suko gela. Borem vot asa tem polleun Headmaster-an oso nirnnoy ghetla asot, oxem bhurgeank dislem. Punn kherit karann aslea xivay eka disa khatir moidanar assembly ayojit korcho na, oso-i bi konnem odmas lailo.

Sodambhaxen magnnem, git, pepor vachop bi zalem. Akhrek Headmaster maikaxim yeun ubo ravlo. Announcement suru kelo. Hea vorsachem ‘Students leaders panel’ vinchun ailam mhonn ghoxit kelem. Nikal sangun dilo. Hea vorsachem Head Girl zaun asa  Miss Hoseana D’Souza mhonn kolloilem. Mhaka bhov ojeap zalem. Hanv Head Girl zavpak xokta oxi titli opekxa nasli.

Mhojea hispan Head Girl zavpak kitleoxech bore gunn aspak zay. Tea gunnak hanv lagim asa kai oso dubav aslo. Mhojea motan ti choli huxar aspak zai, bollvont aspak zai toxich sundor aspak zai, xistichi aspak zai. Mhojea bhitor he gunn asat zalear mhaka thavem naslem. Punn mhaka vollkhotole tticherink te nodrek geleak astole.

Fattlea 10 disank Head Girl nivoddpachi prokriya chalu zal’li. Tea pasot 9vent xikpi 3 vorganim mellon 9 bhurgeank mukhar kaddlelim. Jea-jea bhurgeank tticheri lagimchean vollkhotat, osleanchi ek volleri korun headmaster-a kodden dil’li. Bhurgeanche bore gunn ani hea iskolache sonskar, hancher adarun ti volleri asli. Magir ek dis 5 tticheri ani headmaster-a mukhar interview zalo. Protek bhurgeak kosotti par korchi poddli. Kitlexech proxn ani zapo korunk interview somplolo. Punn nikal mat kaim disanim sangcho aslo.


Mhaka Head Girl zavpachi umollxik nasli. Mhojea Daddy-n mhaka kednach class-monitor pasun zaunk dilem na. Tachem mot oxem ki monitor zatoch obheasak favo to vell mellona. Xikovpi aplo bhar Monitor-acher vanttun ghetat. Bogor-bogor tanchea uleak dhanvchem poddtta. Magir lisanvam chukop sobavik zata dekhun porikxek unnem markam poddttat. Dor vorsa tticherinim agro korop, punn hanvem monitor zavpak nhoykar divop.

Fattlea vorsa 8vent xiktana, bollzobren mhaka Vice-captain kelem. Iyet’ta poili tem dhavi meren 1000 poros subeiz vidhyarti astat. Hankam dor vorsa 4 vibhaganim vanttlelim astat. Red, Green, Blue ani Yellow, oxim chear ghoram koxim astat. Hea khatir fuddari koxe 4 captain ani 4 vice-captain vinchun kaddttat. Mhaka Yellow house-achem vice-captain kel’lem. Hanvem ti zutt’ti nakarli. Dog tticherinim karann zannun ghevpacho khor proyt kelo. Akhrek Daddy-chi porvangi na mhonn sangchench poddlem.

Mhozo bapuy boroch strict monis astolo oxea nirnnoyar tim pavlim. Apunn Daddy-k somzaitam oxem sangun fona ankddo mhoje koddlean borovn ghetlo. Magir Daddy-k konnem tori sozmailoch. Tticherinim bhurgea vixim ballgilolo visvas tuttona zaunk, mhozo bapuy raji zalo. Puray vors bhor hanvem mon lavn mhoji zapsaldarki pall’li. Mhenotichem foll mhonn vorsuki sports disa mhozo bhovman zalo. Soglleam poros Yellow House-an bori kamgiri dhakoil’lean, ek vixal trophy divn mhozo tosoch captain-acho sonman kelo.

 
Amchea iskolant ekuch Head Girl asta ani taka sohokar divpi ek cheddo bhurgo asta. Oso ho nem khub tempa savn asa mhonn somzota. Zoso Headmaster heram xikxokank adex divpachi zutt’ti samballtta, tech nodren hanvem heram bhurgeam sovem korchem asa. Sogllea bhurgeam modem xist samballop ho mukhel ud’dex. Hem somzavpa khatir ek kherit sotr Headmaster halinch ghetlam. 4 captain chedde ani 4 vice-captain cheddvam ani hanv Head Girl dhorun ek zomat bi zalea. Hea 8 zannak veg-vegllim khatim vanttleant. Kola, literature, khell, songit, adi xetranim heram bhurgeank protsahon divpacho vavr dila.

Head Girl-achi zababdari kitem ti somzolea, punn ti koxi xarti pavop tem azun kollonk na. Aste-aste talim mellot asa. Sod’deak tori mhojea lisanvacher bhor ghaltam. Iskolachea proxasonacheo opekxa sakarunk yesosvi zaunk pavtolem kai khatri na. Fuddlem fuddem, atamchem atam; oxe nodren ttanch martam.


                                                           ***************************

Rit-rovis nasot (Indicipline leads to terror)

Rit-rovis nasot zalear…..
                               - Necio D’Souza, Raia-Goa.

Fokot Rit-rovisi (Good manners) khatir ek vixex puroskar kiteak asona? Oso proxn zaite pavtti mhojea monant yeta. Khell, Sinema, Sahitya, songit, sonxodan, bravery, adi, adi gozalink dhorun puroskar ghoddlele astat. Bori kamgiri kel’le veaktik oxe torecho sonman melltta. Punn Rit-rovisi khatirui ek vegllo asonk zai aslo. Xanti (Peace) khatir aslelea ontor-raxttrik Nobel Prize puroskar-ant tea–tea monxache rit-rovisicho gunn aspavta. Fuddarak Rit-rovis puroskaranchi-i nirmiti zalear puro. Tori punn vorto bhovman hantun attapla, “Apli bhokti korteleank Sorvespor bhovman dita.”

Rit-rovis monxachea jivitant chodd gorjechi. Ti nasot zalear jivit koxai-koxem vhavon veta. Monis eksuro nhoy. To eka vixal somazacho bhag. Tea pasot mannsugechem jivit sarop chodd mhotvachem. Oxem na kelear khasa taka luskonn zata tem zalench, tech borobor somazakui luskonn zata. Kaim pavtti hem luskonn ekdom bhirankull asta. Zoso ki atankvad. Dusreank luskonn haddpant kaim zann aplea jivak khub sontos bhogtat. Aplem khuim pinzlam tem tankam disona punn dusreachem pinzunk huxar. Hem ummannem sompem zavpak mhozo ek khasgi onnbhov hanga manddttam.

Konknni chollvollint ek pezad monis asa zaka hanv fattlim 30 vorsam thavn vollkotam. Apnnakuch ek Konknnicho ponddit koso to jahir korit aila. Romi Konknnicho soddvonddar mhunn porgott korta. Kaim zann taka mathear gheun nachoitatui bi. Toso boro monis to. Kitlo boro tem fuddem kollttolem. Konknnichea eka prokaxon ghoracho dhoni-i to. Apunn ek rit-rovisecho nomuno mhonn borovpam korit asta. Aplea nemalleantlean to kaim zannachi borich vhoddvik gaita. He tache chomchea. Punn kaim zannacher to khor uzo onkit asta ani dusreancho abru-man uboita.

Apunn khub xanno, khub boro mhonn sangtana herank kochro korun soddtta. “Khoimchea santak kosleo vati pettovpak zai, hem hanv bhes borem zanna”- oxem to boddayen sangta. Mhonnge aplea adavak konnak ukholcho ani konnak maddovcho, hi kola taka bori somzota. Mhaka tem di, hanv tuka hem ditam; ho tachea jivitacho hetu. To magta tem dina zalear to tujer kontr zata. Dubav-viret aplea jivitant hannem sabar Santak favo tosleo vati pettoileat asteleo. Punn babddeak ekui sant proson’n zaunk na mhonn thavem zata. Babddeachea ghorabeak kedinch uzvadd pettlo na. Sabar zoddpeank angovnneanim va Devache kurpen bhurgeachem dennem favo zal’lem asa. Hea xannea monxak mat bapuy zavpachem bhag mell’lench na. Konnacho tori xirap lagonk na mhu? Dubav viret ho tache rit-rovisecho inam nhoy zalear kitem? Hannem mhaka khub dukh pavoilam. Bhogsonnem diunk hanv tor toyar asach. Hea fuddem tori hea budhvontan aplem jivit nittayer ghalchem, hoch mhozo anvddo. Devan taka borem ginean favo korchem, hench mhojem magnnem.

Hi ghoddnnim vachtana hanv konnachi tori sohanbuti (Sympathy) mellovpak sodtam, oxem konnech dhorchem nhoy. Dusreanchea adaracher patievn ravpachi mhaka sonvoy na. Mhozo rosto svotontrponnim tannuk mhaka boll asa. “Devak mandinant tea monxache khuxalkaient tum khuxal zainaka. Hangach tankam kheast laglea xivay ravchina mhonn ugddas dovor.”- Sirak 9:12.

Tea monxak lojek ghalpak hanv sodta oxem-i bi na, karann to adinch noitik ritin khala poddlolo asa. Mhozo hetu itloch ki heranim xadur (Alert) ravunk. Hea monxa bhair anikui khub zann dhongi amche modem asat. Romi Konknni xetrant tor chodduch asat. Konknniche soddvonddar mhonn miroitat te. Osleank varem ghalpak tanche kherit bhokt (Devotees) zollim mollim asat. Lhan-vhodd lolipopam khaun dhadoxi zatat. Punn oslea dhongeamchem raj chodd teomp togona, hem suria itlem khorem. Halinch Hindumchi askarinn Radhe maa urf Sukvinder Singh, aropanchea bonvreant buchkolltta hem chitr dis-rat TV-r dista. Tea adim Asaram Bapu-k prizavant koid kel’lo asa. Dhongiponn ek dis tori uzvaddak yetach.

Dekhun moniskullak rit-rovis nasot zalear luskonn donui vattanim zata. Sutt-butt nheslolo ek monis Gentleman dista asot punn to rit-rovisin vaddla mhunn khatri divop kottinn. Adhunik kallar jhanot nespi dadlo vo ostori, ut’tom sonskari (Well cultured) mhonn manpachi ek chal asa. Punn ho somoz khub chukicho mhonn bhov komi zannank kollon ailam. Sadim angllim nhespeamcher somazant add-nodor zata, hem ek asol sot. Bharot desacho Bap mhonn man zoddpi Mahatma Gandhijin, ek sadem dontor nheson jivit sarlam. Mother Thereza ani Abdul Kalam, hea dogi mahan monxanim mharog vo kimti vostram angar choddoilim nant. Rit-rovis zaun aslem tanchem khorem angvostr.

Eka vaddlelea monxachi Rit-rovis tachea vo tichea bhurgeaponnacher dhorleli asta. Nentti piray vortovta bore sonskar mellovpak ek mhotvacho kall. Bore porvorishintlean bori Rit-rovis favo zata, hem pottovpak sabar vidvan vavrit aileat. Heranchem sodd, Kristank mhotvachem bhanddar asa. BIBLE-antlem SIRAK pustok bhurgeanche porvorixi vixim borem margdorxon dita. Durdoivan hea pustokacho vapor Igorz-mata korpak khub fattim asa. Misant zanv dotonichea xikxonnat hacho bilkul aspav zaina. Hakach lagon aichim bhurgim chukichi rit-rovis apnnaitat. Kitem vaitt, kitem borem, kitem ut’tom tem sodun kaddunk gondollant poddttat. Hea borea banddarantli dekh hea fuddem tori bhurgeank mellot kai?

Bori Rit-rovis mhonnge kitem? Hantun kosle gunn aspavtat tacho ul’lekh zavop faideachem zatelem. Dusreak dukh bhogpa sarkem vo tacheo bhavna dukhovpa sarkem koslench kortub korcho na; oso nem apnnakuch poilo lagu korunk zai. Gorvachim utram, ragache zall jibevelean devunk favona. Ulovop movall ani sovkas zavpak zai. Sobav heram sovem kakutt dakhoita toslo zaunk zai. Dusreachem sangnnem sosnnikaen aikunk zai. Mud’dea bhailem ulovop aslear maie-mogan somzavpak zai. Zantteank toxem voddilank manan lekhpak zai. Avoy-bapuy chukleant asot zalear, tacher akromonn korunk favona. Bhurgim chukleant zalear mogan somzavpak zai. Kednach fott marunk favona. Dusreank naddpacho anvddo kednacho ballgunk zaina. Fokot sotak govay divpak vavrunk zai. Sodankal aplea kamant promannik aspak zai. Herank fottkirim vo aple tanki bhailim asvasona diunk favona.

Nhesop samkem moriadichem zavpak zai. Nibam koslim-i asum, apunn koslea ud’dexan nhesta tem tea-tea monxak mahiti astach. Fexonachea nanvan kudd ordi-vinglli dovrop sarkem na. Unnem anglem ghal’lim ostoreo fokot Kristi Dev-mondiraninch distat. Dusrea khoimcheach dhormant he torechea nhesnnak porvangi na. Fokot kristanvakuch asa mhonnttoch, hachem xrey dhorm-voddilank veta.

Ho lekh vachun kaim zannachea pottant chabtolem, hachi mhaka khatri asa. Sot zavn asa koddu vokhot. Tem sompeponnim konn svikarunk sodina. Hem svikarpachi tank choddant chodd monxam sovem asleli zalear; aiz sonvsar he doxer pavcho naslo. Mhonnge Atankvad upzocho naslo, na mhonn tej gothin vaddcho naslo. Azun boro vell urlolo asa. Vostu nittayer ghalpak uxir zaunk na. Poilem voilem karya asa tem bori rit-rovis vikasant haddpachem. Oxemch ghoddlear puro.

                                           ***************************

This article is published in JIVIT sep’2015 Issue.

Korat mog Monzaticho? (Love thy pets)

Korat mog Monzaticho?... nhoim ekamekacho !

                                                             - Necio D’Souza, Raia-Goa.

Ho voilo mathallo vachun konnakuy ojeap disonk favo. Monxa ani monzatim vixim obheas kelea uprant; mhaka oxem holmolam ki monxa poros monzatik chodd man favo zata. Monxancho jiv samballche NGO unne asat punn zonvarancho husko korpi odhik asat. Amkam Kristanvank Jezu Khrist vortovta ek niz Dev; punn heruy dhormantle lok Taka man ditat. Tankam Ho Jezu ek Dev nhoim punn ek vixex guru. Musolman Taka ek provadi koso lekhtat. Punn kitem-i zaum ak’khea joga mukhar Jezu zaun asa, sotacho ani niticho rakhonnddar.

“Korat mog eka-mekacho zoso hanvem kela tumcho”- oxi khor adnya Jezun monxakullak dilea. Mhonttoch To fokot monxam modlea sombondam vixim sangta. Hantun monzaticho ul’lekh matuy zaina. Kiteak monzat ek sadi rochnna, punn monis ek kherit orthaborit rochnna. BIBLE- achea survatechea UTPOTI pustokant, Dev Bapan monxak kitle opurbayen ghoddoilo tachem sundor vixlexonn melltta. Ak’khe pritumechem daiz samballpachem ani vaddovpachem karya monxamcher sompoilam mhonn sidh zata.

Hea adhunik sonvsarant monxachi mot bhroxtt zalea koxi dista. Monis aplea sarkea monxacho mog korcho soddun monzaticho chodd mog kortana dista. Kaim zann poslele monzati khatir aplo jiv pasun hogddaunk toyar astat. Hanche mukhar ek monis jiv vattavunk tollmolltta asot zalear; hanchem kalliz matuy churchure nam.  Hem spoxtt zavpak don udaronnam ditam.

Ghoddnni Ek: Ek novench kazari zoddpem Pune savn Rajkot vochunk bhair sorlem. Sangatak tea dadleacho bhavuy aslo. Pune sirvisek aslele he dog bhav thoddea disam pasot ganv-ghora portotale. Hanche modli bailmonis 5 mhoyneachea gorb-bhesar asli. Navratri utsovache toyarecho kall to aslo. Bosicheo tiketti mellonat dekhun, lamb provas rail-gaddyen korchi palli aili. Local 3 tiketti mell’leo punn train chikar bhorleli asli. Ubim ravpak pasun suvat nasli. Eka konxak tegainim zomniruch boskonn marli. Provas suru astana tanche kuxik boslelea 5 tovnaxanim dadagiri suru keli. Te gorbest vostorek hat lavun zulum choloilo. Ghovak tiddok marli. Ghov ani bail tea movaleamxim uzoti korpak laglim. Kestanv mottem zalem. Pulixek kolloitam oxi gozal mukhar aili. Cholte gaddyent her dadle-bailo tomaxa koso polletalim. Hem kestanv addavpak konnuch kosloch upay ghenaslo. Jiv salvar korunk him tegaim zannam mellot toxim dhavunk laglim. Xekim te bailechea govak movaleanim dhorlo. Surien gomtto katrun train-im bhair xevttilo. Magir dusri ek train tache velean geli……..

Ghoddnni Dusri: Eke familint sunnem poslelem, tacher sogllim zannam bhorpur mog kori. Matxem kitem-i zalear taka voizaxim vortalim. Xezarak ek lhan bhurgem poddlem roddlem zalear tankam poddlelem naslem. Xekim sunnem zantt’tem zata. Duent zata punn ilaz kelear gunnak poddona. Sunneacho dhoni khub sinter zata. Sunnem jevonn-khann soddun dita dekhun to dhoni-i bi upaxich ravta. Kaim tempan tem sunnem morta. Tea sunneak purtat punn dhoni jevnnachi ek unddi pasun gheunk toyar zaina. Kaim tempan sunneachim haddam to ghorant haddun eke bore suvater xugur dovorta. Uprant ho dhoni upasanim morta.
Heo dhonuy ghoddnneo amkam kitem somzonni ditat? Hench ki monis monzatichea mogan piso zala. Monxacho jiv unnea dorjeacho zala. Eka monxan dusrea monxacho jiv rakhpacho kaido na napoit zala. Kotta ! churchure oslea monxamche ! Saiba bhogos tankam, te nokllot apunn kitem kortat te.

Monxam modem monzatinchi apurbay asop ek boro gunn. Punn monxam modlo sombond hogddavun monzatichi seva korop mhonnge murkhponn! Ghorant ek sunnem asop borem. Tem ghorak surokxa melloita. Kaim zann suknnim postat zalear kaim zann sonxe, ghodde, hoti, adi zonvaram postat. Dudhachea vevsaya khatir kaim zann gorvam, bokddam, moxio postat. Poultry-chem tor sangokuch nakam. Kombio khaunk ani tantiam gillunk konn fattim ravot so na; bhairavn thodde xakahari monis.

Monzatichem mas monxachea jevnnak kherit unchai haddtta. Ak’khea sonvsarak masa bogor dobazo sompurnn zaina. Punn amchea bharotant mat jevnnache boxentlem mas nopoit zavpache dis aileat. Kaim dedd-xanne Hindu monis songottnam choloitat. Gorvank katrunk bondi haddttat. Boilachea masache vikrecher addmellim ghaltat. Hem Bharotachem sorkaruy tanchea muttint asa. Gai vo boil aplo dev mhunn te prochar kortat. Dekhun boilachem mas khavpi lokachea pottar payom dovortat. Gayek vo boilak jivexim marlear tanchea kallzak khor dukh bhogta khoim. Monxank jivim marlear tanchea kallzank matuy dukh bhogona. Disandis krimi zaun bore monis na zatat, hacher tancho avaz uttona. Punn monzaticho jiv kaddlear he monis rokddoch akant haddtat.

Rosteancher nodor marlear amkam vochot thoim heddgim gorvam mellttat. Kaim pavttim bhirim koxim rostear addvim yetat. Ratchea vellar susegad rostea modekot bosun ravtat. Oslea monzatink lagun kitlexech aksident ghoddttat. Konn hat-paim poddon jivitbhor ghorant bhixannear urta, zalear kaim zann aktak moron vetat. Hem chitr tea pranni-mogiank disona. Te kudd’de, mone ani bhere zaun; obsoeganchi moj’ja ghetat.
Sunneamchi-i goth tich. Amcho Lok sunnim postat punn disbhor heddunk soddttat. Magir rosteamcher tanchi serkos chalu zata. Hanvuy ek pavtt oslea sunneancho xikar zala. Abghat zavn moddlelem hadd nitt zavpak kitloch teomp laglolo. Boro zalom khoro punn to obsoeg visrop ani sunneachi bhirant visrop, azun meren ghoddlem na. Kaim zannachim sunnim pixim zavn Rabbies rog gheun bhonvtat. Hanchim dhoniam aplo jiv samballun ghetat. Punn tea sunnecher ilaz korunk va nattak korunk kainch upay ghenat. Oslim apsuvarti monxam kitlixinch pollounk mellttat.

Kaim zannak sunnim posop ek raiponn (Royal Attitude) koxem dista. Aplem ghor kitlem lhan, aplem bhatt kitlem lhan hacho hixeob tankam asona. Sunnem pospacho denvchar tancher boslolo asta. Magir hea sunneanim xezareanchea agnnant ghann korop na tor rosteancher punz ghalop. Aplea sunneache lokak tras zatat hem tea dhoniank kollttach, punn tem nivarpak kosloch proyt korinant. Magir xezaream modem kestanv! Tem magir ek pillgek thaun kitleaxanch pillganim chalu urta.

Monxa-monxam modle sombond bhigoddtat tosli monzat kiteak posop? Ho proxn dor ekleak lagu zata. Sogllim monxam ami ekach Devachi rochnna, zalear ami Devachea ud’dexak eksarko pallo diunk zai. Monzatink favo titlich apurbay diunk zai. Monxachea vantteacho mog kaddun monzatink divop; hem kortub Devak bilkul avoddna. Dekhun disan-dis monxancher odhik mog korunk ami nischev korum-ia. Mhonnttoch korat mog ekamekacho nhoim monzaticho!

                                          **********************************

This article is published in JIVIT Aug’2015 Issue.