Wednesday, October 7, 2015

Rosteamcher obsoeg / Road accidents: whose responsibility?

Rosteamcher obsoeg !  Konn zapsaldar?

                                                          - Necio D’Souza, Raia -Goa
Okosmat amcho lagincho konn eklo morot zalear amkam bhov dukh bhogta. Obghati mornnan amcho mogacho monis khinna bhitor nopoit zavop, vhodd dukh dita. Hachem karann kiteim asum, konnachoi guneanv asum; punn mel’lo monis morot yeunk xokona. Dukhapot (injury) zavn luskonn zalam tachi bhorpai korun pavona. Obsoegank sampddon jivim asleleamchem jivit bhov mirmireamchem zalam. Ghorabeamche kitlexech zoddkar khambe beupeogi zaleat. Obsoeg sabar zinsanche asunk zatat. Punn rosteancher zavpi ankddo ekdom vhodd asta.

Sonvsar bhor survey kelea tantun rosteamchea obsoegam babtin Bharotacho zago poilea sthanar urta. Dor vorsak 1,30,000 poros chodd mornnam Bharotant nond zatat. China-chi loksonkhea motti ason porian, aksidentacho ankddo thoim unnem asta. Hacher Bharot sorkaran kholayen niyall korpachi goroz asa. Atam sorkar mhonttlo ki ho bhar montreancher ani sorkari kormchareacher poddtta oxem samanya monis chint’tat. Hem khorem na. Hi poristithi bodolpacho husko dor eka nagrikak urpak zai.

Rosteamcher sobar torechim dhanvterim aslelean obsoeg ghoddonk pavtat. Hantun cholon vochpi lokachea jivak chodd risk asta. Kaim pavtti heranchea guneavank lagon obsoeg ghoddttat. Tedna cholon veteleak chuki viret mornnacho xikar zavcho poddtta. Obsoegank karann vahona nhoim, punn monisuch guneavkar astat. Te magir vahon cholovpi asum vo rosteanchi dekhrek dhorpi porxason asum. Choddxe opghat zatat te amchea nennarponnak lagon ani urmottponnak (stupidity) lagon. Ami amkanch oti-xannem sozmotat tedna amchi vagnnuk chukichi zata. ‘Hanv expert cholovpi’ dekhun tez gotin (speed) cholovpak ani yeradarichea nemak addnodor korpak mukhar asta. Osle vagnnuke khatir obghat zatat tacher bariksannen nodor marum-ia.
1] Mobail fonacho upeog: Vahon choloitana sintid virar zavpak mobail chodd karonn zata. Eka hatan fon kanak lavop ani dusrea hatan vahon cholovop, kaim zannak ek rubab koso dista. Thoddeanim tor aplea fona voilo sompork just cholovpachea vella khatir rakhun dovorla. Apunn her vellar chodd okupad asta tea khatir vahon choloitana poisulea monxa lagim ulovpak, ho ek ut’tom soeg oso to manta.
2] Rosten cholovop (over speeding): EK rosto kitlo oxir vo kitlo vankddo tacho addavo ghenastana, vahon tez rosten cholovop chukichem. Kaim bhirankull voltam mellttoch tol Suttonk pavta. Oxea vellar kaim pavtti monzat vo rosto bolanddpi monis xikar zaunk pavta. Unne gotin vochpi vahon sonkottachea vellar bore toren thambounk sompem zata. Vahona bhitorlea provaxank toxem rostean cholpi vattsureank luskonn zaunk pavona.
3] Noxeche adin zavop: Soro vo noxe vokhdam ghetoch vahon cholovpeachem soirann bhigoddtta. Ho ek guneanv mhonn sorv raxttranim mandun ghetla. Ratchea vellar oxe torechea obgatancho ankddo vaddlolo mellta.
4] Sintid chukop (distraction): Vahon cholovpeachem chit lhan nimitak lagon chuklem zalear legit vhodd obghat ghoddonk zata. Gaddyecho harso sarko korop, stereo/radio chalu korun songit aikop, bhair chukiche dixen kitem tori polloit ravop; oslea kortubancho porinnam gombhir zaunk xokta. Kaim zann videogames ani simacho pasun anond bhogtat.
5] Signalam moddop: Rosteamche bhazuk ani nakeamcher surokxe khatir signalam ani suchovnneo dhakovpi thoktte marlele astat. Choddxe pavtti tancher addnodor korop zata. Rosto par korpache pott’tte astat tancher durlokx zata. Gorje viret horn vazovop ani dusre bhirankull avaz kaddpacheim pixeponn polleunk melltta.
6]  Surokxa vostuncho durupeog: Du-chaki ani chear-chaki choloitana helmet toxench horddeak belt bandpachi xokti asa tacho pallo zaina. Oxem kortoch obsoegak sampoddleak lhan zokom zavche boldek ghombir zata.
7]   Fattim uddovop (overtaking): kaim zannak dista apunn chodd mhotvacho vo apnnak chodd gorjechem kam asa; tea pasot te monis her vahonak fattim uddovpachi hikmot kaddttat. Kaim pavtti chukiche bhazun vo favo nhoi tea zagear overtaking kortat. Choddtti asa kai denvti asa toxench divider asa kai pul asa, hachi chotrai dhorinant.

Hachea bhair anikui lhan-vhodd karannam astat. Zoxem volt (Turn) gheumchea vellar side-light marop vo hatan kurvo korop nakartat. Hem korpak kaim zannank pasiens asonant. 2-lane rosteacher samkem modekot vahon cholovop ani fattlean yeteleak oddchonn korop, kaim zannak sonvoyer poddlam. Kaim zann itle sovkas choloitat tenvui bi divider-ache lagimchean; hem chukichem asa. Ratchea vellar bizlecho favo to upeog korinant. Dimmer, full-light, flash light ani tail light hancho talmel chukicho zata. Kaim vahonache dive ani horn kednach sarke assonant. Kaim pavtti brake ani her gozalim kodden durlox kel’lem asta.

Him voir dileant tim karannam samanya nagrikanchea vagnnukecho porinnam. Sorkara torfen sabar chuki ghoddtat, je vorvim obsoeg ghoddonk ut’tejon melltta. Roste sarke asonant. Zollim-mollim fonddkulam ani vero poddleleo astat. Zhuim speed-breakers zai thoim te asonant. Aslear tancher dhovo rong marop zaina. Ratchea vellar rosteamchi bizli gul’l zal’li asta.

Sompurnn Goyant ani Bharotant legit, rosteanche bandavollint vhodd chuki asta. Pavsachem udok santton urona zaunk rosteak kherit unchai ani palsann divpachi goroz asta. Rosteachea just modekot vo dividerachea deganim level unch aspak zai. Oxem na kel’lean udkachim konddam zatat. Him chukovpak magir du-chakink bhov tras poddttat. Tea bhair hea konddank lagon dambor bigoddtta ani rosteacho ibadd zata. Rosto ani khollio (Gutters) hanche modekot futtpat asop ekdom gorjechem. Na zalear cholon vochpi monxank vahonacho dhopko lagta. Osleach obgathamcho ankddo Bharotant chodd asa. Hea khatir Kallea rongachea vahonachem utpadon sorkaran bond korchem, oso ulo hanv martam.

Yeradari khatem hantun soroll guneavkari asta. Cholovpachi kopxi nasleleank sompeponnim porvane ditat. Zaite pavtti ghorant bosun asleleank guptim licence ghorakodden pavoitat. RTO kocherint vochpachi kosrot korchi poddona. Nem-kaide zanna zavpachi xokti na. Oxe ritin porvano melloilo monis vahon koxe pod’dotin choloitolo hacho tumich thav kaddcho.

Aksidentan guneankari zal’lea cholovpeak koddok kheast divpachi tortud amchea bharotant na. Il’li asa ti fokot goribank lagu zata. Girestank ti sojea afddunk xokona. Montri ani sorkari odhikareank ani tanchea soireank tor sojea bilkul na. Bhailea desanim prizant ghalchi, licence rod’d korchi ani talanv bhropachi koddok kheast lagu asa. Hanga talanv ditat thoim pasun hera-feri cholta.

Hi poristithi sodorpak nagrikanim zagrut aspak zai. Noveo suchovnneo sorkara meren pavoipak vavrunk zai. Uprant tancher cheorcha korun boreo teo omlant haddpak dobav haddunk zai. Tednach amche roste surokxit urtole. Obsoegancho ankddo denvtolo.

                                                                        **************
This article is published on Oct’2015 issue  of JIVIT, a Konkani monthly.


No comments:

Post a Comment