Friday, May 22, 2015

Its vacation time Xallek sutti

Xallek sutti……Mojjach mojja!

                                                                 - Necio D’Souza, Raia-Goa.
Xikpi bhurgeank sutti chodd mhotvachi. Khas korun zankam xikxonnacho orth somzota osleank. Valles bhurgeank sutti kitem ani iskol kitem soglloch mergol. Toxem pollounk gelear puray vorsant kitleoxeoch suttio mellttat. Punn he suttiye vixim kitleoxech opexa-i zoddleleo astat. Xikxonnik voros Junant suru zata tem Abrilachea poilea zaum tisrea sumana meren sompta. Mhunttoch sumar dedd-don mhoineachi rojea mellttolean vidhyarteank ho mojecho kall. Xallanim, kolezinim ani her sonvsthani xikpi bhurgeank, hi ekuch segit ani lamb sutti mhotvachi vortovta. He suttie uprant xikxonnik vorg bodolta tea borobor anikuy zaitech mhotvache bodol ghoddttat.

Hi sutti kitea khatir asta, tichem mol adim-fuddench somzun gheunk zay. Na zalear suttieche dis koxea-koxei vhavun vetat. Dor eka disacho favo toso faido kaddpatunch xanneponn asta. Dor ek dis orthabhorit korpantleamnuch gineanachi bhor vaddtta. Hogddailolo vell ani kall kedinch porot mellona. Vorosbhor mon lavun obheas kelolean, monacher poddlolo tann sodoll korpak suttiecho adar melltta. Heach khatir tor zannaranim ani xikxonn todneanim, osle lamddik suttiechi nirmiti kelea.

Monavoilo tann nopoit korpak suttiecho vapor kortana; osadaronn (extraordinary) xikxonn vo onnbhov ghevpacho proyt zavpak zai. Hem osadaronn xikxonn bhurgeak khub girest korunk pavta. Patth-pustokam kodden zori nitt sombond na tori mukhavelea jivitak bhorpur yogdan diunk pavta. Pustokantlem xikxonn puray sompoun dispotto-giras zoddpachi palli yeta tedna, hachem mol zannovta. Jivitache svotontr punn somazachea hitache oxe nirnnoy gheunk bhorpur adar melltta.

Adlea kallar bhurgim lamb suttie kallant soireanger pavtalim. Mamager, maxanager adi, adi soireanger pavon sortalim. Kaim dis thoim ravon umedin dis sartalim. Odim-modeim dorya veller nhavunk vetea zantteank sangat ditalim. Picnic ani tour korpantui gul’l astalim. Ghorchea kamanim modotuy kortalim. Jardin vo porsum vaddounk adar kortalim. Tea bhair nove khell ani kola-vidya vikasant haddttalim. Hem ek borem mudans bhurgeanchea jivitant. Atam hem chitr bodol’lam. Hea chalu kallar chukon konn soireanger pavtat. Halim tempar bhurgeam sovem opradh vaddttat te nodrek haddlear palokancho jiv gaborta. Aplea bhurgeank nodre bhair dhaddpak puttvonam.

Suttie disanim bhurgem novea suvatanim pavta tedna novo onnbhov mellovpachi tozviz korta. Tea-tea vattarachem kherit bhaxen nirikxonn korta. Zoxem ki dorya kinarer pavta tedna nodrek poddpi dor eke vostucho kherit thav gheta. Soimak, bhugol ani vidnyana kodden sor korpak vavurta. Pustokantlea xikxonnachi gantt soima kodden zoddtta. Monant upraslelea proxnacheo zapo sodun kaddtta. Teach borobor suttiechi bhorpur mojjea melloita.

Suttient vivid thikannacher bhett korop borem. Xetanim vochop, xetkareaxim cheorchea korop ek boro upay. Zomin, ximpnnavoll, sarem, hatyaram, rovpa-mollnnecho kall; hea vixim mahiti mellovop ekdom faideachem. Ganvtti torkari utpon zavpi porsanim ani molleanim bhett korpak zata. Kullagoram ani her bagaitinim bhett koropantuy vell ghalpak zata. Supari, kazu, uns, adi follpi vatthar bhovunk zata. Dongracher pasoi marlear lhan-vhodd rukhancho addavo gheunk zata. Fator, mati, khoddop, follam, adi hanchi vaspus gheunk zata. Paxann nikhllavpi, chire chirpi, robol foddpi oslea khonninim vochunk zata. Minachea vixall khonnim bhett korun tontr-videcho kitlo vapor zata ticho addavo gheunk zata.

Nhoyam deganim pasoi marlear vegllo dekhavo mon bhuloita. Udkacher dhanvpi barjeo, ponel ani hoddim nodrek yetat. Poromporik ritin nustem marpi lok distat. Kaim zageancher renv konn bhaxen thoddik haddttat tem ti kamam polleunk mellttat. Kalvam, tisreo, xinannim, adi sarkele jiv ani nistim porxim ani jivim polleupachi sondi hi.

Kamacho sod lavpi kitlexech zage astat. Zai ti polleupachi umed ani ginean mellovpachi kopxi. Eke bandkam korpi komponit riglear ekach vellar kitlexech toreche vavraddi ani vixex vavr polleunk mellta. Koxe bhaxen imarot toyar zata tacho addavo gheunk zata. Thoim zomin khonnpi, gonvddi, tevoy, plumber, painter, ani kitlexech zann vavrachi kopxi dakhoitana mellttat. Engineer ani Architect hanchi kam korpachi pod’dot niyallunk melltta.

Ho gormecho kall zal’lean xant ani thoddgar oxea suvatancher vochpachi avodd nirmann zata. Mahaballeshwar, Ooty, sarkelea porvot sthanacher vochop borem. Goyche ximer astea Ghattanim porian xitollkayecho asvad melltta. Sabar ranvotti zanvaram ani durmill pranni polleupak melltat. Ghodde ani Hotiyancher bosun bhonddi marpant vegllich umed bhogta. Zorinchem nitoll udok nhavunk vo piunk melltta. Kandd’dam, chunna sarkim xemboranim foll-zhaddam polleunk zata. Tea bhair vokhdi zhaddam ani her sahitya dixtti poddonk zata.

Pois khoim tori dhormik thollank bhett korpacho nem kaim famili moddinant. Akhem kuttumb koxem sangatan khuxal dis sarpachi sondi hi. Ap-aplea dhorma ani bhavarta pormonnem yatra ghoddonk pavta.

He soglleo vostu sutti sarpache khub  bore upay zaun asat. Hem kortanam avoy-bapainim toxench zantteanim, bhurgeanchea fuddarache chodd lokx ghalpak zay. Choddxea palokank dista ki aplem bhurgem super boy vo super girl zaunchem. Hem ek sopon. Choddxea zannachem hem sopon, xevottak purian soponuch urta. Tem sakar korpak ji kosrot lagta ti kel’lich nasta. Punn vell mat soron gel’lo asta. Fattlean vollon novean survat xorop koxench xokya zaina. Jem bhurgem vaddon super hero zaunchem aslem tem super zero zaunk pavta.

Hem ghoddtta kiteak bhurgeak favo te pirayer borem tem margdorxon mellonk na dekhun. Osadaronn xikxonn mellonk na dekhun. Tea bhurgeachem jivit khol buniadicher bandun haddunk na dekhun. Uplabe jivitachi taka sonvoim poddlea. Osadaronn xikpantlean bhurgem soimachea mogan voir sorta. Nizachem soim ani srixtti tachea jivitachi bunyad okhondd korta. Aplea bhaxecho ani osmitayecho sangat melloita. Vivid kamachi kriya aple bhitor rigoita.

Bhurgeachea jivitant osle gunn ruzu korpak palokanim bhorpur proytn korunk zai. Aplea bhurgeachi avodd ani mansik zann somzun gheunk zai. Tankam khuxal korpi gunnak pattimbo diunk zai. Kaim pavtti bhurgeam modli kola ani umed distti poddpak zantteam moxamnich khott-pott korchi poddta. Kaim pavtti tea-tea bhurgea bhitor kola gunn asonui tacho thav tea bhurgeak kollona. Mhonnttoch ti ugddapi zaunk avoi-bapaycher dhorlelem asta. Kaim bhurgeank sports zai zalear kaim zannak kola dakhovpant ruchi asta. Ti vikaxit korpak soglle torecho sohokar fav teach velar mellpak zay. Tednach super boy ani super girl utpon zaunk xoktat.

Suttyechea disanim kaim bhurgim chitrkola, songit, nach, xilpkola, obhinoy, adi xikxonn mellovpant gul’l ravtat. Khellamchi bhazu ghetlear swimming, boxing, cricket, futtbol, chess, adi vibhaganim proxikxonn melloitat.

Suttiyechea disanim kaim bhurgim  tatpurti nokri melloitat. Amchea Goyant tem titlem zaina punn Bharotachea kitleaxeach prantanim osli nokri korop zata. Kharkaneanim vo xopancher akho dis nhoy zalear kaim voram tori kam kortat. Kaim duddu ghanttik samballttat. Uprant xikxonnacho khorch mittovpak sompem zata. Oslim mehnot korpi bhurgim Asia khonddant lakhanim mellttat. He tatpurte nokrentlean poixe mellttatuch tea von vhodd faido zata to kamantlo onnbhov.

Hanvem khojea khasgi jivitantlean hench korit ailam. Mhaka koslench kam kollona oxem na. Ek Allrounder koso lokache nodre mukhar asam. Xikpachea voyar hanvem mhojeo suttio koslea tori kamant sarleat. Hench mhojea bhurgeanim tea borobor somazantlea sogott bhurgeanim korchem, oxi mhoji opekxa.

Mojja korpant akh’hi sutti vhogddavop chukichem. Kamant mojja melltta ti her mojje poros dupett. Hem zannim kelam te/tim khub subhagi. Oslea onnbhovantlean sabar zannanim khoddpacher purian xetachi bori pik ghetlea. Xun’nyantlean vixall jog nirmann kelam. Barik-sarik kamam khatir dusreacher ani tisreacher ovlumbun ravop niraxiponn haddtta. Tea pasot bhurgeachponnar choddant-chodd kamancho onnbhov mellovpacho proyt korpant xanneponn aspavta.

Mhonnttocho, pritichea bhurgeano; suttiyechi mojja tor bhogat punn vangdda kola-gunn vaddovpak moladik vell diyat! Happy vacation!!


                                                          ***************************

Dr Ram Manohar Lohia

Dr Lohia: Gõy Suttke Kranticho Patxa
                                              *   Necio D’Souza

Bharot des svototr zalo tori il’lexem Gõy svototr zavpak 14 vorsa, 4 mhoyne ani 4 dis laglet. Hem ek vichitr umannem. 15 Agost 1947 disa amcho Bharot svotontr zalo, tori Gõy Purtugezachea gulponnatlem mekllem kiteak zalem na kai? Gandhijichea Satyagrachem varem zori Gõyant choltalem tori suttkechem zoyt mellovop xokya zalem na. 1942 vorsa  Mahatma Gandhi-chea fuddarponna khal Bharot soddat chollvoll (Quit India Movement) suru zal’li ticho Dr Ram Manohar Lohia, ek voznadik khambo aslo. Fuddem heach Lohia-n Gõyche suttkechi bunyad ghatli, hachi zanniv azun porian sabar Gõykarank na. Aiz ami suttkechi follam khatat ani jiroitat zalear hea mahan monxacher visor poddonk favona.

Germany-nt aplem PhD xikxonn purem kelea uprant 1933 vorsa Dr Lohia Bharotant portolo to somtoch Bharot soddat chollvollint vanttekar zalo. Mumboi astana to Gõykar put Dr Julião Menezes-acho ghott ixtt zaunk pavlo. Adim chalti vollokh tor aslich. Berlin University-nt Dr Julião voizuki (Medicine) xikop kortana, Dr Lohia orthxatr (Economics) kortalo. Bharotache suttke khatir mokh dorun aslelean, dogui khatreche ixtt desache fuddari zaunk pavlet.

Dr Lohia Mumbai-nt (tednachem Bombay) rabito korun dokxinn Bharotacher chollvoll nettan fuddem vhortalo. Agost 1942 Gandhiji-n korat vo morat, mhonnge zhuzat vo martir zayat oso ulo marlolo. Lokak margdorxon korche khatir Dr Lohia sabar prantanim lhan-vhodd zomati ayojit korit aslo. Suttkecho hetu nirfoll korche khatir Brittixanim Bharoti fuddareank piddapidd odhik nettachi kel’li. Mumboint Inglezanchi razvott aslelea karnnan, potram-nemalleak toxench bhovxik zomatink koddok bondi asli. Oslem konn pavl marit taka bondkhonnichi kheast favo zatali.

Dr Lohia-k ottok zavpachi purnn tozviz asli, hea khatir to lipun bhonvtalo. Dr Lohia-n Gõyam lipun ravchi koxi uktaili punn Purtugezanchi zulumxahi marekar aslelean, Dr Julião-n ravpak sompeponn dilem na. Lohia Nepalant pollon gelo tori Brittix pulisen taka 1943 vorsa koidi keloch. 1944 vorsa Mumbai ravun chollvoll kortana taka anik ek pavtt ottok korun Lahor-ant (Pakistan) 2 vorsam koidi kelo. Jelhint mar–far sonslelean Lohia matso osokt zal’lo.

Koidentlean suttka zali ani to Mumbai aylo. Tachea ixttan Dr Julião-n voizuki topas kelea uprant, suseg ghevpacho sol’lo dilo. Hea pasot Dr Julião-n khud aplea ixttak aplea zolm-ganvant Assolna haddlo. Bharotacho suttke zhuzari Gõyant saxttint ravpak aila, hi khobor aste-aste loka modem ghollpak lagli. Evagrio Jorge hea tednachea potrkaran O Heraldo nemalleantlean hi khobor Gõybhor pavoili.

Gõyche suttkek axel’lea Gõykarank xir bhor rogot vaddlem. Lohia-chi bhett ghevpak umollxik lagli. Dr Julião-n aplem ghor suttke chollvollechem karyaloy korpak mekllik dili. Hangach suttkechem bim poddlem. Gõychea itihasant 1946 voros bhov vegllem. Vivid xetrant vavurpi nanvlovkik monxanim, hea dogi fuddareanchi bhett ghetli. Gõychea mhotvachea suvatanim mellave gheumchi manddnnim rochli. Kranti ghoddovche adleo 2 mhotvacheo boska Assolna bhair ghoddun haddleo. Ek zali 15 Junak Mormuganv-vasco ani dusri 16 Junak Ponnje.

Soglleo yevzonneo puray zatoch Suttke krantichi bunyad poddli to dis aslo 18 Jun 1946. Atanchea kallar Kurpevont Saibinnichi Igorz (Grace Church) asa tichea lagsar ek vorixtt mellavo ayojit kel’lo. Hachi zabadari Purushottam Kakodkar hea mhamonxan svikarleli. Gõychea prantantlo urbevont lok he zomatik hajir ravlolo. Punn nixttur pulisanim vatteruch astana Lohia-k ani Julião-nk ottok keli. Lohiachem bhaxonn aikunk ekttovlolo lok niraxi zalo punn suttka mellovpacho dhir soddlo na. Ratiam bhitor Aguadche bondkonnint dhaddle.

Hi khobor Gõybor posorli ani porje modem akromonnachi bhavna utpon zali. Gõychea mukhel xaranim purtugezam add morcha kaddle ani desh-hitache nare gazpak lagle. Moddganv xarant tor dusrea disa hozaranim lokan mirvonnuk kaddli. Camara (atamchi Municipality) mukhar dhornna kelo ani sorkaracher nixed marlo. Lohia-k ani Julião-nk soddunk koddok magnnim keli. Lokan suttkechi zapsaldarki apnnacher ghetleli. Lokachea dobavak lagon Lohia-k ani Julião-nk soddun dile. Lohiak Gõyam ravpak koddok bondi ghatli. Tedna savn to Gõyam bhair ravon Gõykaranchem atm’boll vaddoyt ravlo.

Tachea margdorxona khal Gõykar put Dr Tristão Braganza Cunha-n suttkechem zhuz fuddem vhelem. Gõychea sabar put-dhuvanim Gõy svotontr korpacho sonkolp eknixtten fuddem vhelo. 15 Agost 1947 disa sompurnn Bharot des svototr zatolo oxi opekxa asli, ti matxi bhong zali. Brittixank dhanvddaile khore punn Bharotachea kaim thoravik zageanim porkeanchem raj chaluch urlem. Pondicherry-nt Fransikani asle zalear Gõy, Daman ani Diu hea prantanim Purtugez asle. Hem chitr polleun Lohia-k dukh bhoglem.

Lohia-chem utor manya korun Pandit Nehru-n Gõyank suttka mellovpacho kott rochlo. Xekim 16 Dezembr 1961 disa Bharot sorkarache votin ‘Operation Vijay’ mohimek Survat keli. Zomnitlean, vareantlean ani udkantlean segit 36 voram Bharoti senen (Military) ger’r choloilem. Akhrek Purtugez sorkar har manun Gõy mukt kelem.

Gõy suttkechea itihasant Dr Lohiacho moladik vavr mezunk mapunk zaina titlo. Gandhijicho satyagraha tem Nehru-cho ‘Operation Vijay’ merencho kottinn provas sompo zalo to Dr Lohia-che koramotin. 18 Jun 1947 disa sthaplele kranticho boro foll ho. Hea mahan raxttrik sovotr soinikachem rinn Gõykaranim kednach farik korunk zaumchem na. Ami sodanch tachea upkarant urtele.

Tachea mana pasot Moddganv-chem LOHIA MAIDAN saxttikaranche sevek sodankal uktem asa. Tea bhair Fonddeam, Bicholim ani Vasco xaranim KRANTI MAIDAN samball’leat. Tea xivay Ponnjechea eka mukhel rosteak 18 Jun Marg, oxea nanvan sonmanit kela. 18 Jun tarik dor vorsa Gõy Kranti Dis mhonn monoitat. Tea pasot ami mhonnttat, ‘Amar rahe, Ram Manohar Lohia, amar rahe !’.


                            *  Necio D’Souza, Arlem, Raia, Goa. (9850059127)

Ami Goykar Kitle Bore, Kitle Vaitt

Ami Goykar  Kitle Bore, Kitle Vaitt
          -         Necio D’Souza, Raia -Goa

Amkam Goykarank aplich vhoddvik porgottunk pemprem vazovpachi sonvoy asa. Mholl’lear ami bore, ami doyall, ami mogall, ami huxear, adi, adi sangpachi chodd khoxi bhogta. Oxem sangun ami amchich vhoddvik amkanch sangtat ani amkanch fottoytat. Hantunt kitlem sot asa tacho addavo ghevpacho vell atam pavlolo asa. Hea ekvisavea xekddeachea dusrea doskant (Decade), dor eka Goykaran, Goykarponn khoim pavlam tacher obheas korunk zai.
Mayache 15ver okosmat Goychea disalleanim ek khobor porgottli ki eka goykaran, eka ongoykar kuttumbacher dharunn hol’lo kelo zantun ghov-bail somplim; zalear dog bhurgim ordim mel’le gothir sampoddlim. Hi ghoddnnim niyallun sabar zannachim kallzam roddlim. Kiteak mhunn hem dharunn kortub adarlem gai!!!!

Raibondor ganvant Shivaji-cho Khun:
Shivaji Naik  nanvacho ho tornnatto mull Kolhapur, Maharashtrant ravpi; potta khatir Goyant Ponnje lagsar vavr kortalo. Mercecho Oscar Lucas Fernandes, hea tachea dhonian ek supurlem tuttkem-futtkem ghor, taka asro mhunn dil’lem. Shivaji, apli ghorkarn Sujata, 7 vorsamchi dhuv Renuka ani 4 vorsamcho put Visha-ak ghevn hea ghorant vosti korun aslo. Dusre bhazun anikui kaim ongoykar vavraddi ravtale. Lagsar Mittagor (Salt pans) aslem. Hangach eke bhazuk  ximittiche vitte (cement blocks) toyar korpacho udheog choltalo, thoim to vavr kori. Tacho patrao Oscar, ek kontrador mhunnttoch Raibondar aslelea bhattant simittiche Vitte toyar korun ghetalo.

Shivaji dhean mon lavn visvasan vavr kortalo. Segit 6 vorsam tannem hangasor vavr kela. Bhurgeanchea fuddara pasot ganttik kitem samball’lam, tem sogott zanna asle. Punn hi gozal tachea dhoniak mandvonk na. Dhoniak tea duddvanchi axa zali. Sangateak eka chomcheak gheun uzot suru keli. He duddu mellovpak tannem denvcharachem rup apnnailem. Eka zhaddak bandun bhorpur mar ghalo. Tachea bolsanim kitem aslem tem bollzobren kaddun ghetlem. Urlele duddu ghorkarnichea tabeant asat mhunn kollona fuddem, ticherui ghuri ghalun soglle duddu kaddun ghetle.

Shivaji-k danddeanmi boroch boddoilelea karnnan, to soiranna bhair poddlo. Ilaza khatir hospitalant vhorta mhunn sangun Ambulance haddli. Shivajin prann soddlo mhunn kollona fuddem tachi mel’li kudd lipoili. Hi ghoddnni 10-5-2013 tarker ghoddli.

Zaddam rovpachem nimit sangon dusrea disa, eka munxea koddlean ek vhoddlo fondd kaddun ghetlo. Tantun Shivaji-chi mel’li kudd uddoili. Hem moddem purovpak ani zominicho nokaso adol bodol korpa khatir ek JCB vahon apoilem. JCB-chea Operator-an moddem pollelem. To gaborlo ani porto vochunk laglo. Tedna taka Oscar-an dhomkailo ani moddem purovn ghetlem.

Pulisechem ghallponn nagrikanchem moron:
Hem khaxa dolleanim polloil’lea eka monxan eka potrachea batmidarak kolloilem. Moratti disalleacho reporter Sham Surya Naik-an, hi khobor 11ver Ponnjechea DySP-k kolloili ani porxim Shivajik  purlelea zageachi vollokh dili. Raibonder vattar, Old Goa pulixe khal yeta tea khatir chovkoxi korunk Polis Inspector Devendra Gad-ak adex dilo. Gad zavn asa Old-Goa polis thanneacho mukheli, hea khunacher kainch lokx dilem na. Itlench nhoim hea adim Sujata Missing Report nond korunk aileli tedna tichem sangnnem aikolem na. Khuna vixim batmidaran nivoll mahiti dili astana, hannem kainch vaspus keli na. Don dis oxech gele. Fuddem anikui bhirankull ghoddpachem aslem tem vattavpak zaite upay asle. Anikui jiv luskonn zapache asle te xugur urtole asle. Hantun Pulis  Oscar-ak bhedi asat mhunnpacho dubav yeta.


Anmodd Ghattar Sujatacho Khun:
Ghorkarnik thar zaina zalo. Ti ghorkara vixim arte porte proxn korit asli. Ti hachi-tachi modot magunk dhoddpoddttali. Ghorkar  mela vo jivo asa tem tika kollunk naslem. Oscar-an tika fottoili sangun ki to hospitant ilaz gheun boro zalo ani Kolhapur aplea ganv ghora gela mhunn. Shivaji   melo hem zanna aslelea kamdaranim, bhiyeun thoimchi poll kaddli. Akhrek 13 tarker Sujata aplea bhurgeank gheun Mapxam eka soireager vochunk bhair sorli.

Oscar-ak  hem somzolem tedna, aplim naddponnam vaprun tegaimkui aplea mottor gaddyent bosoilim ani Kolhapur ganv ghora pavoita mhunn gaddi dhanvddaili. Anmodd ghattar pavtoch, Sajechea kallokant mottor eka eksurea zagear thambovn, apli ghatki manddnni fuddem veli. Sujata, driver seat-achea bazuchea sittar boslelem. Fattlea sittar Oscar-acho bhageli Ramesh Bhagve, dogam bhurgeam sangatak bosun aslo. Oscar ani Ramesh-an, Sujatachea gomtteak dor bandun gollo fugar korun jivexim marlem. Gaddyentuch aplea bhurgeam samkar tinnem prann soddlo. Khol pallsannir tichem modem xevttun dilem. Bhurgim aroddpak lagtoch gaddi mukhar vheli. Uprant hatanim gollo fugar korun dogaim bhurgeank khol vallant xevttun dilim. Begobeg dogainim thoimchi poll kaddun tech rati te nitt Merxe aile.

Moronk soddlelim bhurguim jivim urlim:
Gollo fugar korun vhallant xevttil’lim bhurgim, poddttana eke kochreache raxir poddlim. Kochreant chodxeo mov jinosacheo vostu aslelean bhurgeank zobor-so mar lagunk pavlo na. Ratbhor tim soiranna bhair urlim. 7 vorsanchea Rennuka-k disa uzvaddant sintid ailem. Tem aste-aste rosteache diken cholpak laglem. Konn tori apnnak modot korit he axen kanttea-khuntteantlean vatt sodit ravlem. Bhuken vollvollpi babddem Renuka Ghattachi choddtti kaddit voir sarpacho proytn korpak laglem. Chukon ek vahon posar zatelem tedna te hueli marun hat dakhoitalem. Konnachech nodrek tem poddlem na. Xekim Hubli than Car-an yeupi eka Goykarache nodrek tem poddlem. Lagim sorun Bonaventure D’Souza-n taka aplea hatanim ukhol’lem, voir haddun mottorant bosoilem. Ghoddlelem odrusxtt thoddeant aikolea uprant Renuka-chea bhavachi sodh ghetli. Vishal eka jilkuttant aslo, niktoch soirannar ailolo. Takai uklun gaddiyent bosoilo ani Molem polis thannear mahiti dili. Pulisanim ghatta lagsar vochun ranatli Sujatachi mel’li kudd thabeant ghetli.

14ver pulise borobor Molem thavn Ponnje yetana, disa uzvaddant Renuka-n Oscar-ak dekhlo. To bindas Raibondor mukhel rostear aslo. Pulisen Oscar-ak ani Ramesh-ak ottok kele, sangatak tachi Car zopt keli. He gaddient Sujatachim vhanno uplobd asleo.

Bhurgeancho fuddar Kallokant:
Zokhmi zalelim bhurgim GMC-nt ilaz ghetat. Borim zatoch ti khoim vetit kai? Avoi bapuy na tem zalench, ghorcho oso konnuch tanchi khobor ghena. Angar zal’leo zokhmo aste-aste boreo zatit, punn mavo urteleo. Kall veta toso te mavo bi pusun vochot, punn tanchea monar poddlele ghave koxe bhorun kaddit? Aplea khas dolleanim tannim pollel’leo dharunn ghoddnneo tim visrunk xokot?  Dolleam samkar bapaicho ani tea uprant avoicho jiv kaddlo, te khinn tim jivit bhor visrunk xokchim nant. Apunn mornnachea ghasantlim konn porim salvar zalim, to khinn tanche jinnent pavla-pavlak kampero haddttolo.

Tancho jiv salvar korpi Bonaventure D’souza, aplea kuttumbant bhitor kaddunk khoxi uktaita. Punn tachi ghorkarn ani bhurguim apkhoxen ani manan lekit mhunn konn khatri dita! Sorkarachim Onathalayam asat, thoim kitlem vaitt ghoddtta tem amche nodrek asa. Zonvarank posun vaddoitat te porim thoimchea onath bhurgeanchi goth zata. Oslea axromanim vaddlelim bhurgim bore sonskar ghevn voir sortelim azun meren nodrek mellunk na. Kitem zait fuddar hea Vixal ani Renuka-acho?

Dogui Khuneak Pulixen bondi keleat:
Pulisen favo te purave uplobd kelear, korttintlean Dogaimkui kheast favo zateli. Faxi tor mellot mhunn khatri na. Te jive urtelech. Mhunnttoch tanchim bhurgim onath zaumchim nant. Purave mellonant zalear vo aslele purave todd-modd keli zalear unnem kheast zaunk pavot. Churchure te babddea hea dogam onath bhurgeanche. Konn tankam aplim bhurguim koxim apnnaitolo? Konn tankam khoro moipas ditolo?

Hea dogui aropi polis kadient ghalea uprant krimichem oxem karann sangtat ki, Shivaji thoimch kam kortana dusre ek ostori vavradde kodden vaitt kortub adarunk sodhi mhunn. Pulisui aplea vakheant hench karann dakhovpachi soglli khottpott kortana distat. Zor ek monis vaitt kortub adarta vo adarunk tozviz korta zalear, taka sojea divop dusrea khoimcheach nagrikak hok’k na. Tache vixim kagall nond korop, hoch ek poilo voilo diret sangati nagrikak asta. To nagrik gorib-girest, kamdar-patrao tem lagona. Nyay nit aplea hatant gheupak bharoti sonvedonant mekllik na. Zalear Oscar-k faxe bogor dusri kheast mellunk nezo.

Vegllea Census-achi ekdom goroz:
Atam mud’deacher yetam, ami Goykar bore vo vaitt tem polleupachi dika hi. Goyant kitem-i vankddem ghoddtta tedna ami bhaileank aropi kortat. Jem kitem ghoddtta tem borem ghodtta ani hem borem fokt Goykaram koddlean ghoddtta mhunn mandpacho tork ami soddun diunk zai. Goykar kirmidorancho ankddo disan-dis vaddot veta, tacher somazant cheorchea zaunk zai. Mahanand-a sarko Goykar 16 khun korun itihasint record dovorlam tem akho Bharot bhor gazlam. Tea bhair 13-16 voyache bhurgeanim Velim ganvant aplech xamaik jivexim marlea, hem ami koxem visrunk zata. He bhurge khristi doton gheun vaddlele astig ghorabeantle asat. Goyant lhan bhurge pasun khun korpant fuddem asat mhunn thavem zala. Hea ghoddnneacho addavo ghenvche suvater ho somaz kudd’do, bhero, mono ani pangllo kiteak zata kai!

Dor eke songottnnen zaum ti sorkari vo binsorkari, hea sombond’di ugti cheocha korunk zai. Pachaytiche boskek zanv vidhan sobhent, hea ghoddneam vixim bhasa-bhas zaunk zai. Ganvant aspi ogunni munxancher khoddok nodor dovrunk zai. Pulis khatean ek vegllo Census korun record samballunk zai. Dor 3 mhoynea uprant to update korunk zai. Konn monis koslea guneavant misoll asa, tachi nond asunk zai. Dor eka ganvant, ghorant kitle Goykar ani ongoykar asat tem bariksannen polleunk zai. Sorkar khub pavtti faltu kamanim duddu hogddaita to nagrinkache surokxe khatir vaprunk zata. Desa bhailea dusmanaxim zogddunk zor sorkar Military ani Navy posta zalear, desa bhitorlea dusmanacho sodh gheunk khorch korop faideachem zatelem. Je pulis zuttiek laik nant, osleank kheast mellunk zai. Je sabar NGO asat; mazram sunneacho hixeoba bhair poramus kortat, tannim monxache surokxe khatir vavrunk zai. Duddvanche axen ogunni monxak vaitt kortub adarpak thenko divop, ami zonn eklean soddun diunk zai. Igorz maten tor chodd bhor ghalunk zai, kiteak tichi xikovnn eke vatten urta zalear, khristi monis urfatte vatten cholta.

Ami bore, ami doyall, ami mogall, ami huxear; osle toktte lavpak zai zalear, dor eka Goykaran sorvoy vellar zagrut aspak zai.

-          Necio D’Souza, Arlem-Raia, Goa


( Ho lekh xapun aila KONKONN DIVO july 2013 ankacher)

Friday, May 8, 2015

Avoy, Babuy, Bhurgim ( Parental Care)

Avoy, Babuy, Bhurgim ( Parental Care)

-                                                  - Necio D’Souza, Raia-Goa.
       
Famad nattok’kar Shakespear-an sangun dovorlam ki sonvsar ek machi ani monis tiche kolakar. Monxak ap-aplo obhinoy (role) vinchun kaddcho poddtta vo nachuktam apnnavchoch poddtta. Bhurgeacho obhinoy poilo suru zata. Magir put/dhuv, bhav/bhoinn, avoy/bapuy, sasupay/sasumai, titiv/tia, xapay/xamai, adi, adi sabar obhinoy ekach borabor samballche poddttat. Hantun konn kitli bori part korta tacher somazan xik’ko marcho asta. Mhotvachi ti ek gozal ki apunn khoinchea obhinoyant chodd porzoll’la ani somadhan melloilam. Svotak sontos dita to obhinoy vorto.

Zannkar sangtat ki zannem bhurgeacho obhinoy rit-mannsugen soboila zalear, to vo tem fuddle-i obhinoy bore toren vhoronk yexesvi zata. Somaz nitoll ani promannik urtolo zalear avoy-bapaicho obhinoy ut’tom (excellent) zavop gorjecho. Hanv Mumbai-nt eka fankivont prokaxon ghorak kam kortana, sabar pustokam kodden mhozo sombond ailolo asa. Proof-reader mhonn kam polletana, kitlixinch pustokam toyar zavpak mhozo hatbhar labhla. Hangach hanv ‘1001 Ways to Connect with your Kids’ hea pustokachea mogan poddlam. Sonvsar-bhor lakhanim tacheo proti khopleat.

Hea pustoka vorvim mhaka zannovlem ki avoy-bapain voir kaddlelim choddxim bhurgim pokoll (hollow) ani uplapea (shallow) mogan vaddlelim astat. Jivitachi khori bhorti mellonkna zavn, jivit koxea-koxem-i vhanvon veta. Noitik gunnachi (moral values) vadd na zal’lean, vaddtte pirayer tim gondollak sampoddtat. Borem kitem ani vaitt kitem, hantlo forok kollonk avgodd lagta. Vaddtte pirayer khuxal asche bodlek niraxi zatat. Jiv hogddavpachim porian pavlam marat. Vidvan sangtat te bhaxen monxachea mendvacho khoro vikas poilea tea satvea vorsa meren ghoddtta. Heach kallant dor eka bhurgeak borea gunnachi posvonn mellpak zai. Durdoivan choddxe pavtti oxem ghoddonam. Avoy-bapaik aplim bhurgim azunui lhan asat koxim dispak lagta, dekhun bori xikovnn divpachi bhairaitat.

Avoy-bapuy zavop khoreponnim ek dennem. Sonvsarantlea sorv dhormanim kuttumb ghoddovpache manddnnek vortem sthan dilam. Kuttumb bandpachi bunead lognik jivitak zoddlea, ti ek bhes bori gozal. Logna viret zolmol’lea bhurgea koddlean ami borem jivit anvddevop pixeponn thartolem. Toxem polleunk gelear avoy zavop vo bapuy zavop ek avghodd kam nhoy. Monzat pasun avoy vo bapuy zatat. Punn monxam ani her jivam modem ontor asa ani sodankal astoli. Monis ho xritticho rakhonndar mhonttoch jivitacho dor ek obhinoy zannvayen sarunk zai. Kaim zann aplea bhurgeank vell dinvcho soddun poslelea zonvarank chodd ditat. Tanchi hispa bhair apurbay kortat, mogan vengoitat. Bible sangta bhurgeank samballunk, tori sunneam mazram khatir sakrifis kortat tim polleunk vichitr dista.

Dusre vatten, khaxa avoy-bapuy bhurgeak bori dekh diunk kaim pavtti fattim poddleant; zalear svotachea bhurgeak zolmak haddinastanam kaim zann xrextt avoy vo babuy zaunk pavleant. Bhoktivont madr Theresa, bhagevont Don Bosco, oxeo kitleoxeoch veakti amkam melltat. Kaim vanzttim zoddio bhurgeancho boro samball kortelim pollovn jiv dhados zata.

Bhurgeachi porvorish korpak avoy-bapay koddlean chuki zatat teo kaim zannak somzonant. Thoddeank kollttat punn nittayer ghalunk vell na. Choddxe pavtti chuki khub usram kollttat, ani teo sudravop koxench xokya nasta. Votlelem dudh bhorunk mellona tech bhaxen sobavak zalelem luskonn bhorun kaddunk zaina. Dekhik ek veason laglem zalear bholaikek luskonn zata; tedna volt marun survatechea zagear vochunk mellona. Kaim pavtti khorea mogachea zager, ladd-nokre melltat. Osle porvorixin vadd zal’lim bhurgim fuddarak yevpi sonkoxtank ang kaddttolim nodrek yetat.

Bhurgeachi bori vadd zavpak bhurgeak xallent bhorti kortat. Hanga bori rit-rovis melltta tem zalench, tori bhurgem khoimchean tori vaitt gunn apnnavpachi xokeatay nakarunk zaina. Aiz dor khinnak ogunnak sampoddpachi vatt toyar asta. Advarlelim follam khavpachi ruch utpon zata. Magir il’lem il’lem tantuntlem vikh mendvant rigta ani bhurgem padd zata. Hea pasot dor khinnak avoy ani bapuy chotur asunk zai. Apunn kamant-dhond’deant gul’l asta mhonn apli zapsaldarki visronk favona. Duddu komavpant sogllem dhean-mon lavop ani bhurgeachem jivit vankddem vochunk divop, hantun xanneponn koslem!

Duddu aslear tujean kitem-i korunk zata, oso choddxea lokacho somoz asa. Duddvanim sukh mellona, bori dekh mellona, xanti mellona mhonn kollpak vell lagta. Jivit sarunk duddu gorjeche hem konnuch nakarunk xokona, tori duddu sorvosv mhonn mandunk favona. Aplea bhurgeancher nodor dovorpak duddu ek addkoll, hacher niyall korunk zai. Duddvancher matlele kitle ghorabe kosllon gheleat te nodrek haddunk zai. Dadlo chint’ta aplem kam zoddpachem, bailanim ghor samballpachem. Bhurgeank porvorish divpachem kam ostoreamchem, hem chintop vankddem asa. Ho obhinoy bail ani dadlo mhonn nhoy, bogor bapuy ani avoy mhonn ek-sarko korunk zai.

Zaite pavtti aplea bhurgeancho mog korta mhonn provar korpak sabar bhetto tankam ditat. Bhurgeank fuddem vostumchoch mog lagta, avoy-bapuy mogacho dolal disunk lagta. Thoim mogachem, sevechem natem asona. Mogachem natem ghoddtta jedna bhurgea sovem choddant chodd vell sarta tedna. Aplem kalliz-mon eka-meka sovem ugtem dovortat tednach mogache bandpas mozbut zatat. Durdoivan oxem korpachi kopxi aizchea kallavelea avoy-bapay sovem bhov komi promannan polleunk melltta.

Khoimcheai bhurgeak 18 vorsamchi piray zai meren nirontori margdorxon mellonk zai. Tache dor ek halchalicher nodor aspak zai. Tachi dor ek bhavnam somzun ghevunk zai. Bhirantichem vatavoronn bilkul asonk favona. Chukik sojea divpachi manddnnim monant ballgunk favona. Zata titlo vell divn somzavn soglle proxn mittovpak zai. Aplem bhurgem ghorant ani ghora bhair konna sorxim vell posar korta, tache ixtt/ixttinim konn; hea vixim mahiti aspak zai. Boreanche songotik aslear borem zata ani vaittantlean vaittuch nirmann zata. Ekuch kusko ambo puro boroborchea ambeank kusovpak. Ixtt tor zai, konnuch eksuro asop borem na. Gineanachi favo ti vadd zavpak eka-mekak sohokar divop-ghevop gorjechem.

Bhurgea vorvim avoy-bapaik man melltta to bexttoch yena. Tea pasot bhorpur sakrifis korchi poddtta. ‘Tum Sachin tendulkar-acho bapuy, tum Amir Khan-achi avoy’ oxe toren lok vakhanddtta tedna, jivak kitlem dadhosponn mellta asot! Yexesvi bhurgea vorvim eka bapaik vo avoik man melltta, hea von vorto man dusro na. Devache ani Monxache nodren ho ek vorixtt puraskar. Zor tuka ani mhaka oslo man mellonk zai aslear, ami bhurgeam vixim bhorpur kallji ghevpak zai. Oxench korunk hea novea vorsache survatek nichev korum-ia.

                                                  **********************
This article was published in the Goa’s Popular Monthly JIVIT, Jan’2014 issue.