Wednesday, February 11, 2015

Konkani uloylear English sanddtta hoy?

Konkani uloylear English sanddtta hoy?

                                                          - Necio D’Souza, Raia -Goa

February Issue of  JIVIT 2015
Gõykaranchi ek vixextay mhollear amkam videxi fexon chodd avoddta. Nhesop, jevop, rit-rovis, porompora, adi avoddtta tem zalench; bhas pasun porki ti chodd avoddtta. Inglez bhaxecho chodd obhiman dista. Inglezint lett-fett korpak  kherit umed bhogta. Inglez bhas ek ontoraxttrik bhas; hem konnuch nakarunk xokona. Dispott’tea jivitant ticho vapor zavop sobavik asa. Sonvsarbhor inglezichoch xek gazta. Hoi tika kherit man asa. Vepar-dhondo ani prosar inglezintleanuch asta dekhun, ti zanna zavop ekdomuch mhotvachem thorta. Teach pasot amchea Bharotant  legit sogllea iskolanim English-icho pakho dhorun hier soglle vixoy bosoileat. Mhonnge ak’khoch syllabus inglezicheruch adarlolo asa. Hi bori gozal soglleank manya asa.

English bhas hi pott bhorpachi bhas dekhun aple maim-bhaxek kikont korop samkem chukichem. Hem oxem fokot Gõykaram sovem ghoddtta. Heram rajyanim bilkul ghoddona; hem hanvem porxim vochun-bhonvun polloilam. Aple avoy bhaxecho obhiman te-te monis rakhtat. Dusrea desanim vochun vavurtanam purian Bharoti monis aplea rajyachi bhas ulovpak matuy lozenant. Raxttr-bhas Hindi-cho legit te man rakhtat. Punn amchea choddxea Gõykar put-dhuvank inglez taspachem pixem!
Gõyantlea choddxea avoy-bapayk dista ki aplem bhurgem Inglez vatavornnat vaddchem. Tea pasot dudhacho mamer piyeupi bhurgea sovem inglezuch uloytat. Magir lagim aslelem iskol soddun poisulea iskolant bhorti kortat. Kiteak tem iskol Inglezint chodd mozbut. Magir provas lamb asum va iskolachi fee subeiz asum; tem lokxant yena. Kontan aplem bhurgem borem xikchem oxem avoy-bapayk dista. Bhurgeamchea porzollit fuddara vixim chintop zavn asa mull bunyad ut’tom xikxonnachi. Hea vixim sabar mosude (factors) lokxant haddche poddttat. Sogllea gozalim kodden soman tolmol (balance) samballcho asta. Punn amche kaim oti-xanne Gõykar mat matru-bhaxechi bolli choddoytat. Kollttam na kollttam Konknni bhaxecho dusvas kortat.

Oso dusvas zavpak kaim pavtti iskolachi manddnni (policy) guneanvkar asta. Oxikxit (literate) toxench ordhpadd xiklelea (semi-literate) avoy-bapaynk  guspavop zata. ‘Tumi ghorant inglez uloynant dekhun bhurgem xikpant osokt zata’-oso sol’lo porot-porot aikuncho poddtta. Mhaka zalear mhojea bhurgeam vixim urfattem aikopak mell’lam. ‘Ghorant tumi inglezuch uloytat? Konknni uloynant? Polle tuje dhuvek Konknni vixoyant unne gunn mellttat……..,’- modhle porikxecho nikal polleunk gel’lo tedna klas tticherin kagall manddli. Nnov’vechea vorgant xikpi mhoje dhuvek sogllea vixoyanim 80% voir gunn poddleat zalear fokot Konknnitunch unnem mell’leat. Protek khepek mhoje dhuvek Konknnit unnem markam mellttat. Vyakronna kodden tem guspota ti oddchonn kaddpak mhakai bi vell na.  Unneam markanchea dukha poros tticherichim utram mhaka chodd mandlim. Ti Geography vixoyachi xikovpinn asonui, Konknni sovem mog dakhovop chodd vortem aslem. Mhoje dhuvek bore gunn mellovpak zobordosti kednach hanvem keli na. Portench zalear sorvangi vikasacher (Allround Growth) bhor divpak lailea. Konknni bhaxek ani tiche osmitayek rakhpacho somzut divpak hanv vavrit ailam.

Hacho foll halinch mhaka polleunk mell’la. Tichea iskolant 19 Dezembr somorombhpacho aslo.  Vidhyarti Union-achem tem fuddari, mhonnge Headgirl; mhonnttoch ayojonachi zababdari hacher poddli. Horxim soglle karyakrom inglizintleanuch sador zatat. Ho dis Gõy mukti dis aslo, tea khatir karyakrom Konknnitleanuch zaumcho oso proxasonacho nirnnoy zalo. Mhunnttoch hazir zal’lea soireanchi vollokh dhorun sogllem sutrsonchalon (compering) Konknnitlean zalem. Hem kam bhes bore toren mhojea dhuve koddlean ghoddlem.

Dusrea disa SUNAPARANT-ant hi batmi vistaran aili. Tea bhair kalcho kariakrom boro zalo ani compering sundor zalem  mhonn assembly vellar Headmaster-an  borich tust keli. Punn heram bhurgeank mat tem kuvaddem aslem ani tem mhollear Konknnittlea sutrsochalonachem. Kaim zannanim sohoz vicharlem, ‘Tuka hem koxem zomlem? Tum inglez madam asli ti suttsutit Konknni ulovpak koxem xoklem’. Tem itlea khatir ki boroborchea vorg-mitram vangdda tem sodanch inglez uloyt ailam.  Iskolant astana puray vell inglez zalear ghora pavtoch Konknni suru. Amchea ghorant Konknni soddun hier bhaso uloupak koddok bondi asa. Oslea vatavornnant vaddlelea vidhyartiniche kamgiricho hixeob gheun, ondu vorsa  ‘SAMRAT best Student of the year ’- puroskar diun mhoje dhuvecho sotkar kela.

Hem jivem udharonn hanvem hanga manddlam tem Konknnicho man rakhpacho ek proytn mhonn. Inglezintlean xikpi bhurgeanim Konknnicho odhik mog korcho mhonn.  ‘Konknni uloylear inglez sanddtta’ mhonn vankddo prochar korpi monxanim dolle ugoddche mhonn. Konknnicho mog kallzant ballgilear bhurgeacho sompurnn vikas zata; hem sot manddpacho ho mhozo proytn asa. Oxea vellar Super star Amir Khan-achea ‘3 Idiots’ sinemachoi ul’lekh korin dista. Pustokantlea xikxonna sangatan heruy gozalincher bhor ghalop zavn asa bhurgeacho sompurnn vikas. Hea cholchitrachi kanni vo pott-kotha borovpi zavn asa amchoch ek niz Gõykar. Osle vichar ballgupi monxanchim hea kallar chodd goroz asa.

Gõychea kristanv somazak inglez taspak khub gorv dista. Inglez uloupi monis suxikxit zalear Konknni uloupi monis an’naddi; oxem kitem somoz asa. Magir ti vonttavelean denvpi inglez bhas tambddi asum vo kalli asum; tem poddlelem na. Ghorant vo bhurgeam samkar inglez uloilear bhurgeamcher boro porinnam zata oso tancho somoz asa. Bhongo babddeamchem. Hannim Kerala, Mannipur, Punjab ani Gujarat rajyamcher bariksannen nodor bhonvddaunk favo. Hangasorlea suxikxit monxanim sonvsarachea mapar bori xap soddleli asa. Sabar desanim vochun tannim kopxi dakhoilea. Nokre poros udheogpoti zavpak famad zaleat. Thoimsor ap-aplea monxam sovem ap-aple maim bhaxent dispottem ulovop toxench mellave ghoddovop chaluch asta. Apunn Bharoti monis ani omkeach rajyacho, omkecho bhaxecho pattlavdar mhonn sobemazar kolloitat. Oslea monxank videxi lok apurbayen lekhtat.
Punn Gõykaranchem kotta! Niz Gõykarponn rakhpachi amchi tozviz nam. Konknnik ami varear soddlea. Zaka goroz tannim ti muttint dhorpachi. Samanya Gõykar Konknni vixim befikir dakhoitat tedna mar vaitt disona. Punn jedna Konknnichea jivar ek monis aplem udarposonn korta tori Konknnik lojek ghalta tedna zobor dukh bhogta. Dolleanim porxim onnbhovlam tem sangtam. Konknni borovpi ani vavurpi jedna ekttaim zatat tedna tanchea tonddantlean choddxi inglezuch aikunk melltta. Tanchea ghoranim inglez rosrosta. Hem hanv sahitik puroskar melloilelea lekhokanchea kuttumbanim dekhtam tedna khub khonti-bhorit zatam. Punn hech monis apunn Konknni pasot jiv diunk toyar asat mhunn bobke martat. Potram masikanim borovpam xapun, apunn Konknniche khore bhokt mhonn miroytat. Kornneanim dakhoinant te kosle bhokt?

Tiatristanchi-i tich goth. Machyer sonvad asat titlea purti Konknni, magir sogllo vell inglezuch katortat. Tanchim bhurgim tor samkinch firongi. Lett-fett korpak ekdom tann. Mhojea hispan unch podveo melloilole tiatist bhov unnea promannan asat. Zannim Graduation ani Post-graduation kelam, te bottamcher mezpa itle asat. Choddxea zannanim 10vi pasun pas korunk na. Osleanchea tonddantli inglez aikolear hanschem kay roddchem tem kollona. Urlelem kitem tem vachpeanich tharavpachem…..

Ek mojechi gozal. Halinch hanv Kidney fatramchea ilaza khatir Wockhardt-ant 8 dis urlom. Bhorti zatoch 3 disam uprant eka 9 vorsanchea bhurgeak kuxichea rumant ghalo. Hi hindu famil mull Maharaxttrantli, punn Gõyant bapuy Benkent nokri korta. Kaim karannak lagon tannem mhoje –xim adar maglo ani donui kuttumbachi ixttagot zali. Voramchi voram gozali korun ami vell sartaleat. Bapayche goir-hajerint hanv tea bhurgeachi poramus legit kortalom. Amchem ulovop xud’d Moratthintlean zatalem. Akhrek 4 disanim tea monxak ugtem zalem ki, hanv mull Gõykar ani os’sol Kristanv. Tannem mhaka proxn kelo ki hanv nivoll moratthi koso ulounk xokta. Mhojem mullavem xikxonn fokot Moratthintuch zalam mhonn sot taka ugddapem kelem.

Atam hanv Moratthi xiklom mhonn inglez xikunk ani vaprunk matuy avgodd lagonk na. Toxench Konknni ani Hindi-cheim luskonn zalem na. Chearuy bhasancho dorzo hanvem eksarko samball’la. Forok itloch ki mhoje maim-bhas Konknnicho mhaka chodd mog. Xud’dh Konknni ulovpa vixim kaim zannank hanvem proxn kela. Chodd korun je dis bhor inglez tastat tanchem mot aikon ghetlam. Apnnak Konknni kolltta, mhonnge somzunk ani uloupak yeta. He monis Konknniche bara brestar ani tera sukrar kortoleacho bhas zata. Novea utranchi bhor ghalun girest korchea bodlak, inglez utram bhorsun besoll Konknnicho prochar kortat. Hi Konknni magir mukhavele pillgen zhikon dovrop mu?
Amchem Gõykarponn samballpachem asa zalear Konknni bhaxe xivay dusro poryay na. ‘Konknni uloy, Konknni boroi, Konknnit serkar choloi’- hem dhoronn nettan chalik lagpak zay. Dor eka Gõykaran bhed-bhav visron nettan pavlam marunk zay. Konknni bhaxek soroll lagu zavpi vavrak khand marunk zay. Konknnicho sombond zoddtteleo porompora mukhar vhoronk zay. Konknni somazak ekttavpi sonskrutay tigovpak zay. Jeo porbo ani ghoddamoddi Konknnicho man rakhtat titleoi novsorunk zay. Hem amchem kortvya mhonn dor eklean nettan vavrunk zay. Jay Gõy! Jay KONKNNI!

                                                                    *******************

No comments:

Post a Comment