Konkani uloylear English sanddtta hoy?
- Necio D’Souza, Raia -Goa
February Issue of JIVIT 2015 |
Gõykaranchi ek vixextay mhollear
amkam videxi fexon chodd avoddta. Nhesop, jevop, rit-rovis, porompora, adi avoddtta
tem zalench; bhas pasun porki ti chodd avoddtta. Inglez bhaxecho chodd obhiman
dista. Inglezint lett-fett korpak kherit
umed bhogta. Inglez bhas ek ontoraxttrik bhas; hem konnuch nakarunk xokona.
Dispott’tea jivitant ticho vapor zavop sobavik asa. Sonvsarbhor inglezichoch
xek gazta. Hoi tika kherit man asa. Vepar-dhondo ani prosar inglezintleanuch
asta dekhun, ti zanna zavop ekdomuch mhotvachem thorta. Teach pasot amchea
Bharotant legit sogllea iskolanim English-icho pakho dhorun hier soglle
vixoy bosoileat. Mhonnge ak’khoch syllabus
inglezicheruch adarlolo asa. Hi bori gozal soglleank manya asa.
English bhas hi pott bhorpachi bhas dekhun aple maim-bhaxek kikont
korop samkem chukichem. Hem oxem fokot Gõykaram sovem ghoddtta. Heram rajyanim
bilkul ghoddona; hem hanvem porxim vochun-bhonvun polloilam. Aple avoy bhaxecho
obhiman te-te monis rakhtat. Dusrea desanim vochun vavurtanam purian Bharoti
monis aplea rajyachi bhas ulovpak matuy lozenant. Raxttr-bhas Hindi-cho legit
te man rakhtat. Punn amchea choddxea Gõykar put-dhuvank inglez taspachem pixem!
Gõyantlea choddxea avoy-bapayk
dista ki aplem bhurgem Inglez vatavornnat vaddchem. Tea pasot dudhacho mamer
piyeupi bhurgea sovem inglezuch uloytat. Magir lagim aslelem iskol soddun
poisulea iskolant bhorti kortat. Kiteak tem iskol Inglezint chodd mozbut. Magir
provas lamb asum va iskolachi fee
subeiz asum; tem lokxant yena. Kontan aplem bhurgem borem xikchem oxem
avoy-bapayk dista. Bhurgeamchea porzollit fuddara vixim chintop zavn asa mull bunyad
ut’tom xikxonnachi. Hea vixim sabar mosude (factors) lokxant haddche poddttat.
Sogllea gozalim kodden soman tolmol (balance) samballcho asta. Punn amche kaim
oti-xanne Gõykar mat matru-bhaxechi bolli choddoytat. Kollttam na kollttam Konknni
bhaxecho dusvas kortat.
Oso dusvas zavpak kaim pavtti
iskolachi manddnni (policy) guneanvkar asta. Oxikxit (literate) toxench
ordhpadd xiklelea (semi-literate) avoy-bapaynk
guspavop zata. ‘Tumi ghorant inglez uloynant dekhun bhurgem xikpant
osokt zata’-oso sol’lo porot-porot aikuncho poddtta. Mhaka zalear mhojea
bhurgeam vixim urfattem aikopak mell’lam. ‘Ghorant tumi inglezuch uloytat?
Konknni uloynant? Polle tuje dhuvek Konknni vixoyant unne gunn mellttat……..,’-
modhle porikxecho nikal polleunk gel’lo tedna klas tticherin kagall manddli.
Nnov’vechea vorgant xikpi mhoje dhuvek sogllea vixoyanim 80% voir gunn poddleat
zalear fokot Konknnitunch unnem mell’leat. Protek khepek mhoje dhuvek Konknnit
unnem markam mellttat. Vyakronna kodden tem guspota ti oddchonn kaddpak mhakai
bi vell na. Unneam markanchea dukha
poros tticherichim utram mhaka chodd mandlim. Ti Geography vixoyachi xikovpinn asonui, Konknni sovem mog dakhovop
chodd vortem aslem. Mhoje dhuvek bore gunn mellovpak zobordosti kednach hanvem
keli na. Portench zalear sorvangi vikasacher (Allround Growth) bhor divpak
lailea. Konknni bhaxek ani tiche osmitayek rakhpacho somzut divpak hanv vavrit
ailam.
Hacho foll halinch mhaka polleunk
mell’la. Tichea iskolant 19 Dezembr
somorombhpacho aslo. Vidhyarti Union-achem tem fuddari, mhonnge Headgirl; mhonnttoch ayojonachi
zababdari hacher poddli. Horxim soglle karyakrom inglizintleanuch sador zatat. Ho
dis Gõy mukti dis aslo, tea khatir karyakrom Konknnitleanuch zaumcho oso
proxasonacho nirnnoy zalo. Mhunnttoch hazir zal’lea soireanchi vollokh dhorun
sogllem sutrsonchalon (compering) Konknnitlean zalem. Hem kam bhes bore toren
mhojea dhuve koddlean ghoddlem.
Dusrea disa SUNAPARANT-ant hi
batmi vistaran aili. Tea bhair kalcho kariakrom boro zalo ani compering sundor zalem mhonn assembly
vellar Headmaster-an borich tust keli. Punn heram bhurgeank mat tem
kuvaddem aslem ani tem mhollear Konknnittlea sutrsochalonachem. Kaim zannanim
sohoz vicharlem, ‘Tuka hem koxem zomlem? Tum inglez madam asli ti suttsutit Konknni ulovpak koxem xoklem’. Tem itlea
khatir ki boroborchea vorg-mitram vangdda tem sodanch inglez uloyt ailam. Iskolant astana puray vell inglez zalear ghora
pavtoch Konknni suru. Amchea ghorant Konknni soddun hier bhaso uloupak koddok
bondi asa. Oslea vatavornnant vaddlelea vidhyartiniche kamgiricho hixeob gheun,
ondu vorsa ‘SAMRAT best Student of the year ’- puroskar diun mhoje dhuvecho sotkar
kela.
Hem jivem udharonn hanvem hanga
manddlam tem Konknnicho man rakhpacho ek proytn mhonn. Inglezintlean xikpi
bhurgeanim Konknnicho odhik mog korcho mhonn.
‘Konknni uloylear inglez sanddtta’ mhonn vankddo prochar korpi monxanim
dolle ugoddche mhonn. Konknnicho mog kallzant ballgilear bhurgeacho sompurnn
vikas zata; hem sot manddpacho ho mhozo proytn asa. Oxea vellar Super star Amir Khan-achea ‘3 Idiots’
sinemachoi ul’lekh korin dista. Pustokantlea xikxonna sangatan heruy
gozalincher bhor ghalop zavn asa bhurgeacho sompurnn vikas. Hea cholchitrachi
kanni vo pott-kotha borovpi zavn asa amchoch ek niz Gõykar. Osle vichar ballgupi
monxanchim hea kallar chodd goroz asa.
Gõychea kristanv somazak inglez
taspak khub gorv dista. Inglez uloupi monis suxikxit zalear Konknni uloupi
monis an’naddi; oxem kitem somoz asa. Magir ti vonttavelean denvpi inglez bhas
tambddi asum vo kalli asum; tem poddlelem na. Ghorant vo bhurgeam samkar inglez
uloilear bhurgeamcher boro porinnam zata oso tancho somoz asa. Bhongo
babddeamchem. Hannim Kerala, Mannipur,
Punjab ani Gujarat rajyamcher
bariksannen nodor bhonvddaunk favo. Hangasorlea suxikxit monxanim sonvsarachea
mapar bori xap soddleli asa. Sabar desanim vochun tannim kopxi dakhoilea. Nokre
poros udheogpoti zavpak famad zaleat. Thoimsor ap-aplea monxam sovem ap-aple
maim bhaxent dispottem ulovop toxench mellave ghoddovop chaluch asta. Apunn Bharoti
monis ani omkeach rajyacho, omkecho bhaxecho pattlavdar mhonn sobemazar
kolloitat. Oslea monxank videxi lok apurbayen lekhtat.
Punn Gõykaranchem kotta! Niz Gõykarponn
rakhpachi amchi tozviz nam. Konknnik ami varear soddlea. Zaka goroz tannim ti
muttint dhorpachi. Samanya Gõykar Konknni vixim befikir dakhoitat tedna mar
vaitt disona. Punn jedna Konknnichea jivar ek monis aplem udarposonn korta tori
Konknnik lojek ghalta tedna zobor dukh bhogta. Dolleanim porxim onnbhovlam tem
sangtam. Konknni borovpi ani vavurpi jedna ekttaim zatat tedna tanchea
tonddantlean choddxi inglezuch aikunk melltta. Tanchea ghoranim inglez
rosrosta. Hem hanv sahitik puroskar melloilelea lekhokanchea kuttumbanim
dekhtam tedna khub khonti-bhorit zatam. Punn hech monis apunn Konknni pasot jiv
diunk toyar asat mhunn bobke martat. Potram masikanim borovpam xapun, apunn
Konknniche khore bhokt mhonn miroytat. Kornneanim dakhoinant te kosle bhokt?
Tiatristanchi-i tich goth.
Machyer sonvad asat titlea purti Konknni, magir sogllo vell inglezuch katortat.
Tanchim bhurgim tor samkinch firongi. Lett-fett korpak ekdom tann. Mhojea
hispan unch podveo melloilole tiatist bhov unnea promannan asat. Zannim Graduation ani Post-graduation kelam, te bottamcher mezpa itle asat. Choddxea
zannanim 10vi pasun pas korunk na. Osleanchea tonddantli inglez aikolear
hanschem kay roddchem tem kollona. Urlelem kitem tem vachpeanich
tharavpachem…..
Ek mojechi gozal. Halinch hanv Kidney fatramchea ilaza khatir Wockhardt-ant 8 dis urlom. Bhorti
zatoch 3 disam uprant eka 9 vorsanchea bhurgeak kuxichea rumant ghalo. Hi hindu
famil mull Maharaxttrantli, punn Gõyant bapuy Benkent nokri korta. Kaim
karannak lagon tannem mhoje –xim adar maglo ani donui kuttumbachi ixttagot
zali. Voramchi voram gozali korun ami vell sartaleat. Bapayche goir-hajerint
hanv tea bhurgeachi poramus legit kortalom. Amchem ulovop xud’d Moratthintlean
zatalem. Akhrek 4 disanim tea monxak ugtem zalem ki, hanv mull Gõykar ani os’sol
Kristanv. Tannem mhaka proxn kelo ki hanv nivoll moratthi koso ulounk xokta.
Mhojem mullavem xikxonn fokot Moratthintuch zalam mhonn sot taka ugddapem
kelem.
Atam hanv Moratthi xiklom mhonn
inglez xikunk ani vaprunk matuy avgodd lagonk na. Toxench Konknni ani
Hindi-cheim luskonn zalem na. Chearuy bhasancho dorzo hanvem eksarko samball’la.
Forok itloch ki mhoje maim-bhas Konknnicho mhaka chodd mog. Xud’dh Konknni
ulovpa vixim kaim zannank hanvem proxn kela. Chodd korun je dis bhor inglez
tastat tanchem mot aikon ghetlam. Apnnak Konknni kolltta, mhonnge somzunk ani
uloupak yeta. He monis Konknniche bara brestar ani tera sukrar kortoleacho bhas
zata. Novea utranchi bhor ghalun girest korchea bodlak, inglez utram bhorsun
besoll Konknnicho prochar kortat. Hi Konknni magir mukhavele pillgen zhikon
dovrop mu?
Amchem Gõykarponn samballpachem asa zalear Konknni bhaxe xivay dusro
poryay na. ‘Konknni uloy, Konknni boroi,
Konknnit serkar choloi’- hem dhoronn nettan chalik lagpak zay. Dor eka Gõykaran
bhed-bhav visron nettan pavlam marunk zay. Konknni bhaxek soroll lagu zavpi
vavrak khand marunk zay. Konknnicho sombond zoddtteleo porompora mukhar vhoronk
zay. Konknni somazak ekttavpi sonskrutay tigovpak zay. Jeo porbo ani
ghoddamoddi Konknnicho man rakhtat titleoi novsorunk zay. Hem amchem kortvya
mhonn dor eklean nettan vavrunk zay. Jay Gõy! Jay KONKNNI!
*******************
No comments:
Post a Comment