Wednesday, February 11, 2015

My own story" I am not a Thief "


This book COCONUT FRONDS contains my prize winning short story narrated in my own words that speak about 3 generations of my family. It  about downfall and rise of my family at the hands of my own villagers. It explores how my family was traumatised being innocent.

Konkani uloylear English sanddtta hoy?

Konkani uloylear English sanddtta hoy?

                                                          - Necio D’Souza, Raia -Goa

February Issue of  JIVIT 2015
Gõykaranchi ek vixextay mhollear amkam videxi fexon chodd avoddta. Nhesop, jevop, rit-rovis, porompora, adi avoddtta tem zalench; bhas pasun porki ti chodd avoddtta. Inglez bhaxecho chodd obhiman dista. Inglezint lett-fett korpak  kherit umed bhogta. Inglez bhas ek ontoraxttrik bhas; hem konnuch nakarunk xokona. Dispott’tea jivitant ticho vapor zavop sobavik asa. Sonvsarbhor inglezichoch xek gazta. Hoi tika kherit man asa. Vepar-dhondo ani prosar inglezintleanuch asta dekhun, ti zanna zavop ekdomuch mhotvachem thorta. Teach pasot amchea Bharotant  legit sogllea iskolanim English-icho pakho dhorun hier soglle vixoy bosoileat. Mhonnge ak’khoch syllabus inglezicheruch adarlolo asa. Hi bori gozal soglleank manya asa.

English bhas hi pott bhorpachi bhas dekhun aple maim-bhaxek kikont korop samkem chukichem. Hem oxem fokot Gõykaram sovem ghoddtta. Heram rajyanim bilkul ghoddona; hem hanvem porxim vochun-bhonvun polloilam. Aple avoy bhaxecho obhiman te-te monis rakhtat. Dusrea desanim vochun vavurtanam purian Bharoti monis aplea rajyachi bhas ulovpak matuy lozenant. Raxttr-bhas Hindi-cho legit te man rakhtat. Punn amchea choddxea Gõykar put-dhuvank inglez taspachem pixem!
Gõyantlea choddxea avoy-bapayk dista ki aplem bhurgem Inglez vatavornnat vaddchem. Tea pasot dudhacho mamer piyeupi bhurgea sovem inglezuch uloytat. Magir lagim aslelem iskol soddun poisulea iskolant bhorti kortat. Kiteak tem iskol Inglezint chodd mozbut. Magir provas lamb asum va iskolachi fee subeiz asum; tem lokxant yena. Kontan aplem bhurgem borem xikchem oxem avoy-bapayk dista. Bhurgeamchea porzollit fuddara vixim chintop zavn asa mull bunyad ut’tom xikxonnachi. Hea vixim sabar mosude (factors) lokxant haddche poddttat. Sogllea gozalim kodden soman tolmol (balance) samballcho asta. Punn amche kaim oti-xanne Gõykar mat matru-bhaxechi bolli choddoytat. Kollttam na kollttam Konknni bhaxecho dusvas kortat.

Oso dusvas zavpak kaim pavtti iskolachi manddnni (policy) guneanvkar asta. Oxikxit (literate) toxench ordhpadd xiklelea (semi-literate) avoy-bapaynk  guspavop zata. ‘Tumi ghorant inglez uloynant dekhun bhurgem xikpant osokt zata’-oso sol’lo porot-porot aikuncho poddtta. Mhaka zalear mhojea bhurgeam vixim urfattem aikopak mell’lam. ‘Ghorant tumi inglezuch uloytat? Konknni uloynant? Polle tuje dhuvek Konknni vixoyant unne gunn mellttat……..,’- modhle porikxecho nikal polleunk gel’lo tedna klas tticherin kagall manddli. Nnov’vechea vorgant xikpi mhoje dhuvek sogllea vixoyanim 80% voir gunn poddleat zalear fokot Konknnitunch unnem mell’leat. Protek khepek mhoje dhuvek Konknnit unnem markam mellttat. Vyakronna kodden tem guspota ti oddchonn kaddpak mhakai bi vell na.  Unneam markanchea dukha poros tticherichim utram mhaka chodd mandlim. Ti Geography vixoyachi xikovpinn asonui, Konknni sovem mog dakhovop chodd vortem aslem. Mhoje dhuvek bore gunn mellovpak zobordosti kednach hanvem keli na. Portench zalear sorvangi vikasacher (Allround Growth) bhor divpak lailea. Konknni bhaxek ani tiche osmitayek rakhpacho somzut divpak hanv vavrit ailam.

Hacho foll halinch mhaka polleunk mell’la. Tichea iskolant 19 Dezembr somorombhpacho aslo.  Vidhyarti Union-achem tem fuddari, mhonnge Headgirl; mhonnttoch ayojonachi zababdari hacher poddli. Horxim soglle karyakrom inglizintleanuch sador zatat. Ho dis Gõy mukti dis aslo, tea khatir karyakrom Konknnitleanuch zaumcho oso proxasonacho nirnnoy zalo. Mhunnttoch hazir zal’lea soireanchi vollokh dhorun sogllem sutrsonchalon (compering) Konknnitlean zalem. Hem kam bhes bore toren mhojea dhuve koddlean ghoddlem.

Dusrea disa SUNAPARANT-ant hi batmi vistaran aili. Tea bhair kalcho kariakrom boro zalo ani compering sundor zalem  mhonn assembly vellar Headmaster-an  borich tust keli. Punn heram bhurgeank mat tem kuvaddem aslem ani tem mhollear Konknnittlea sutrsochalonachem. Kaim zannanim sohoz vicharlem, ‘Tuka hem koxem zomlem? Tum inglez madam asli ti suttsutit Konknni ulovpak koxem xoklem’. Tem itlea khatir ki boroborchea vorg-mitram vangdda tem sodanch inglez uloyt ailam.  Iskolant astana puray vell inglez zalear ghora pavtoch Konknni suru. Amchea ghorant Konknni soddun hier bhaso uloupak koddok bondi asa. Oslea vatavornnant vaddlelea vidhyartiniche kamgiricho hixeob gheun, ondu vorsa  ‘SAMRAT best Student of the year ’- puroskar diun mhoje dhuvecho sotkar kela.

Hem jivem udharonn hanvem hanga manddlam tem Konknnicho man rakhpacho ek proytn mhonn. Inglezintlean xikpi bhurgeanim Konknnicho odhik mog korcho mhonn.  ‘Konknni uloylear inglez sanddtta’ mhonn vankddo prochar korpi monxanim dolle ugoddche mhonn. Konknnicho mog kallzant ballgilear bhurgeacho sompurnn vikas zata; hem sot manddpacho ho mhozo proytn asa. Oxea vellar Super star Amir Khan-achea ‘3 Idiots’ sinemachoi ul’lekh korin dista. Pustokantlea xikxonna sangatan heruy gozalincher bhor ghalop zavn asa bhurgeacho sompurnn vikas. Hea cholchitrachi kanni vo pott-kotha borovpi zavn asa amchoch ek niz Gõykar. Osle vichar ballgupi monxanchim hea kallar chodd goroz asa.

Gõychea kristanv somazak inglez taspak khub gorv dista. Inglez uloupi monis suxikxit zalear Konknni uloupi monis an’naddi; oxem kitem somoz asa. Magir ti vonttavelean denvpi inglez bhas tambddi asum vo kalli asum; tem poddlelem na. Ghorant vo bhurgeam samkar inglez uloilear bhurgeamcher boro porinnam zata oso tancho somoz asa. Bhongo babddeamchem. Hannim Kerala, Mannipur, Punjab ani Gujarat rajyamcher bariksannen nodor bhonvddaunk favo. Hangasorlea suxikxit monxanim sonvsarachea mapar bori xap soddleli asa. Sabar desanim vochun tannim kopxi dakhoilea. Nokre poros udheogpoti zavpak famad zaleat. Thoimsor ap-aplea monxam sovem ap-aple maim bhaxent dispottem ulovop toxench mellave ghoddovop chaluch asta. Apunn Bharoti monis ani omkeach rajyacho, omkecho bhaxecho pattlavdar mhonn sobemazar kolloitat. Oslea monxank videxi lok apurbayen lekhtat.
Punn Gõykaranchem kotta! Niz Gõykarponn rakhpachi amchi tozviz nam. Konknnik ami varear soddlea. Zaka goroz tannim ti muttint dhorpachi. Samanya Gõykar Konknni vixim befikir dakhoitat tedna mar vaitt disona. Punn jedna Konknnichea jivar ek monis aplem udarposonn korta tori Konknnik lojek ghalta tedna zobor dukh bhogta. Dolleanim porxim onnbhovlam tem sangtam. Konknni borovpi ani vavurpi jedna ekttaim zatat tedna tanchea tonddantlean choddxi inglezuch aikunk melltta. Tanchea ghoranim inglez rosrosta. Hem hanv sahitik puroskar melloilelea lekhokanchea kuttumbanim dekhtam tedna khub khonti-bhorit zatam. Punn hech monis apunn Konknni pasot jiv diunk toyar asat mhunn bobke martat. Potram masikanim borovpam xapun, apunn Konknniche khore bhokt mhonn miroytat. Kornneanim dakhoinant te kosle bhokt?

Tiatristanchi-i tich goth. Machyer sonvad asat titlea purti Konknni, magir sogllo vell inglezuch katortat. Tanchim bhurgim tor samkinch firongi. Lett-fett korpak ekdom tann. Mhojea hispan unch podveo melloilole tiatist bhov unnea promannan asat. Zannim Graduation ani Post-graduation kelam, te bottamcher mezpa itle asat. Choddxea zannanim 10vi pasun pas korunk na. Osleanchea tonddantli inglez aikolear hanschem kay roddchem tem kollona. Urlelem kitem tem vachpeanich tharavpachem…..

Ek mojechi gozal. Halinch hanv Kidney fatramchea ilaza khatir Wockhardt-ant 8 dis urlom. Bhorti zatoch 3 disam uprant eka 9 vorsanchea bhurgeak kuxichea rumant ghalo. Hi hindu famil mull Maharaxttrantli, punn Gõyant bapuy Benkent nokri korta. Kaim karannak lagon tannem mhoje –xim adar maglo ani donui kuttumbachi ixttagot zali. Voramchi voram gozali korun ami vell sartaleat. Bapayche goir-hajerint hanv tea bhurgeachi poramus legit kortalom. Amchem ulovop xud’d Moratthintlean zatalem. Akhrek 4 disanim tea monxak ugtem zalem ki, hanv mull Gõykar ani os’sol Kristanv. Tannem mhaka proxn kelo ki hanv nivoll moratthi koso ulounk xokta. Mhojem mullavem xikxonn fokot Moratthintuch zalam mhonn sot taka ugddapem kelem.

Atam hanv Moratthi xiklom mhonn inglez xikunk ani vaprunk matuy avgodd lagonk na. Toxench Konknni ani Hindi-cheim luskonn zalem na. Chearuy bhasancho dorzo hanvem eksarko samball’la. Forok itloch ki mhoje maim-bhas Konknnicho mhaka chodd mog. Xud’dh Konknni ulovpa vixim kaim zannank hanvem proxn kela. Chodd korun je dis bhor inglez tastat tanchem mot aikon ghetlam. Apnnak Konknni kolltta, mhonnge somzunk ani uloupak yeta. He monis Konknniche bara brestar ani tera sukrar kortoleacho bhas zata. Novea utranchi bhor ghalun girest korchea bodlak, inglez utram bhorsun besoll Konknnicho prochar kortat. Hi Konknni magir mukhavele pillgen zhikon dovrop mu?
Amchem Gõykarponn samballpachem asa zalear Konknni bhaxe xivay dusro poryay na. ‘Konknni uloy, Konknni boroi, Konknnit serkar choloi’- hem dhoronn nettan chalik lagpak zay. Dor eka Gõykaran bhed-bhav visron nettan pavlam marunk zay. Konknni bhaxek soroll lagu zavpi vavrak khand marunk zay. Konknnicho sombond zoddtteleo porompora mukhar vhoronk zay. Konknni somazak ekttavpi sonskrutay tigovpak zay. Jeo porbo ani ghoddamoddi Konknnicho man rakhtat titleoi novsorunk zay. Hem amchem kortvya mhonn dor eklean nettan vavrunk zay. Jay Gõy! Jay KONKNNI!

                                                                    *******************

Monday, February 2, 2015

Gõykarank xikxonnachem mhotv kitlem! [The importance of Education among Goans]



Gõykarank xikxonnachem mhotv kitlem!

[The importance of Education among Goans]

In ‘JIVIT’ Jan 2015 issue, a popular magazine in Romi KONKANI from the desk of QUEENY GROUP, highlights the factors responsible for lack of quality education and the hesitating attitude of Goans to attempt challenging careers.

By:  Necio D’Souza, Raia - Goa

Xikop kitea khatir korchem? Xikun konn girest zala? Xiklele monis bekar, mus martat. Xiklele thodde zann herank naddttat, pokrun khatat. Xikop naslele monis subeiz zhoddttat. Zalear xikpacho pez kiteak ghevop? ……………adi. Osle sur zaite pavtt kanar poddot astat, kherit bhaxen kheddea-paddeanim ravpi loka koddlean. Oslea vattaranim he toreche vichar ghollttat tantun ojeap kaim na. Kheddeantlea monxak xikxonnachem mhotv somzona, hem sobavik. Punn hench chintop lhan xaram toxench dorya kinarechea lokachea toklent guslam, tem polleun ojeap dista. Lokachem mon duddu korpacher ani sotta-sott girest zavpacher tharlelem asa. Osle vagnnuketlean fuddle pillgek marekar dis uprastele, hem niyallunk konnuch toyar na.

Poile suvater xikop gorjechem karann dor eka monxache moticho vikas zata. Hi monachi girestkay konnacheanuch chorun vhoronk zaina. Xikxonnatlean monxacher bore sonskar ghoddttat. Borem kitem, vaitt kitem tem somzopak gineanachi bhor poddtta. Svotacho vikas zata to zaloch, hea vorvim apunn ravtolea ghorabeacho-i drittikon sudorta, ganvache ani desache udorgotik hatbhar lagta. Hi girestkay diamatik purian sor korunk zaina. Dusre suvater xikon konn girest zaunk na mhunn somzotoleamchi nodor samki oxir. Xikop ho duddu korpacho rosto nhoim. To monxan ginean divpa-ghevpacho ani jivitant sukh-sontos haddpacho ek boro upay. Tisre suvater xiklele monis bekar bhonvtat mhunn xikpak dox divop sarkem na. Monis xikloch mhunn zaina, tache bhitor vavr korpachi tollmoll aspak zai. Vavr korpachi umed na to monis bekar urtoloch. Chovte suvater xiklele monis herank naddttat vo nagoitat, hantun zobor-xem sot na. Hoi, xiklele monis kaim promannan dusreak trasant ghaltat, punn ho ankddo bhov thoddo. Urfattem zalear chodd promannan xikop naslele, dusreank chodd promannan trasant ghaltat. Gõychem toxench desachem Criminal Record ustilear osleamchi nond chodd melltta. Chorpacho, nagovpacho, jiv kaddpacho vo her guneanv korpak xikxonnacho kaimch sombond na. Tem sogllem duxtt monantlean upzota. Panchve suvater xikop korop, ek pez vo vojem oxem kiteak somzop? Ek bhurgem vaddttana novem kitem tori monant ghevpacho proytn korit asta. Ho tacho zolmacho gunn ani hok’k. To kiteak kaddun ghevop? Mhunttoch xalle bhogor dusro xrestt upay na. Tea bhair 18 vorsam piraye sokoilea bhurgeak kamak lavop, ek kheasticho guneanv.

Dorya deger astea ganvantlean, hea adim vhodd vidvan namna zoddun geleat. Gõyant, desant ani videxant vhodd nanv ani man zoddlolo asa. Voiz, izner, vokil, zuviz, xikxok, adi hangasorlean zolmoleat. Punn halim tempar hangasor urfattem chitr dispak laglam. Bhurgim xikxonnache panvdde choddpak kustar kortat. Mullavem xikxonn ghevpakuch tanchem mon gaborlelem zata. 5vi te 10vi merenchem xikop kortana kitlinch zann napas zaun iskol soddun ditat. Jim konn zorot-morot SSC pas kortat, tim fuddlea xikpa kodden durlokx kortat. Bhov thoddim 11vek provex melloitat. Tantuntlim 12vi pas korpak bhov thoddim sufoll zatat. Punn je gunn vo Percentage melloitat, ti mukhavelem dorjedar xikop korpak vo provex mellovpak unnem poddtta mhonn zaitea zannak kollon chuklam.

5vi tem 12vi merenchea xikxonnachi sor kelear, 60% bhurgeanim xikop ordear soddun dil’lem asta. Hachem karann bhurgeamchea tonddantlean aikopak melltta tem oxem. Atamchi xikxonnik pod’dot sarki na. Xikovpi mon divn patth xikoinant. Tankam bhurgeamchea fuddrachem poddon gel’lem na. Oslech sur tea bhurgeamchea avoy-bapaychea tonddantlean aikunk mellttat. Hem chintop samkem chukichem. Xikovpeamcher arop ghalop Gõyant tor bilkul sobona. Her raj’jeanim il’lem kitem vankddem ghoddtta asot. Punn Gõyantlem xikxok somazak mottem yogdan ditelem dison yeta.

‘Money is something, not everything’ oxi ek mhonn’ni asa. Monxak jiyeupak duddu gorjeche, tea khatir duddvamcheruch nodor dovrun ravop? Che! Che!! Oslea jivitak orth na. Jem xikxonnatlean mellunk zata, tem duddvanim viktem gheunk zaina. Xikxonnatlean udorgot zata dekhunuch novi vost nirmann zata. Magir ti toyar vost duddvanim vikti gheun zai toso upeg korunk xokta. Dekhik mottor, viman, komputter, adi, heo vostu vidvananim toyar kel’leo nasot zalear, teo samanya monxachea hatak mellcheo nasleo. Aiz 10vi napas zal’lo bhurgo komputterak ek khellnnem koxem nachoita. Vhodd zapsaldarkichem xikxonn ghetleleamnich heo vostu ghoddoileat dekhunuch an’naddi monxak pasun faido melltta. Hacher unnem xiklelean gombhir vichar korchi goroz asa. Apunn xikunk na vo aplem bhurgem xikona mhunn heramcher arop ghalop, hem kortub monisponna bhailem.

10vi pas zal’lo bhurgo akhati (Gulf) desant nokrek veta ani hozaranim komaita. Gõyant yetoch Tata-Birla-Ambani sarkelea monxam porim duddu koddoita. Chodduch zalear ek ghor vo gaddi to gheta. Hache fuddem kitemch korpachi taka sud-budh asona. Fokot folgam marop ani duddvankar mhunn herank kikont korop. Osle sonskar gheun vaddlolo monis fuddem aplea bhurgeamkui oslench margdorxon dita. Uplapem ani movjechem vatavoronn ghorant nirmann korta. Osle poristithint bhurgeamchem mon xikxonnacher koxem lagonk xokta!

Atamchim bhurgim khas korun chedde 12vi pas korpa itlich mokh (Aim) ballgitat. Tanchim sopnam vonttar il’li inglez khellovpachi ani pordesant nokri mellovpachi. Tea khatir barik-sarik kaim kurs te kortat. Magir Waiter, Bartender, Cook osli nokri korunk botticher na zalear akhati hottelanim te gustat. Halim tempar Purtuguese passport korun, Europant vochpachem pixeponn bhitor sorlam. Je 12vi puri korunk xoklenant te Dishwasher, HouseKeepers, Cleaners sarkelea nokreamcher somadhan zoddttat. Thoddeank menddram-unttam rakhpachem purian kam upkarta. 

Kaim karannak lagun zankam pordesant vochonk mellonk na, tevui monis Gõyantuch dorya degamcher bhorpur zoddttat. Panvelichea boreponnan mosgak udok melltta, oxi tanchi goth. Benkichea rinna kustar ttekxi ghevop ani bhaddem marop. Pordexi bhonvddekaram kustar sompeponnim duddu komavop. Thodde dorya deger Shacks vo aplea ghora kuxik Restaurant  choloitat. Thoddeanim aplea ghorachim kuddam vo mottorsaikoli, tturistank bhaddeak divpacho kam-dhondo apnnaila. Hem sogllem korpak xikxonnachi vhoddli-xi goroz poddona. Ek podvidar (Graduate) eka mhoineak komaita tea von subeiz zodd, he monis ekach disak komaitat. Duddu melltta to khoro, movza marunk melltta ti puro, oso tancho somoz. Atam hea cheddeank lagon cheddvanchi koxi vatt lagta ti polleum-ia. Hatan kus-kuxit duddu ghollttele chedde rokddech mogan poddttat. Cheddvam-i tanchea duddvank lagim zatat. Zai toxem nhespak, suropay vaddovpak tanche mogi zai title duddu varoitat. Magir novreanim voklank Blackmail korop suru zata. Tanchem xikxonn ordear soddpak lavop. Karann cheddeank bhirant asta ki subeiz xiklear apli vhokol dhoko di-it mhunn.

Cheddvam-bailo pordesant vochunk boreoch fultat. Choddxim zannam Arabanchim aidona ghansun duddu zoddttat tem zalench, tea bhair gupit kamam kelear subeiz pottlo Gõyant dhaddunk melltta. Gõyantle goribkayechem nimit sangon tim pordesant vetat, punn ghorabeacho favo te dixen ukhol zata-so na. Gulf-ant nokri kortelea avoyachim bhurgim zobor-xim xiktelim disonant. Hacher ostoreanim vichar korunk zai. Apnnem kitem zoddlem ani kitem hogddailem tem niyallunk zai. Hem oxem kristanv ghorabeamxinch ghoddtta. Hindu ostoreo bhurgeancho vibadd zaumcho nhoim mhonn pordesant vochonant. Hanv videaxant kam korpi bailancher ttika korunk sodina. Punn zo nikal nodrek aila tantuntlean bhurgeancho fuddar uzvaddit zaunk pavlo na mhunn khont uktaitam. Bhurgeank xikxonnachem mhotv pottovpak, borem vaitt modlo forok dakhovpak dor khinnak eke ayoyn aplea bhurgeam sangatak asunk zay. Hem mandun ghevpak kitleoxeoch avoyo fattim poddleat.

Hem sogllem ghoddtta tem unnea xikxonnak lagon. Xikxonnachem mhotv atamcho Gõykar visorla mhunn thavem zata. Bharot sorkarachea halinchea sorvexonna pormonnem thavem zata ki Gõy xikxonnachea panvdear fuddem asa ani tisrea sthanar urta. Kerala poilea zalear Mannipur dusrea sthanar asa. Gõykarank tisrea sthanar aspacho man, khoxechi gozal. Punn hi khuxalkay thoddeach tempachi, hacher lokx voddpacho proyt zaunk zai. Survey-chea nema pormonnem chovthi pas kel’lea monxak xikxit (literate) mhunn nond kortat. Hem dhoronn chukichem asa oxem hanv mhunnona. Punn adlea Gõykaranim unch xikop korun zo itihas ghoddoila, tacho man rakhunk atamche pillgek kollona mhunn sontap marta. Purtugez razvoddkent porian Gõykaranim Doctorate vo Ph D sarkeo podveo zoddleat. Videxi University-nim dorjedar xikop korpak, Gõykarancho ankddo subeiz astalo. Heach khatir Gõy, heram rajjyam poros vixex mhunn sonvsar bhor lok mandtalet.

Halim tempar Gõyant novim iskolam ani koleji ugoddleat. 12vi merenchem xikop sorkaran fukott mellovpachi tozviz kelea. Gorib mhunn fattim ravpachem nimit uronk na. Tea bhair unchlem xikop korpak lhan-vhodd sovloti manddleleo asat. Fokot zai tem xikpachem mon. Dor eka bhurgean survatekuch borem xikop korpacho dhey (motto) ballgunk zay. Avoi-bapainuy apli zababdari sarki pallunk zay. Bhurgeank xikunk soma zata toslem vatavoronn toyar korunk zay. Bhonvttonncho vattar xanticho ani xisticho asunk zay. Hem sarkem nastana xik-re puta, xik-go dhuve mhull’lear lisanvacher mon lagchem na.

Unnem xikop korpacho vo modench soddun diteleancho ankddo chodd so vaddla to dorya lagim aslelea ganvanim. Unch xikop aslelea avoy-bapaychim bhurgim odhik xikop korchem bodlek samkea unnea xikpacher thambtat. Hachem mukhel karann tea vattarant choltolo goddbodd. Poryottonachea ud’dheogak lagon thoim avazachem produxonn matlam. Tea bhair bhurgeachea monar vaitt porinnam zavpi ghoddamoddi hea vattarant subeiz astat. Bhurgim kuddin rosroxit ani gulgulit koxim vaddttat khorim punn monan thoklelim astat. Hacho porinnam xikpacher zata. 

Niz Gõykar voiz, juiz, izner, Doctorate, IAS odhikari, Navy commander, Air Pilot, IIT adi veaktincho unnav asleleam ongõykarank vhoddlim podam Gõyant favo zatat. Heach khatir dor eka Gõykaran xikxonnachem mhotv somzun gheunk zai. Atanch favo te dixen pavlam marina zalear fuddarak nokollttam Gõy samballpacho odhikar ongõykaranchea hatanim pavtolo.

                                                    ************************