The language used here is KONKANI in its Roman script. Its the official language of GOA, state in South INDIA. In this blog one can read articles, short-stories, poems, lyrics and also images drawn as oil paintings.
Wednesday, February 11, 2015
Konkani uloylear English sanddtta hoy?
Konkani uloylear English sanddtta hoy?
- Necio D’Souza, Raia -Goa
February Issue of JIVIT 2015 |
Gõykaranchi ek vixextay mhollear
amkam videxi fexon chodd avoddta. Nhesop, jevop, rit-rovis, porompora, adi avoddtta
tem zalench; bhas pasun porki ti chodd avoddtta. Inglez bhaxecho chodd obhiman
dista. Inglezint lett-fett korpak kherit
umed bhogta. Inglez bhas ek ontoraxttrik bhas; hem konnuch nakarunk xokona.
Dispott’tea jivitant ticho vapor zavop sobavik asa. Sonvsarbhor inglezichoch
xek gazta. Hoi tika kherit man asa. Vepar-dhondo ani prosar inglezintleanuch
asta dekhun, ti zanna zavop ekdomuch mhotvachem thorta. Teach pasot amchea
Bharotant legit sogllea iskolanim English-icho pakho dhorun hier soglle
vixoy bosoileat. Mhonnge ak’khoch syllabus
inglezicheruch adarlolo asa. Hi bori gozal soglleank manya asa.
English bhas hi pott bhorpachi bhas dekhun aple maim-bhaxek kikont
korop samkem chukichem. Hem oxem fokot Gõykaram sovem ghoddtta. Heram rajyanim
bilkul ghoddona; hem hanvem porxim vochun-bhonvun polloilam. Aple avoy bhaxecho
obhiman te-te monis rakhtat. Dusrea desanim vochun vavurtanam purian Bharoti
monis aplea rajyachi bhas ulovpak matuy lozenant. Raxttr-bhas Hindi-cho legit
te man rakhtat. Punn amchea choddxea Gõykar put-dhuvank inglez taspachem pixem!
Gõyantlea choddxea avoy-bapayk
dista ki aplem bhurgem Inglez vatavornnat vaddchem. Tea pasot dudhacho mamer
piyeupi bhurgea sovem inglezuch uloytat. Magir lagim aslelem iskol soddun
poisulea iskolant bhorti kortat. Kiteak tem iskol Inglezint chodd mozbut. Magir
provas lamb asum va iskolachi fee
subeiz asum; tem lokxant yena. Kontan aplem bhurgem borem xikchem oxem
avoy-bapayk dista. Bhurgeamchea porzollit fuddara vixim chintop zavn asa mull bunyad
ut’tom xikxonnachi. Hea vixim sabar mosude (factors) lokxant haddche poddttat.
Sogllea gozalim kodden soman tolmol (balance) samballcho asta. Punn amche kaim
oti-xanne Gõykar mat matru-bhaxechi bolli choddoytat. Kollttam na kollttam Konknni
bhaxecho dusvas kortat.
Oso dusvas zavpak kaim pavtti
iskolachi manddnni (policy) guneanvkar asta. Oxikxit (literate) toxench
ordhpadd xiklelea (semi-literate) avoy-bapaynk
guspavop zata. ‘Tumi ghorant inglez uloynant dekhun bhurgem xikpant
osokt zata’-oso sol’lo porot-porot aikuncho poddtta. Mhaka zalear mhojea
bhurgeam vixim urfattem aikopak mell’lam. ‘Ghorant tumi inglezuch uloytat?
Konknni uloynant? Polle tuje dhuvek Konknni vixoyant unne gunn mellttat……..,’-
modhle porikxecho nikal polleunk gel’lo tedna klas tticherin kagall manddli.
Nnov’vechea vorgant xikpi mhoje dhuvek sogllea vixoyanim 80% voir gunn poddleat
zalear fokot Konknnitunch unnem mell’leat. Protek khepek mhoje dhuvek Konknnit
unnem markam mellttat. Vyakronna kodden tem guspota ti oddchonn kaddpak mhakai
bi vell na. Unneam markanchea dukha
poros tticherichim utram mhaka chodd mandlim. Ti Geography vixoyachi xikovpinn asonui, Konknni sovem mog dakhovop
chodd vortem aslem. Mhoje dhuvek bore gunn mellovpak zobordosti kednach hanvem
keli na. Portench zalear sorvangi vikasacher (Allround Growth) bhor divpak
lailea. Konknni bhaxek ani tiche osmitayek rakhpacho somzut divpak hanv vavrit
ailam.
Hacho foll halinch mhaka polleunk
mell’la. Tichea iskolant 19 Dezembr
somorombhpacho aslo. Vidhyarti Union-achem tem fuddari, mhonnge Headgirl; mhonnttoch ayojonachi
zababdari hacher poddli. Horxim soglle karyakrom inglizintleanuch sador zatat. Ho
dis Gõy mukti dis aslo, tea khatir karyakrom Konknnitleanuch zaumcho oso
proxasonacho nirnnoy zalo. Mhunnttoch hazir zal’lea soireanchi vollokh dhorun
sogllem sutrsonchalon (compering) Konknnitlean zalem. Hem kam bhes bore toren
mhojea dhuve koddlean ghoddlem.
Dusrea disa SUNAPARANT-ant hi
batmi vistaran aili. Tea bhair kalcho kariakrom boro zalo ani compering sundor zalem mhonn assembly
vellar Headmaster-an borich tust keli. Punn heram bhurgeank mat tem
kuvaddem aslem ani tem mhollear Konknnittlea sutrsochalonachem. Kaim zannanim
sohoz vicharlem, ‘Tuka hem koxem zomlem? Tum inglez madam asli ti suttsutit Konknni ulovpak koxem xoklem’. Tem itlea
khatir ki boroborchea vorg-mitram vangdda tem sodanch inglez uloyt ailam. Iskolant astana puray vell inglez zalear ghora
pavtoch Konknni suru. Amchea ghorant Konknni soddun hier bhaso uloupak koddok
bondi asa. Oslea vatavornnant vaddlelea vidhyartiniche kamgiricho hixeob gheun,
ondu vorsa ‘SAMRAT best Student of the year ’- puroskar diun mhoje dhuvecho sotkar
kela.
Hem jivem udharonn hanvem hanga
manddlam tem Konknnicho man rakhpacho ek proytn mhonn. Inglezintlean xikpi
bhurgeanim Konknnicho odhik mog korcho mhonn.
‘Konknni uloylear inglez sanddtta’ mhonn vankddo prochar korpi monxanim
dolle ugoddche mhonn. Konknnicho mog kallzant ballgilear bhurgeacho sompurnn
vikas zata; hem sot manddpacho ho mhozo proytn asa. Oxea vellar Super star Amir Khan-achea ‘3 Idiots’
sinemachoi ul’lekh korin dista. Pustokantlea xikxonna sangatan heruy
gozalincher bhor ghalop zavn asa bhurgeacho sompurnn vikas. Hea cholchitrachi
kanni vo pott-kotha borovpi zavn asa amchoch ek niz Gõykar. Osle vichar ballgupi
monxanchim hea kallar chodd goroz asa.
Gõychea kristanv somazak inglez
taspak khub gorv dista. Inglez uloupi monis suxikxit zalear Konknni uloupi
monis an’naddi; oxem kitem somoz asa. Magir ti vonttavelean denvpi inglez bhas
tambddi asum vo kalli asum; tem poddlelem na. Ghorant vo bhurgeam samkar inglez
uloilear bhurgeamcher boro porinnam zata oso tancho somoz asa. Bhongo
babddeamchem. Hannim Kerala, Mannipur,
Punjab ani Gujarat rajyamcher
bariksannen nodor bhonvddaunk favo. Hangasorlea suxikxit monxanim sonvsarachea
mapar bori xap soddleli asa. Sabar desanim vochun tannim kopxi dakhoilea. Nokre
poros udheogpoti zavpak famad zaleat. Thoimsor ap-aplea monxam sovem ap-aple
maim bhaxent dispottem ulovop toxench mellave ghoddovop chaluch asta. Apunn Bharoti
monis ani omkeach rajyacho, omkecho bhaxecho pattlavdar mhonn sobemazar
kolloitat. Oslea monxank videxi lok apurbayen lekhtat.
Punn Gõykaranchem kotta! Niz Gõykarponn
rakhpachi amchi tozviz nam. Konknnik ami varear soddlea. Zaka goroz tannim ti
muttint dhorpachi. Samanya Gõykar Konknni vixim befikir dakhoitat tedna mar
vaitt disona. Punn jedna Konknnichea jivar ek monis aplem udarposonn korta tori
Konknnik lojek ghalta tedna zobor dukh bhogta. Dolleanim porxim onnbhovlam tem
sangtam. Konknni borovpi ani vavurpi jedna ekttaim zatat tedna tanchea
tonddantlean choddxi inglezuch aikunk melltta. Tanchea ghoranim inglez
rosrosta. Hem hanv sahitik puroskar melloilelea lekhokanchea kuttumbanim
dekhtam tedna khub khonti-bhorit zatam. Punn hech monis apunn Konknni pasot jiv
diunk toyar asat mhunn bobke martat. Potram masikanim borovpam xapun, apunn
Konknniche khore bhokt mhonn miroytat. Kornneanim dakhoinant te kosle bhokt?
Tiatristanchi-i tich goth.
Machyer sonvad asat titlea purti Konknni, magir sogllo vell inglezuch katortat.
Tanchim bhurgim tor samkinch firongi. Lett-fett korpak ekdom tann. Mhojea
hispan unch podveo melloilole tiatist bhov unnea promannan asat. Zannim Graduation ani Post-graduation kelam, te bottamcher mezpa itle asat. Choddxea
zannanim 10vi pasun pas korunk na. Osleanchea tonddantli inglez aikolear
hanschem kay roddchem tem kollona. Urlelem kitem tem vachpeanich
tharavpachem…..
Ek mojechi gozal. Halinch hanv Kidney fatramchea ilaza khatir Wockhardt-ant 8 dis urlom. Bhorti
zatoch 3 disam uprant eka 9 vorsanchea bhurgeak kuxichea rumant ghalo. Hi hindu
famil mull Maharaxttrantli, punn Gõyant bapuy Benkent nokri korta. Kaim
karannak lagon tannem mhoje –xim adar maglo ani donui kuttumbachi ixttagot
zali. Voramchi voram gozali korun ami vell sartaleat. Bapayche goir-hajerint
hanv tea bhurgeachi poramus legit kortalom. Amchem ulovop xud’d Moratthintlean
zatalem. Akhrek 4 disanim tea monxak ugtem zalem ki, hanv mull Gõykar ani os’sol
Kristanv. Tannem mhaka proxn kelo ki hanv nivoll moratthi koso ulounk xokta.
Mhojem mullavem xikxonn fokot Moratthintuch zalam mhonn sot taka ugddapem
kelem.
Atam hanv Moratthi xiklom mhonn
inglez xikunk ani vaprunk matuy avgodd lagonk na. Toxench Konknni ani
Hindi-cheim luskonn zalem na. Chearuy bhasancho dorzo hanvem eksarko samball’la.
Forok itloch ki mhoje maim-bhas Konknnicho mhaka chodd mog. Xud’dh Konknni
ulovpa vixim kaim zannank hanvem proxn kela. Chodd korun je dis bhor inglez
tastat tanchem mot aikon ghetlam. Apnnak Konknni kolltta, mhonnge somzunk ani
uloupak yeta. He monis Konknniche bara brestar ani tera sukrar kortoleacho bhas
zata. Novea utranchi bhor ghalun girest korchea bodlak, inglez utram bhorsun
besoll Konknnicho prochar kortat. Hi Konknni magir mukhavele pillgen zhikon
dovrop mu?
Amchem Gõykarponn samballpachem asa zalear Konknni bhaxe xivay dusro
poryay na. ‘Konknni uloy, Konknni boroi,
Konknnit serkar choloi’- hem dhoronn nettan chalik lagpak zay. Dor eka Gõykaran
bhed-bhav visron nettan pavlam marunk zay. Konknni bhaxek soroll lagu zavpi
vavrak khand marunk zay. Konknnicho sombond zoddtteleo porompora mukhar vhoronk
zay. Konknni somazak ekttavpi sonskrutay tigovpak zay. Jeo porbo ani
ghoddamoddi Konknnicho man rakhtat titleoi novsorunk zay. Hem amchem kortvya
mhonn dor eklean nettan vavrunk zay. Jay Gõy! Jay KONKNNI!
*******************
Monday, February 2, 2015
Gõykarank xikxonnachem mhotv kitlem! [The importance of Education among Goans]
Gõykarank xikxonnachem mhotv kitlem!
[The importance of Education among Goans]
In ‘JIVIT’ Jan 2015 issue, a popular magazine in Romi KONKANI from
the desk of QUEENY GROUP, highlights the factors responsible for lack of
quality education and the hesitating attitude of Goans to attempt challenging
careers.
By: Necio D’Souza, Raia - Goa
Xikop kitea khatir
korchem? Xikun konn girest zala? Xiklele monis bekar, mus martat. Xiklele
thodde zann herank naddttat, pokrun khatat. Xikop naslele monis subeiz
zhoddttat. Zalear xikpacho pez kiteak ghevop? ……………adi. Osle sur zaite pavtt
kanar poddot astat, kherit bhaxen kheddea-paddeanim ravpi loka koddlean. Oslea
vattaranim he toreche vichar ghollttat tantun ojeap kaim na. Kheddeantlea
monxak xikxonnachem mhotv somzona, hem sobavik. Punn hench chintop lhan xaram
toxench dorya kinarechea lokachea toklent guslam, tem polleun ojeap dista.
Lokachem mon duddu korpacher ani sotta-sott girest zavpacher tharlelem asa.
Osle vagnnuketlean fuddle pillgek marekar dis uprastele, hem niyallunk konnuch
toyar na.
Poile suvater xikop
gorjechem karann dor eka monxache moticho vikas zata. Hi monachi girestkay
konnacheanuch chorun vhoronk zaina. Xikxonnatlean monxacher bore sonskar
ghoddttat. Borem kitem, vaitt kitem tem somzopak gineanachi bhor poddtta.
Svotacho vikas zata to zaloch, hea vorvim apunn ravtolea ghorabeacho-i
drittikon sudorta, ganvache ani desache udorgotik hatbhar lagta. Hi girestkay diamatik
purian sor korunk zaina. Dusre suvater xikon konn girest zaunk na mhunn
somzotoleamchi nodor samki oxir. Xikop ho duddu korpacho rosto nhoim. To monxan
ginean divpa-ghevpacho ani jivitant sukh-sontos haddpacho ek boro upay. Tisre
suvater xiklele monis bekar bhonvtat mhunn xikpak dox divop sarkem na. Monis
xikloch mhunn zaina, tache bhitor vavr korpachi tollmoll aspak zai. Vavr
korpachi umed na to monis bekar urtoloch. Chovte suvater xiklele monis herank
naddttat vo nagoitat, hantun zobor-xem sot na. Hoi, xiklele monis kaim
promannan dusreak trasant ghaltat, punn ho ankddo bhov thoddo. Urfattem zalear
chodd promannan xikop naslele, dusreank chodd promannan trasant ghaltat. Gõychem
toxench desachem Criminal Record
ustilear osleamchi nond chodd melltta. Chorpacho, nagovpacho, jiv kaddpacho vo
her guneanv korpak xikxonnacho kaimch sombond na. Tem sogllem duxtt monantlean
upzota. Panchve suvater xikop korop, ek pez vo vojem oxem kiteak somzop? Ek
bhurgem vaddttana novem kitem tori monant ghevpacho proytn korit asta. Ho tacho
zolmacho gunn ani hok’k. To kiteak kaddun ghevop? Mhunttoch xalle bhogor dusro
xrestt upay na. Tea bhair 18 vorsam piraye sokoilea bhurgeak kamak lavop, ek
kheasticho guneanv.
Dorya deger astea
ganvantlean, hea adim vhodd vidvan namna zoddun geleat. Gõyant, desant ani
videxant vhodd nanv ani man zoddlolo asa. Voiz, izner, vokil, zuviz, xikxok,
adi hangasorlean zolmoleat. Punn halim tempar hangasor urfattem chitr dispak
laglam. Bhurgim xikxonnache panvdde choddpak kustar kortat. Mullavem xikxonn
ghevpakuch tanchem mon gaborlelem zata. 5vi te 10vi merenchem xikop kortana
kitlinch zann napas zaun iskol soddun ditat. Jim konn zorot-morot SSC
pas kortat, tim fuddlea xikpa kodden durlokx kortat. Bhov thoddim 11vek provex
melloitat. Tantuntlim 12vi pas korpak bhov thoddim sufoll zatat. Punn je gunn
vo Percentage melloitat, ti
mukhavelem dorjedar xikop korpak vo provex mellovpak unnem poddtta mhonn zaitea
zannak kollon chuklam.
5vi tem 12vi merenchea
xikxonnachi sor kelear, 60% bhurgeanim xikop ordear soddun dil’lem asta. Hachem
karann bhurgeamchea tonddantlean aikopak melltta tem oxem. Atamchi xikxonnik
pod’dot sarki na. Xikovpi mon divn patth xikoinant. Tankam bhurgeamchea
fuddrachem poddon gel’lem na. Oslech sur tea bhurgeamchea avoy-bapaychea
tonddantlean aikunk mellttat. Hem chintop samkem chukichem. Xikovpeamcher arop
ghalop Gõyant tor bilkul sobona. Her raj’jeanim il’lem kitem vankddem ghoddtta
asot. Punn Gõyantlem xikxok somazak mottem yogdan ditelem dison yeta.
‘Money is something, not everything’ oxi ek mhonn’ni asa. Monxak jiyeupak duddu gorjeche, tea khatir duddvamcheruch
nodor dovrun ravop? Che! Che!! Oslea jivitak orth na. Jem xikxonnatlean mellunk
zata, tem duddvanim viktem gheunk zaina. Xikxonnatlean udorgot zata dekhunuch
novi vost nirmann zata. Magir ti toyar vost duddvanim vikti gheun zai toso upeg
korunk xokta. Dekhik mottor, viman, komputter, adi, heo vostu vidvananim toyar
kel’leo nasot zalear, teo samanya monxachea hatak mellcheo nasleo. Aiz 10vi
napas zal’lo bhurgo komputterak ek khellnnem koxem nachoita. Vhodd
zapsaldarkichem xikxonn ghetleleamnich heo vostu ghoddoileat dekhunuch an’naddi
monxak pasun faido melltta. Hacher unnem xiklelean gombhir vichar korchi goroz
asa. Apunn xikunk na vo aplem bhurgem xikona mhunn heramcher arop ghalop, hem
kortub monisponna bhailem.
10vi pas zal’lo bhurgo
akhati (Gulf) desant nokrek veta ani hozaranim komaita. Gõyant yetoch
Tata-Birla-Ambani sarkelea monxam porim duddu koddoita. Chodduch zalear ek ghor
vo gaddi to gheta. Hache fuddem kitemch korpachi taka sud-budh asona. Fokot folgam
marop ani duddvankar mhunn herank kikont korop. Osle sonskar gheun vaddlolo
monis fuddem aplea bhurgeamkui oslench margdorxon dita. Uplapem ani movjechem
vatavoronn ghorant nirmann korta. Osle poristithint bhurgeamchem mon
xikxonnacher koxem lagonk xokta!
Atamchim bhurgim khas
korun chedde 12vi pas korpa itlich mokh (Aim) ballgitat. Tanchim sopnam vonttar
il’li inglez khellovpachi ani pordesant nokri mellovpachi. Tea khatir
barik-sarik kaim kurs te kortat. Magir Waiter,
Bartender, Cook osli nokri korunk botticher na zalear akhati hottelanim
te gustat. Halim tempar Purtuguese passport korun, Europant vochpachem pixeponn
bhitor sorlam. Je 12vi puri korunk xoklenant te Dishwasher, HouseKeepers, Cleaners sarkelea nokreamcher somadhan
zoddttat. Thoddeank menddram-unttam rakhpachem purian kam upkarta.
Kaim karannak lagun
zankam pordesant vochonk mellonk na, tevui monis Gõyantuch dorya degamcher
bhorpur zoddttat. Panvelichea boreponnan mosgak udok melltta, oxi tanchi goth.
Benkichea rinna kustar ttekxi ghevop ani bhaddem marop. Pordexi bhonvddekaram
kustar sompeponnim duddu komavop. Thodde dorya deger Shacks vo aplea ghora kuxik Restaurant choloitat.
Thoddeanim aplea ghorachim kuddam vo mottorsaikoli, tturistank bhaddeak divpacho
kam-dhondo apnnaila. Hem sogllem korpak xikxonnachi vhoddli-xi goroz poddona.
Ek podvidar (Graduate) eka mhoineak komaita tea von subeiz zodd, he monis ekach
disak komaitat. Duddu melltta to khoro, movza marunk melltta ti puro, oso
tancho somoz. Atam hea cheddeank lagon cheddvanchi koxi vatt lagta ti
polleum-ia. Hatan kus-kuxit duddu ghollttele chedde rokddech mogan poddttat.
Cheddvam-i tanchea duddvank lagim zatat. Zai toxem nhespak, suropay vaddovpak
tanche mogi zai title duddu varoitat. Magir novreanim voklank Blackmail korop suru zata. Tanchem
xikxonn ordear soddpak lavop. Karann cheddeank bhirant asta ki subeiz xiklear
apli vhokol dhoko di-it mhunn.
Cheddvam-bailo
pordesant vochunk boreoch fultat. Choddxim zannam Arabanchim aidona ghansun duddu
zoddttat tem zalench, tea bhair gupit kamam kelear subeiz pottlo Gõyant dhaddunk
melltta. Gõyantle goribkayechem nimit sangon tim pordesant vetat, punn
ghorabeacho favo te dixen ukhol zata-so na. Gulf-ant nokri kortelea avoyachim bhurgim zobor-xim xiktelim
disonant. Hacher ostoreanim vichar korunk zai. Apnnem kitem zoddlem ani kitem hogddailem
tem niyallunk zai. Hem oxem kristanv ghorabeamxinch ghoddtta. Hindu ostoreo
bhurgeancho vibadd zaumcho nhoim mhonn pordesant vochonant. Hanv videaxant kam
korpi bailancher ttika korunk sodina. Punn zo nikal nodrek aila tantuntlean
bhurgeancho fuddar uzvaddit zaunk pavlo na mhunn khont uktaitam. Bhurgeank
xikxonnachem mhotv pottovpak, borem vaitt modlo forok dakhovpak dor khinnak eke
ayoyn aplea bhurgeam sangatak asunk zay. Hem mandun ghevpak kitleoxeoch avoyo
fattim poddleat.
Hem sogllem ghoddtta
tem unnea xikxonnak lagon. Xikxonnachem mhotv atamcho Gõykar visorla mhunn
thavem zata. Bharot sorkarachea halinchea sorvexonna pormonnem thavem zata ki Gõy
xikxonnachea panvdear fuddem asa ani tisrea sthanar urta. Kerala poilea zalear
Mannipur dusrea sthanar asa. Gõykarank tisrea sthanar aspacho man, khoxechi
gozal. Punn hi khuxalkay thoddeach tempachi, hacher lokx voddpacho proyt zaunk zai.
Survey-chea nema pormonnem
chovthi pas kel’lea monxak xikxit (literate) mhunn nond kortat. Hem dhoronn
chukichem asa oxem hanv mhunnona. Punn adlea Gõykaranim unch xikop korun zo
itihas ghoddoila, tacho man rakhunk atamche pillgek kollona mhunn sontap marta.
Purtugez razvoddkent porian Gõykaranim Doctorate
vo Ph D sarkeo podveo zoddleat.
Videxi University-nim dorjedar
xikop korpak, Gõykarancho ankddo subeiz astalo. Heach khatir Gõy, heram rajjyam
poros vixex mhunn sonvsar bhor lok mandtalet.
Halim tempar Gõyant
novim iskolam ani koleji ugoddleat. 12vi merenchem xikop sorkaran fukott
mellovpachi tozviz kelea. Gorib mhunn fattim ravpachem nimit uronk na. Tea
bhair unchlem xikop korpak lhan-vhodd sovloti manddleleo asat. Fokot zai tem
xikpachem mon. Dor eka bhurgean survatekuch borem xikop korpacho dhey (motto)
ballgunk zay. Avoi-bapainuy apli zababdari sarki pallunk zay. Bhurgeank xikunk
soma zata toslem vatavoronn toyar korunk zay. Bhonvttonncho vattar xanticho ani
xisticho asunk zay. Hem sarkem nastana xik-re puta, xik-go dhuve mhull’lear
lisanvacher mon lagchem na.
Unnem xikop korpacho vo
modench soddun diteleancho ankddo chodd so vaddla to dorya lagim aslelea
ganvanim. Unch xikop aslelea avoy-bapaychim bhurgim odhik xikop korchem bodlek
samkea unnea xikpacher thambtat. Hachem mukhel karann tea vattarant choltolo
goddbodd. Poryottonachea ud’dheogak lagon thoim avazachem produxonn matlam. Tea
bhair bhurgeachea monar vaitt porinnam zavpi ghoddamoddi hea vattarant subeiz
astat. Bhurgim kuddin rosroxit ani gulgulit koxim vaddttat khorim punn monan
thoklelim astat. Hacho porinnam xikpacher zata.
Niz Gõykar voiz, juiz,
izner, Doctorate, IAS odhikari,
Navy commander, Air Pilot, IIT adi
veaktincho unnav asleleam ongõykarank vhoddlim podam Gõyant favo zatat. Heach
khatir dor eka Gõykaran xikxonnachem mhotv somzun gheunk zai. Atanch favo te
dixen pavlam marina zalear fuddarak nokollttam Gõy samballpacho odhikar ongõykaranchea
hatanim pavtolo.
************************
Subscribe to:
Posts (Atom)