Thursday, March 30, 2017

Kallo duddu khoim gelo? -Necio D'Souza, Rai -Goy Amcho Bharot des udorgotichea margar cholot asa. Je toren yedna meren udorgot zaunk zai asli, te gotin zaunk na. Dusrea utranim Des azunui fattim urla. Gorib reshe (Poverty line) khala zogpi lokachi sonkhea azunui bhorpur asa. Des vegimnuch sudarlolea desache pongotik pavpachi soglli kopxi asa. Punn desacho vikas favo te dixen vochona. Hachem mukhel karann mhollear kallo poiso (Black money). Bharotachi loksonkhea 12 billion itli vhodd. Hantun lakhpoti ani kuruttpoti legit asat. Hea girest lokamcho ankddo bhov komi punn desachim sutram hanchea hatanim asat. Kiteak heach girest mhonxam vorvim vhoddle udheog ani rajkoronn jivem urta. He lok 3% asot khore tori punn hancheanim 97% lokak bavlim koxim nachovpak zata. Hich ti Lokxahichi durdoxa. Kallo duddu zo asta to heach lokam kodden urta. Tanchea adaran tanche laginche dolal astat, tankaim he sovloticho faido melltta. Bharoti monxamkodden kallo duddu asta tacho thav ghevop bhov kottinn. To samkea gupit suvatanim liplolo asta. Magir to Bharotantunch zaum vo videxanim zaum. SWISS benkant kitlo duddu zoma asa tacho hixeobuch na. Bharot sorkaran tachi volleri magun legit ti mellona. Kallo duddu ho goir-vevharantlean (Ilegal Trade) zoma zata hem vegllem sangchi goroz na. Sorkarak ani gorbamchea vikasak bada haddpi padd kornni hi. Sorkarak kor (tax) farik korpacho vattavpak him sogllim nattkam. Kallo duddu ballgipachi hi pidda pois zaumchi mhonn samanya lokachi lamb kallachi magnni asli. Kitlexech sorkar ghoddle ani moddle. Kitlexech rajki pokx aile ani gele. Kallo duddu allabonda haddpak konnakuch tanklem na. Kendrant BJP sorkar sodrer yetoch, Kallea dudduvamcher eke torechem zhuz suru zalem. Prodhan Montrean jahir kelem ki apnnem Kallea duddvam virodh khor pavlam ubarpachem tharailam. Konn apkhuxen kallo poiso uzvaddant haddtta taka kherit sutt mellttoli. Na zalear fuddem bondkonnint ravpachi penalty farik korchi palli yetli. PM Modiche toklent kitem cholta tem vhodd vidvan legit somzunk xoklenant. Choddxea zannak hem ek fokandduch dislem. Bhov thoddeanim tachem sangnnem gombhirponnan ghetlem. Apli dhan-dovlot sorkarak ugti keli. Income Tax khatean tanchem bore toren swagot kelem. Aiz te khuxal ani huskea meklle zaleat. Zannim oxem korunk na te atam borech trasant poddleat. BJP sorkarak gallio martat. Adim “Modiji, kale dhan ke liye kya kiya?” mhonn moskoreo korpi, atam “Modiji, kale dhan ke liye kyom kiya?” mhonn rudon kortat. 8 Novembr 2016, hea disa Prodhan Montrean okosmat formonn marlem ki 500 ani 1000 rupyachim nottam aiz thavn bond. Nottbondi (Demonitisation) mud’dean akh’ko des hal’lo. Dor eka nagrikache borech halaval zale. Hatanim aslelim vo tizorent zoma kel’lim nottam bodlun ghevpak, benkinim hispa bhair gordi zavpak lagli. Votacho ani ximyamcho mar sonscho poddlo. Rati foddun benki ugteo zavpachi vatt polleunchi poddlea. Favo to ilaz mellonastanam, duenticher sonkott vaddlam. He gordent rangent ravun kaim zannamcher moron legit ailam. Thoddeamchi kazaram ani her karyam bond zaleant. Samanya jontek jagrut korche boldek tankam tiddavn ghalpachem kam legit hea kallant nettan zalam. Virodhi pokxanim morcha ani andolonam korun desak bodnam kela. Oxem distalem ki lokache halaval kedinch sompchenant. Agllem vegllem oxem chitr ubem kel’lem. Sorkar kosllon poddt’ta oso odmas zal’lo. Rokddinch kednanch polleunk naslelim gulabi nottam lokachea hatanim khellpak laglim. Poilech pavtt 2000 rupyachim nottam chalnant ailim. Tache fattofatt 500 rupyachim novea rupkarachim nottam ailim. Fuddem 100 rupyamchim nottam chalnant yevpache vatter asat. Atam sogllem xant zalam. Tras kaddleli porza porza atam khuxal asa. Punn trasant poddleat te girest monis. Zannim kallo duddu lipovn dovorlolo aslo, te monis Modik xiraptat. Ani fuddarak xirap di-it astele. Kallo duddu ballgupi monis niraxi zaleat. Modicher kolpoleat. Karann tanche lakh-kotti duddu lhasun uddounche poddla. Hea duddvamcho nas kelona zalear te fuddem kedinch vevharant gollovpachi tortud aschina. Oso duddu sorkarak sampoddlo zalear magir bondkonn koxich chukchina. Hivuy ek bhirant asa. Dekhun oslo duddu kochreachea borlamnim uddouncho poddla. Thoddeanim doryant, baint, nhoyanim, rananim pasun uddoil’lo nodrek aila. Raxinim duddu sorkaran zopt kela. Ho ek okhondd puravo ki bharot des Kallea duddvanim bhorlolo asa mhonn. Reserve Bank of India hanchea sutrantleant somzota ki protek 5-10 vorsamnim nottbondi lagu zateli mhonn. Jim novim nottam chalanant gollttat tim oxe pod’dotin keleat ki tancho rong apxinch ubunk lagtolo. 3 te 4 vorsam modekot tim nottam fiki poddonk lagtolim. Kallea duddvam rupan him nottam lipovn dovorlear aste-aste tim dovim kagtam zaunk pavtelim. Nokli nottam xapteleank pasun hi ek oddchonn. Hem luskonn zaumchem asa tem niyallun, kallo poiso zoma korteleank hozar pavtti tokli loddoumchi poddtteli. Kallo duddu na nopoit korpak vo allabonda haddpak he manddnnek samnaya lokacho tenko mellpak lagla. Sorkaran khub upay chalik laileat. Anikui upay chalik lagpache urleat. Hea upayam bhitor nottbondi ek nixttur upay aslo. To yexesvi zal’lo asa. Mhonnttoch urlele upay lagu korpak koslich oddchonn yeumchina oxem zannaramchem mot. Sonvsarachea her desanim Bharotachi tust kelea. Nixttur upay itlea suddsudditponnan chalik lavop ek avhan aslem. Hea khatir US ani UK sarkelea oznadik raxttramnim, Bharot sorkarak porbim pattoyleant. Hem yedem vhodd pavl marlem mhonn kallo duddu ballgipachea sopnank thalem bosot mhonn sangonk zaina. Khoimchean tori tem chalu urtelench. Je meren chorachi sudbudh nitoll zaina, te meren chor apli sonvoy soddchonam. Amchea desant osle toreche monis hispa bhair asat. Kallo duddu zoma korpachem karya chaluch astelem. Atanche poristithint mat sabar addkolleank fuddo korcho poddttolo. Tea bhair bondkonnichea fasak sampoddpachi bhirant tor astelich. Nottbondi ani her upayantlean Bharot desak bore dis udetele, hantun il’loi dubav na. Desachi udorgot nettan zateli mhonn chin’na dispak lagleant. Bekanim chodd duddu zoma zavpak lagla. Adim choddso duddu ghoranim lipun urtalo. Hea khatir Rinn (Loan) divpacher zur denvoila. Zomin ani Flettam vikhti ghevpachi kimot denvlea. Vahona ani her Machinery s

Kallo duddu khoim gelo?

     -Necio D'Souza, Rai -Goy


Amcho Bharot des udorgotichea margar cholot asa. Je toren yedna meren udorgot zaunk zai asli, te gotin zaunk na. Dusrea utranim Des azunui fattim urla. Gorib reshe (Poverty line) khala zogpi lokachi sonkhea azunui bhorpur asa. Des vegimnuch sudarlolea desache pongotik pavpachi soglli kopxi asa. Punn desacho vikas favo te dixen vochona. Hachem mukhel karann mhollear kallo poiso (Black money).

 Bharotachi loksonkhea 12 billion itli vhodd. Hantun lakhpoti ani kuruttpoti legit asat. Hea girest lokamcho ankddo bhov komi punn desachim sutram hanchea hatanim asat. Kiteak heach girest mhonxam vorvim vhoddle udheog ani rajkoronn jivem urta. He lok 3% asot khore tori punn  hancheanim 97% lokak bavlim koxim nachovpak zata. Hich ti Lokxahichi durdoxa. Kallo duddu zo asta to heach lokam kodden urta. Tanchea adaran tanche laginche dolal astat, tankaim he sovloticho faido melltta. Bharoti monxamkodden kallo duddu asta tacho thav ghevop bhov kottinn. To samkea gupit suvatanim liplolo asta. Magir to Bharotantunch zaum vo videxanim zaum. SWISS benkant kitlo duddu zoma asa tacho hixeobuch na. Bharot sorkaran tachi volleri magun legit ti mellona.

 Kallo duddu ho goir-vevharantlean (Ilegal Trade) zoma zata hem vegllem sangchi goroz na. Sorkarak ani gorbamchea vikasak bada haddpi padd kornni hi.  Sorkarak kor (tax) farik korpacho vattavpak him sogllim nattkam. Kallo duddu ballgipachi hi pidda pois zaumchi mhonn samanya lokachi lamb kallachi magnni asli. Kitlexech sorkar ghoddle ani moddle. Kitlexech rajki pokx aile ani gele. Kallo duddu allabonda haddpak konnakuch tanklem na. Kendrant BJP sorkar sodrer yetoch, Kallea dudduvamcher eke torechem zhuz suru zalem. Prodhan Montrean jahir kelem ki apnnem Kallea duddvam virodh khor pavlam ubarpachem tharailam. Konn apkhuxen kallo poiso uzvaddant haddtta taka kherit sutt mellttoli. Na zalear fuddem bondkonnint ravpachi penalty farik korchi palli yetli.

 PM Modiche toklent kitem cholta tem vhodd vidvan legit somzunk xoklenant. Choddxea zannak hem ek fokandduch dislem. Bhov thoddeanim tachem sangnnem gombhirponnan ghetlem. Apli dhan-dovlot sorkarak ugti keli. Income Tax khatean tanchem bore toren swagot kelem. Aiz te khuxal ani huskea meklle zaleat. Zannim oxem korunk na te atam borech trasant poddleat. BJP sorkarak gallio martat. Adim “Modiji, kale dhan ke liye kya kiya?” mhonn moskoreo korpi, atam “Modiji, kale dhan ke liye kyom kiya?” mhonn rudon kortat.

 8 Novembr 2016, hea disa Prodhan Montrean okosmat formonn marlem ki 500 ani 1000 rupyachim nottam aiz thavn bond. Nottbondi (Demonitisation) mud’dean akh’ko des hal’lo. Dor eka nagrikache borech halaval zale. Hatanim aslelim vo tizorent zoma kel’lim nottam bodlun ghevpak, benkinim hispa bhair gordi zavpak lagli. Votacho ani ximyamcho mar sonscho poddlo. Rati foddun benki ugteo zavpachi vatt polleunchi poddlea. Favo to ilaz mellonastanam, duenticher sonkott vaddlam. He gordent rangent ravun kaim zannamcher moron legit ailam. Thoddeamchi kazaram ani her karyam bond zaleant.

 Samanya jontek jagrut korche boldek tankam tiddavn ghalpachem kam legit hea kallant nettan zalam. Virodhi pokxanim morcha ani andolonam korun desak bodnam kela. Oxem distalem ki lokache halaval kedinch sompchenant. Agllem vegllem oxem chitr ubem kel’lem. Sorkar kosllon poddt’ta oso odmas zal’lo. Rokddinch kednanch polleunk naslelim gulabi nottam lokachea hatanim khellpak laglim. Poilech pavtt 2000 rupyachim nottam chalnant ailim. Tache fattofatt 500 rupyachim novea rupkarachim nottam ailim. Fuddem 100 rupyamchim nottam chalnant yevpache vatter asat. Atam sogllem xant zalam. Tras kaddleli porza porza atam khuxal asa. Punn trasant poddleat te girest monis. Zannim kallo duddu lipovn dovorlolo aslo, te monis Modik xiraptat. Ani fuddarak xirap di-it astele.

 Kallo duddu ballgupi monis niraxi zaleat. Modicher kolpoleat. Karann tanche lakh-kotti duddu lhasun uddounche poddla. Hea duddvamcho nas kelona zalear te fuddem kedinch vevharant gollovpachi tortud aschina. Oso duddu sorkarak sampoddlo zalear magir bondkonn koxich chukchina. Hivuy ek bhirant asa. Dekhun oslo duddu kochreachea borlamnim uddouncho poddla. Thoddeanim doryant, baint, nhoyanim, rananim pasun uddoil’lo nodrek aila. Raxinim duddu sorkaran zopt kela. Ho ek okhondd puravo ki bharot des Kallea duddvanim bhorlolo asa mhonn. 

Reserve Bank of India hanchea sutrantleant somzota ki protek 5-10 vorsamnim nottbondi lagu zateli mhonn. Jim novim nottam chalanant gollttat tim oxe pod’dotin keleat ki tancho rong apxinch ubunk lagtolo. 3 te 4 vorsam modekot tim nottam fiki poddonk lagtolim. Kallea duddvam rupan him nottam lipovn dovorlear aste-aste tim dovim kagtam zaunk pavtelim. Nokli nottam xapteleank pasun hi ek oddchonn. Hem luskonn zaumchem asa tem niyallun, kallo poiso zoma korteleank hozar pavtti tokli loddoumchi poddtteli. 

Kallo duddu na nopoit korpak vo allabonda haddpak he manddnnek samnaya lokacho tenko mellpak lagla. Sorkaran khub upay chalik laileat. Anikui upay chalik lagpache urleat. Hea upayam bhitor nottbondi ek nixttur upay aslo. To yexesvi zal’lo asa. Mhonnttoch urlele upay lagu korpak koslich oddchonn yeumchina oxem zannaramchem mot. Sonvsarachea her desanim Bharotachi tust kelea. Nixttur upay itlea suddsudditponnan chalik lavop ek avhan aslem. Hea khatir US ani UK sarkelea oznadik raxttramnim, Bharot sorkarak porbim pattoyleant. 

Hem yedem vhodd pavl marlem mhonn kallo duddu ballgipachea sopnank thalem bosot mhonn sangonk zaina. Khoimchean tori tem chalu urtelench. Je meren chorachi sudbudh nitoll zaina, te meren chor apli sonvoy soddchonam. Amchea desant osle toreche monis hispa bhair asat. Kallo duddu zoma korpachem karya chaluch astelem. Atanche poristithint mat sabar addkolleank fuddo korcho poddttolo. Tea bhair bondkonnichea fasak sampoddpachi bhirant tor astelich.

 Nottbondi ani her upayantlean Bharot desak bore dis udetele, hantun il’loi dubav na. Desachi udorgot nettan zateli mhonn chin’na dispak lagleant. Bekanim chodd duddu zoma zavpak lagla. Adim choddso duddu ghoranim lipun urtalo. Hea khatir Rinn (Loan) divpacher zur denvoila. Zomin ani Flettam vikhti ghevpachi kimot denvlea. Vahona ani her Machinery sovay zavpak laglea. Jevnnache vostuncher porian dor unnim zavpak laglea. 
He toren veginuch boro Bharot utpon zalear puro. Jai Bharot !!!

Sarojini Naidu: Poili Governor Ostori

             - Hoseana D’Souza, Raia- Goa.

Aiz eke mahan ostorechem jivit niyallpacho ami proyt korum-ia. Ostori vorgak dhittay haddpi ostori ti. Sarojini Naidu ek krantikari, kovitri ani rajkornni asli. Ti ek famad provochkarn asli. Tinnem nattkam rochpantuy kuvet dakhoilea. Tichea dorjedar kovitam khatir ani gavpache xoilik lagon ti borich famad asli.‘Nightingale of India’ ho kitab diun jivi astanach tika sonmanit kelea. Dusrea utranim Bharotachi sallori mhonn itihasant nanv dovorlam. Bharotant poili ostori Rajpal (Governor) zavpacho man legit tinnem zoddla. Ostoreamchea vikasa khatir novim totvam ani chollvolli tinnem ghoddleat.

Sarojini Naidu-cho zolm 13 Febrer 1879 disa Hydrabad-antlea xarant zalo. Azunui khub zannam 13 ankddo oxubh mantat tankam ho kherit ugddas. Tichem mull nanv Sarojini Chattopadhyay. Ticho bapuy Dr Aghore Nath Chattopadhyay vortovlo ek Vidnynxastri (Scientist). Tannim ek xikxonnik sonvstha sthapit kel’li tiche nanv asa Nizam College of Hyderabad. Sarojini Naidu-chi avoy Varada Sundari Devi, Begali bhaxechi vhodd kovitri asli. Ticho vhoddlo bhav rajkornnat ek provbhavi monis aslo. Dhaktto bhav ek kovi tosoch nattya-lekhok aslo. Tichi bhoinn ek ut’tom natya kolakar ani dancer asli.

Bhurgechponni savn, Sarojini Naidu huxar ani kalljidar asli. Tinnem sabar bhaso xikun ghevpacho thokos ghetlolo. English dhorun tika Bengali, Urdu, Telugu ani Persian bhaso yetaleo. Metric porikxent tinnem Madras University-nt poilem sthan melloil’lem. Hea huxar bhurgean Scientist zaumchem oxem ghorcheank distalem. Punn Sarojini Naidu-chem mon kovitam vatten oddon aslem. “The Lady of the Lake” he 1300 vollimchem ekech koviten, novi dixa haddleli. Inglez bhaxentli hi ek xrextt kovita asli. Survek virodh korpi bapayn, tika pattimbo divpak survat keli. Thoddeach tempan Sarojini Naidu-n, “Maher Munner” hem nattok Persian bhaxentlean boroilem. Hea nattkan tika vhodd dar uktem kelem. Hydrabad-cho Mayor hea 16 vorsamchea bhurgeacher boroch khux zalo. Porzollit fuddara khatir tika videxant xikxonn mellovpachi tozviz keli. England-ant tinnemKings College-int proves melloilo. Mukhailem xikxonn Girton College, Cambridge hangasor zalem.

England-ant tika vhodd zannarank mellpachi sondi mell’li. Tednacho fankivont borovopi ani Nobel puroskar zoddpi, Arthur Simon ani Edmond Gausse, hanchem bhorpur margdrxon tika favo zalem. Dusreamchi nokol korinastanam aplem oxem sthan ubhem korpacho sol’lo Sarojini-k dilo. Tedna savn tinnem Bharoti vixoyamcher dhean-mon lailem. Bharoti sonskrutay tiche likhnnentlean porzollpak lagli.

Sarojini England-ant astana tichi amizat eka Bharoti vyakti kodden zali. Muthyal Govindarajulu Naidu, vevsayen ek voiz; tichea mogant poddlo. Kaim tempan dogaim Bharotant portoli. Ghorcheamcho axirvad mellovn 1898 vorsa, Madras-ant tanchem logn zale. Tedna Sarojini –chi piray 19 asli. Ti Bamonn zatichi punn ghov dusre zaticho aslo. Te kallim antor-zati lognank khor virodh astalo. Hea vellar tichem dhaddos ani huxarkayen soglleamchi monam jikhon ghetlim. Tanchem logn sukhi ani yoxesvi zavn ravlem. Ekvottak 4 bhurgim zolmolim.

Firongea add Bharot muktichi chollvoll suru asli tantunt ti sohoz misoll zali. 1905 vorsa Bengal prantache Brittixanim don bhag kel’le polloun tika vhodd dukh zalem. Mahatma Gandhi ani Gopal Krishna Gokhale, he tednache okhhondd fuddari tika laginche zale. Tedna savn ti Indian National Movement  hantun dhoddpodden vavrunk lagli. Gandhi ticho adorx aslo ani fokannanim ti taka‘Mickey Mouse’ mhonn pachartali.

1916 vorsa tichi bhett Jawaharlal Nehru kodden zali. Bihar-antlea Indigo kamdaramcher onit zata ti addavpak tinnem andolan ubarlem. Tenda ti ek tornnatti mhonnttoch, her tornnatteank zagrut korpachi zapsaldarki tinnem aplea bhuzamcher ghetli. Khor probhav poddpa sarkim bhaxonnam ti ditali. Desantlea vivid prantanim ti yo-voch kortali. Dhes bhor tornnatteank tinnem suttke chollvollint bhorti kele. Dr Annie Besant ani her fuddareank sangatak gheun tinnem ‘Womens India Association’ 1917 sthaplem. Bailam modem des-premachi bhavna upzoili. Ti bogor-bogor Amerikent ani her Evropi desanim vochun yetali. Des svotontr korpache tollmollin duddu ani margdorxonn prapt kortali. Brittixamchim vankddim kortubam sonvsarak kollit kortali.

Tiche kamgiri pasot Sarojini-k 1925 vorsa, Indian National Congress Party-chi odheox nemli. Xekim 1947 vorsa Bharot svotontr zalo. United Provinces of Agra and Oudh, hea vattarachi Governor ti zali. Bharoti itihasant bail monis Governor zavpak Sarojini vortovli poili ostori. Jivitacho nimanno dis porian ti he zuttyer ravli. 2 Mars 1949 disa okosmat ti devadin zali.

Mars 2, ho ek kherit dis amkam Bharoti monxank. Ho dis Sarojini-cho zolm-dis. Hea disa dor vorsa ‘Womens day’ mhonn monoitat. He kalljidar ostorechea jivitantlean amcheamnim khub kitem xikunk zata. Ticho vavr amkam khub prernna diunk pavta. "Golden Threshold", "The Bird of Time", ani "The Broken Wings", he tiche chodd lovkik oxe kovita-jhele. Tichem zolmachem ghor aslem thoim tichea ghorcheanim ek University bandlea ani tika Saroni-nichem nanv ghalam. Sarojini Naidu School of Fine Arts and Communication nanvamchi anik ek sonvstha Madrasant cholta.

Ticho sobav koso aslo to somzunk sompem zavpak tichea likhannatleo kaim volli hanga manddtta. “As long as I have life, as long as blood flows through this arm of mine, I shall not leave the cause of freedom…I am only a woman, only a poet. But as a woman, I give to you the weapons of faith and courage and the shield of fortitude. And as a poet, I fling out the banner of song and sound, the bugle call to battle. How shall I kindle the flame which shall waken you men from slavery.....”

He mahan ostorek hanv solam kortam. 2 Mars-ak ostoreamcho dis obhimanan pallttoleank, Sarojini-che gunn prapt zaunk magtam !