Saturday, September 19, 2015

‘Head Girl’ Essay & Poem

‘Head Girl’
               Hoseana D’Souza, Rai - Goy


Halinch amchea iskolant oskosmat sodchi assembly bhair moidanar zali. Orxim Jun te Agost hea 3 mhoineank assembly fokot classroom-anim zata. Xegit pavs poddttolean sogllim bhurgim ap-aplea vorganim ubim ravun assembli-nt vantto ghetat. Ondun Jun mhoyno samkoch suko gela. Borem vot asa tem polleun Headmaster-an oso nirnnoy ghetla asot, oxem bhurgeank dislem. Punn kherit karann aslea xivay eka disa khatir moidanar assembly ayojit korcho na, oso-i bi konnem odmas lailo.

Sodambhaxen magnnem, git, pepor vachop bi zalem. Akhrek Headmaster maikaxim yeun ubo ravlo. Announcement suru kelo. Hea vorsachem ‘Students leaders panel’ vinchun ailam mhonn ghoxit kelem. Nikal sangun dilo. Hea vorsachem Head Girl zaun asa  Miss Hoseana D’Souza mhonn kolloilem. Mhaka bhov ojeap zalem. Hanv Head Girl zavpak xokta oxi titli opekxa nasli.

Mhojea hispan Head Girl zavpak kitleoxech bore gunn aspak zay. Tea gunnak hanv lagim asa kai oso dubav aslo. Mhojea motan ti choli huxar aspak zai, bollvont aspak zai toxich sundor aspak zai, xistichi aspak zai. Mhojea bhitor he gunn asat zalear mhaka thavem naslem. Punn mhaka vollkhotole tticherink te nodrek geleak astole.

Fattlea 10 disank Head Girl nivoddpachi prokriya chalu zal’li. Tea pasot 9vent xikpi 3 vorganim mellon 9 bhurgeank mukhar kaddlelim. Jea-jea bhurgeank tticheri lagimchean vollkhotat, osleanchi ek volleri korun headmaster-a kodden dil’li. Bhurgeanche bore gunn ani hea iskolache sonskar, hancher adarun ti volleri asli. Magir ek dis 5 tticheri ani headmaster-a mukhar interview zalo. Protek bhurgeak kosotti par korchi poddli. Kitlexech proxn ani zapo korunk interview somplolo. Punn nikal mat kaim disanim sangcho aslo.


Mhaka Head Girl zavpachi umollxik nasli. Mhojea Daddy-n mhaka kednach class-monitor pasun zaunk dilem na. Tachem mot oxem ki monitor zatoch obheasak favo to vell mellona. Xikovpi aplo bhar Monitor-acher vanttun ghetat. Bogor-bogor tanchea uleak dhanvchem poddtta. Magir lisanvam chukop sobavik zata dekhun porikxek unnem markam poddttat. Dor vorsa tticherinim agro korop, punn hanvem monitor zavpak nhoykar divop.

Fattlea vorsa 8vent xiktana, bollzobren mhaka Vice-captain kelem. Iyet’ta poili tem dhavi meren 1000 poros subeiz vidhyarti astat. Hankam dor vorsa 4 vibhaganim vanttlelim astat. Red, Green, Blue ani Yellow, oxim chear ghoram koxim astat. Hea khatir fuddari koxe 4 captain ani 4 vice-captain vinchun kaddttat. Mhaka Yellow house-achem vice-captain kel’lem. Hanvem ti zutt’ti nakarli. Dog tticherinim karann zannun ghevpacho khor proyt kelo. Akhrek Daddy-chi porvangi na mhonn sangchench poddlem.

Mhozo bapuy boroch strict monis astolo oxea nirnnoyar tim pavlim. Apunn Daddy-k somzaitam oxem sangun fona ankddo mhoje koddlean borovn ghetlo. Magir Daddy-k konnem tori sozmailoch. Tticherinim bhurgea vixim ballgilolo visvas tuttona zaunk, mhozo bapuy raji zalo. Puray vors bhor hanvem mon lavn mhoji zapsaldarki pall’li. Mhenotichem foll mhonn vorsuki sports disa mhozo bhovman zalo. Soglleam poros Yellow House-an bori kamgiri dhakoil’lean, ek vixal trophy divn mhozo tosoch captain-acho sonman kelo.

 
Amchea iskolant ekuch Head Girl asta ani taka sohokar divpi ek cheddo bhurgo asta. Oso ho nem khub tempa savn asa mhonn somzota. Zoso Headmaster heram xikxokank adex divpachi zutt’ti samballtta, tech nodren hanvem heram bhurgeam sovem korchem asa. Sogllea bhurgeam modem xist samballop ho mukhel ud’dex. Hem somzavpa khatir ek kherit sotr Headmaster halinch ghetlam. 4 captain chedde ani 4 vice-captain cheddvam ani hanv Head Girl dhorun ek zomat bi zalea. Hea 8 zannak veg-vegllim khatim vanttleant. Kola, literature, khell, songit, adi xetranim heram bhurgeank protsahon divpacho vavr dila.

Head Girl-achi zababdari kitem ti somzolea, punn ti koxi xarti pavop tem azun kollonk na. Aste-aste talim mellot asa. Sod’deak tori mhojea lisanvacher bhor ghaltam. Iskolachea proxasonacheo opekxa sakarunk yesosvi zaunk pavtolem kai khatri na. Fuddlem fuddem, atamchem atam; oxe nodren ttanch martam.


                                                           ***************************

Rit-rovis nasot (Indicipline leads to terror)

Rit-rovis nasot zalear…..
                               - Necio D’Souza, Raia-Goa.

Fokot Rit-rovisi (Good manners) khatir ek vixex puroskar kiteak asona? Oso proxn zaite pavtti mhojea monant yeta. Khell, Sinema, Sahitya, songit, sonxodan, bravery, adi, adi gozalink dhorun puroskar ghoddlele astat. Bori kamgiri kel’le veaktik oxe torecho sonman melltta. Punn Rit-rovisi khatirui ek vegllo asonk zai aslo. Xanti (Peace) khatir aslelea ontor-raxttrik Nobel Prize puroskar-ant tea–tea monxache rit-rovisicho gunn aspavta. Fuddarak Rit-rovis puroskaranchi-i nirmiti zalear puro. Tori punn vorto bhovman hantun attapla, “Apli bhokti korteleank Sorvespor bhovman dita.”

Rit-rovis monxachea jivitant chodd gorjechi. Ti nasot zalear jivit koxai-koxem vhavon veta. Monis eksuro nhoy. To eka vixal somazacho bhag. Tea pasot mannsugechem jivit sarop chodd mhotvachem. Oxem na kelear khasa taka luskonn zata tem zalench, tech borobor somazakui luskonn zata. Kaim pavtti hem luskonn ekdom bhirankull asta. Zoso ki atankvad. Dusreank luskonn haddpant kaim zann aplea jivak khub sontos bhogtat. Aplem khuim pinzlam tem tankam disona punn dusreachem pinzunk huxar. Hem ummannem sompem zavpak mhozo ek khasgi onnbhov hanga manddttam.

Konknni chollvollint ek pezad monis asa zaka hanv fattlim 30 vorsam thavn vollkotam. Apnnakuch ek Konknnicho ponddit koso to jahir korit aila. Romi Konknnicho soddvonddar mhunn porgott korta. Kaim zann taka mathear gheun nachoitatui bi. Toso boro monis to. Kitlo boro tem fuddem kollttolem. Konknnichea eka prokaxon ghoracho dhoni-i to. Apunn ek rit-rovisecho nomuno mhonn borovpam korit asta. Aplea nemalleantlean to kaim zannachi borich vhoddvik gaita. He tache chomchea. Punn kaim zannacher to khor uzo onkit asta ani dusreancho abru-man uboita.

Apunn khub xanno, khub boro mhonn sangtana herank kochro korun soddtta. “Khoimchea santak kosleo vati pettovpak zai, hem hanv bhes borem zanna”- oxem to boddayen sangta. Mhonnge aplea adavak konnak ukholcho ani konnak maddovcho, hi kola taka bori somzota. Mhaka tem di, hanv tuka hem ditam; ho tachea jivitacho hetu. To magta tem dina zalear to tujer kontr zata. Dubav-viret aplea jivitant hannem sabar Santak favo tosleo vati pettoileat asteleo. Punn babddeak ekui sant proson’n zaunk na mhonn thavem zata. Babddeachea ghorabeak kedinch uzvadd pettlo na. Sabar zoddpeank angovnneanim va Devache kurpen bhurgeachem dennem favo zal’lem asa. Hea xannea monxak mat bapuy zavpachem bhag mell’lench na. Konnacho tori xirap lagonk na mhu? Dubav viret ho tache rit-rovisecho inam nhoy zalear kitem? Hannem mhaka khub dukh pavoilam. Bhogsonnem diunk hanv tor toyar asach. Hea fuddem tori hea budhvontan aplem jivit nittayer ghalchem, hoch mhozo anvddo. Devan taka borem ginean favo korchem, hench mhojem magnnem.

Hi ghoddnnim vachtana hanv konnachi tori sohanbuti (Sympathy) mellovpak sodtam, oxem konnech dhorchem nhoy. Dusreanchea adaracher patievn ravpachi mhaka sonvoy na. Mhozo rosto svotontrponnim tannuk mhaka boll asa. “Devak mandinant tea monxache khuxalkaient tum khuxal zainaka. Hangach tankam kheast laglea xivay ravchina mhonn ugddas dovor.”- Sirak 9:12.

Tea monxak lojek ghalpak hanv sodta oxem-i bi na, karann to adinch noitik ritin khala poddlolo asa. Mhozo hetu itloch ki heranim xadur (Alert) ravunk. Hea monxa bhair anikui khub zann dhongi amche modem asat. Romi Konknni xetrant tor chodduch asat. Konknniche soddvonddar mhonn miroitat te. Osleank varem ghalpak tanche kherit bhokt (Devotees) zollim mollim asat. Lhan-vhodd lolipopam khaun dhadoxi zatat. Punn oslea dhongeamchem raj chodd teomp togona, hem suria itlem khorem. Halinch Hindumchi askarinn Radhe maa urf Sukvinder Singh, aropanchea bonvreant buchkolltta hem chitr dis-rat TV-r dista. Tea adim Asaram Bapu-k prizavant koid kel’lo asa. Dhongiponn ek dis tori uzvaddak yetach.

Dekhun moniskullak rit-rovis nasot zalear luskonn donui vattanim zata. Sutt-butt nheslolo ek monis Gentleman dista asot punn to rit-rovisin vaddla mhunn khatri divop kottinn. Adhunik kallar jhanot nespi dadlo vo ostori, ut’tom sonskari (Well cultured) mhonn manpachi ek chal asa. Punn ho somoz khub chukicho mhonn bhov komi zannank kollon ailam. Sadim angllim nhespeamcher somazant add-nodor zata, hem ek asol sot. Bharot desacho Bap mhonn man zoddpi Mahatma Gandhijin, ek sadem dontor nheson jivit sarlam. Mother Thereza ani Abdul Kalam, hea dogi mahan monxanim mharog vo kimti vostram angar choddoilim nant. Rit-rovis zaun aslem tanchem khorem angvostr.

Eka vaddlelea monxachi Rit-rovis tachea vo tichea bhurgeaponnacher dhorleli asta. Nentti piray vortovta bore sonskar mellovpak ek mhotvacho kall. Bore porvorishintlean bori Rit-rovis favo zata, hem pottovpak sabar vidvan vavrit aileat. Heranchem sodd, Kristank mhotvachem bhanddar asa. BIBLE-antlem SIRAK pustok bhurgeanche porvorixi vixim borem margdorxon dita. Durdoivan hea pustokacho vapor Igorz-mata korpak khub fattim asa. Misant zanv dotonichea xikxonnat hacho bilkul aspav zaina. Hakach lagon aichim bhurgim chukichi rit-rovis apnnaitat. Kitem vaitt, kitem borem, kitem ut’tom tem sodun kaddunk gondollant poddttat. Hea borea banddarantli dekh hea fuddem tori bhurgeank mellot kai?

Bori Rit-rovis mhonnge kitem? Hantun kosle gunn aspavtat tacho ul’lekh zavop faideachem zatelem. Dusreak dukh bhogpa sarkem vo tacheo bhavna dukhovpa sarkem koslench kortub korcho na; oso nem apnnakuch poilo lagu korunk zai. Gorvachim utram, ragache zall jibevelean devunk favona. Ulovop movall ani sovkas zavpak zai. Sobav heram sovem kakutt dakhoita toslo zaunk zai. Dusreachem sangnnem sosnnikaen aikunk zai. Mud’dea bhailem ulovop aslear maie-mogan somzavpak zai. Zantteank toxem voddilank manan lekhpak zai. Avoy-bapuy chukleant asot zalear, tacher akromonn korunk favona. Bhurgim chukleant zalear mogan somzavpak zai. Kednach fott marunk favona. Dusreank naddpacho anvddo kednacho ballgunk zaina. Fokot sotak govay divpak vavrunk zai. Sodankal aplea kamant promannik aspak zai. Herank fottkirim vo aple tanki bhailim asvasona diunk favona.

Nhesop samkem moriadichem zavpak zai. Nibam koslim-i asum, apunn koslea ud’dexan nhesta tem tea-tea monxak mahiti astach. Fexonachea nanvan kudd ordi-vinglli dovrop sarkem na. Unnem anglem ghal’lim ostoreo fokot Kristi Dev-mondiraninch distat. Dusrea khoimcheach dhormant he torechea nhesnnak porvangi na. Fokot kristanvakuch asa mhonnttoch, hachem xrey dhorm-voddilank veta.

Ho lekh vachun kaim zannachea pottant chabtolem, hachi mhaka khatri asa. Sot zavn asa koddu vokhot. Tem sompeponnim konn svikarunk sodina. Hem svikarpachi tank choddant chodd monxam sovem asleli zalear; aiz sonvsar he doxer pavcho naslo. Mhonnge Atankvad upzocho naslo, na mhonn tej gothin vaddcho naslo. Azun boro vell urlolo asa. Vostu nittayer ghalpak uxir zaunk na. Poilem voilem karya asa tem bori rit-rovis vikasant haddpachem. Oxemch ghoddlear puro.

                                           ***************************

This article is published in JIVIT sep’2015 Issue.

Korat mog Monzaticho? (Love thy pets)

Korat mog Monzaticho?... nhoim ekamekacho !

                                                             - Necio D’Souza, Raia-Goa.

Ho voilo mathallo vachun konnakuy ojeap disonk favo. Monxa ani monzatim vixim obheas kelea uprant; mhaka oxem holmolam ki monxa poros monzatik chodd man favo zata. Monxancho jiv samballche NGO unne asat punn zonvarancho husko korpi odhik asat. Amkam Kristanvank Jezu Khrist vortovta ek niz Dev; punn heruy dhormantle lok Taka man ditat. Tankam Ho Jezu ek Dev nhoim punn ek vixex guru. Musolman Taka ek provadi koso lekhtat. Punn kitem-i zaum ak’khea joga mukhar Jezu zaun asa, sotacho ani niticho rakhonnddar.

“Korat mog eka-mekacho zoso hanvem kela tumcho”- oxi khor adnya Jezun monxakullak dilea. Mhonttoch To fokot monxam modlea sombondam vixim sangta. Hantun monzaticho ul’lekh matuy zaina. Kiteak monzat ek sadi rochnna, punn monis ek kherit orthaborit rochnna. BIBLE- achea survatechea UTPOTI pustokant, Dev Bapan monxak kitle opurbayen ghoddoilo tachem sundor vixlexonn melltta. Ak’khe pritumechem daiz samballpachem ani vaddovpachem karya monxamcher sompoilam mhonn sidh zata.

Hea adhunik sonvsarant monxachi mot bhroxtt zalea koxi dista. Monis aplea sarkea monxacho mog korcho soddun monzaticho chodd mog kortana dista. Kaim zann poslele monzati khatir aplo jiv pasun hogddaunk toyar astat. Hanche mukhar ek monis jiv vattavunk tollmolltta asot zalear; hanchem kalliz matuy churchure nam.  Hem spoxtt zavpak don udaronnam ditam.

Ghoddnni Ek: Ek novench kazari zoddpem Pune savn Rajkot vochunk bhair sorlem. Sangatak tea dadleacho bhavuy aslo. Pune sirvisek aslele he dog bhav thoddea disam pasot ganv-ghora portotale. Hanche modli bailmonis 5 mhoyneachea gorb-bhesar asli. Navratri utsovache toyarecho kall to aslo. Bosicheo tiketti mellonat dekhun, lamb provas rail-gaddyen korchi palli aili. Local 3 tiketti mell’leo punn train chikar bhorleli asli. Ubim ravpak pasun suvat nasli. Eka konxak tegainim zomniruch boskonn marli. Provas suru astana tanche kuxik boslelea 5 tovnaxanim dadagiri suru keli. Te gorbest vostorek hat lavun zulum choloilo. Ghovak tiddok marli. Ghov ani bail tea movaleamxim uzoti korpak laglim. Kestanv mottem zalem. Pulixek kolloitam oxi gozal mukhar aili. Cholte gaddyent her dadle-bailo tomaxa koso polletalim. Hem kestanv addavpak konnuch kosloch upay ghenaslo. Jiv salvar korunk him tegaim zannam mellot toxim dhavunk laglim. Xekim te bailechea govak movaleanim dhorlo. Surien gomtto katrun train-im bhair xevttilo. Magir dusri ek train tache velean geli……..

Ghoddnni Dusri: Eke familint sunnem poslelem, tacher sogllim zannam bhorpur mog kori. Matxem kitem-i zalear taka voizaxim vortalim. Xezarak ek lhan bhurgem poddlem roddlem zalear tankam poddlelem naslem. Xekim sunnem zantt’tem zata. Duent zata punn ilaz kelear gunnak poddona. Sunneacho dhoni khub sinter zata. Sunnem jevonn-khann soddun dita dekhun to dhoni-i bi upaxich ravta. Kaim tempan tem sunnem morta. Tea sunneak purtat punn dhoni jevnnachi ek unddi pasun gheunk toyar zaina. Kaim tempan sunneachim haddam to ghorant haddun eke bore suvater xugur dovorta. Uprant ho dhoni upasanim morta.
Heo dhonuy ghoddnneo amkam kitem somzonni ditat? Hench ki monis monzatichea mogan piso zala. Monxacho jiv unnea dorjeacho zala. Eka monxan dusrea monxacho jiv rakhpacho kaido na napoit zala. Kotta ! churchure oslea monxamche ! Saiba bhogos tankam, te nokllot apunn kitem kortat te.

Monxam modem monzatinchi apurbay asop ek boro gunn. Punn monxam modlo sombond hogddavun monzatichi seva korop mhonnge murkhponn! Ghorant ek sunnem asop borem. Tem ghorak surokxa melloita. Kaim zann suknnim postat zalear kaim zann sonxe, ghodde, hoti, adi zonvaram postat. Dudhachea vevsaya khatir kaim zann gorvam, bokddam, moxio postat. Poultry-chem tor sangokuch nakam. Kombio khaunk ani tantiam gillunk konn fattim ravot so na; bhairavn thodde xakahari monis.

Monzatichem mas monxachea jevnnak kherit unchai haddtta. Ak’khea sonvsarak masa bogor dobazo sompurnn zaina. Punn amchea bharotant mat jevnnache boxentlem mas nopoit zavpache dis aileat. Kaim dedd-xanne Hindu monis songottnam choloitat. Gorvank katrunk bondi haddttat. Boilachea masache vikrecher addmellim ghaltat. Hem Bharotachem sorkaruy tanchea muttint asa. Gai vo boil aplo dev mhunn te prochar kortat. Dekhun boilachem mas khavpi lokachea pottar payom dovortat. Gayek vo boilak jivexim marlear tanchea kallzak khor dukh bhogta khoim. Monxank jivim marlear tanchea kallzank matuy dukh bhogona. Disandis krimi zaun bore monis na zatat, hacher tancho avaz uttona. Punn monzaticho jiv kaddlear he monis rokddoch akant haddtat.

Rosteancher nodor marlear amkam vochot thoim heddgim gorvam mellttat. Kaim pavttim bhirim koxim rostear addvim yetat. Ratchea vellar susegad rostea modekot bosun ravtat. Oslea monzatink lagun kitlexech aksident ghoddttat. Konn hat-paim poddon jivitbhor ghorant bhixannear urta, zalear kaim zann aktak moron vetat. Hem chitr tea pranni-mogiank disona. Te kudd’de, mone ani bhere zaun; obsoeganchi moj’ja ghetat.
Sunneamchi-i goth tich. Amcho Lok sunnim postat punn disbhor heddunk soddttat. Magir rosteamcher tanchi serkos chalu zata. Hanvuy ek pavtt oslea sunneancho xikar zala. Abghat zavn moddlelem hadd nitt zavpak kitloch teomp laglolo. Boro zalom khoro punn to obsoeg visrop ani sunneachi bhirant visrop, azun meren ghoddlem na. Kaim zannachim sunnim pixim zavn Rabbies rog gheun bhonvtat. Hanchim dhoniam aplo jiv samballun ghetat. Punn tea sunnecher ilaz korunk va nattak korunk kainch upay ghenat. Oslim apsuvarti monxam kitlixinch pollounk mellttat.

Kaim zannak sunnim posop ek raiponn (Royal Attitude) koxem dista. Aplem ghor kitlem lhan, aplem bhatt kitlem lhan hacho hixeob tankam asona. Sunnem pospacho denvchar tancher boslolo asta. Magir hea sunneanim xezareanchea agnnant ghann korop na tor rosteancher punz ghalop. Aplea sunneache lokak tras zatat hem tea dhoniank kollttach, punn tem nivarpak kosloch proyt korinant. Magir xezaream modem kestanv! Tem magir ek pillgek thaun kitleaxanch pillganim chalu urta.

Monxa-monxam modle sombond bhigoddtat tosli monzat kiteak posop? Ho proxn dor ekleak lagu zata. Sogllim monxam ami ekach Devachi rochnna, zalear ami Devachea ud’dexak eksarko pallo diunk zai. Monzatink favo titlich apurbay diunk zai. Monxachea vantteacho mog kaddun monzatink divop; hem kortub Devak bilkul avoddna. Dekhun disan-dis monxancher odhik mog korunk ami nischev korum-ia. Mhonnttoch korat mog ekamekacho nhoim monzaticho!

                                          **********************************

This article is published in JIVIT Aug’2015 Issue.