Friday, June 26, 2015

Goa Police guneavanchea zalleant…..


Gõyche Pulis guneavanchea zalleant…..
                                - Necio D’Souza, Raia-Goa.

Des surokxit ani mozbut urpak Military, Navy ani Airforce, hea tinuy dollanchi mhotvacho bhumika asta. Hanche koddlean desachea ximamchi rakhonn zata. Porkea ani ghatki veaktink bhitor sorunk te addaitat. Atankvadi hol’le, veparachi toskori ani her guneavkari karyank provex mellonk dinant. Mhonttoch Des surokxit urpacho bhar hanchea bhuzancher asta. 


Desachi bhitorli rakhonn korchi zapsaldarki pulisancher asta. Tea khatir pulis vibhag sthaplolo asta. Desachea dor eka rajya khatir vegllem oxem pulis khatem asta. Dekhun rajyacho karbhar bore toren cholunk modot zata. Punn jedna khasa vhoyunch xet khata (Fencing itself eats the paddy) tedna konnak dhorop? Oslea vatavornnant Gõychi porza trasant poddlea. Pulisam koddlean suroxa mellchea bodlak bhirantichi stithi nirmann zalea. Samanya monxank nit mellop mollba itlem pois zalam. Gorib ani osokt monxanim otyachar sonspa bogor dusro upay na.


Hanv khobor kortam ti Gõychea pulis khateachi. Heram rajyanim pulisam koddlean otyachar zata tanchi volleri khub lamb asta. Tanchi nond dovorpak na mhonn pustokam pavchinant na mhonn store-rooms pavchenant. Halimchea vorsanim Gõy rajya, heram rajyank sor zata. Opradh kitlexech pavttinim vaddleat. Tantun pulisechem ghallponn ani goir vevhar vaddlolean somazant opradh vaddot asat. Lokacho visvas pulisevelo unno zata tedna lokak dusro rosto  apnnavpak tallnni yeta. To magir nyay sonvedona (Constitution) virudh aslear pasun porva na. Nyay divpi veavosta jedna chukicho rosto apnnaita tedna, monxak kaido ani su-veavosta moddpachi tallni yetach!


Gõychem pulis khatem apnnakuch bodnam korpachea karyant gul’l zalam mhollear otitay zaumchi na. Azun Gõychea pulis khateant kitlexech bore odhikari ani sevok asat khore, punn dudhan nannovun pujea korpa sarko ekloi mellot-so na. Thoddeach zannak lagon pulis khateachi protima bigoddleli asa. Ti nittayer ghalpak koslich pavlam marunk nant. Portench zalear Gõyche pulis disan-dis odhikuch guneanvanchea zalleant sampoddttole distat. Sampoddttat tem ekdomuch borem mhonnpachem. Na zalear fattlea don doskant (2 Decades) kitlexech guneanv pulisank maf zaleat. Atam tori BJP sorkar sodrer asa. Tea adim guneavkar pulis kednanch ukteponnim lokache nodrek yeunk nant. Tanche guneanv pusun uddovpi kitlexech bhroxtt rajkornni pattimbo ditale. Tankam nokreche nikllanvche bodlek, boddttio (promotions) ditale. Vaitt ghoddnnukek talim ditale. Dekhun rajkornnatlo bhroxttachar pulis khateant soroll dista.


Halimchea don vorsant Gõychea pulisanim kaim mhotvachim kamam keleant. Gunvlle-vokhdam (Drugs) virudh mohim choloilea. Kitlexach zannak sampddavn prizavant ghaleat. Beauty vo Massage Parlour vevsaya khal kuddi-dhondo (prostitution) cholovpeank budh xikoilea. Toskori (smuggling) korpeank ottok kelea. Chorank, khuneank, bolatkareank ani her opradheank; kherit manddnim kaddun sampddaileat. Punn kaim pavtti pulis apli zababdari visorleat. Dekhik guneavkar ani forar aslelea amdar Micky-k sampddaunk nostim nibam ditat. PI Sandesh Chodankarak lakhanim duddvanchi lonch (bribe) ghevpachea aropa khal bhorkhast (terminate) kela. Havaldar S Gaunkar-ak aropi cholie koddlean lingi-bhog ghetana sampddaila. Noxea-nog vikhpi dolalam kodden koblat korun hafte ghetat mhunn kaim pulis odhikareank ani sevokank nilombit (suspend) keleat. Choram kodden sampoddlelea vostuncho far-fer kel’lea aropa khal kaim pulisank nyayaloyant ubhe keleat. Oslim kitlexinch lozek ghalpi karasthana ghoddleant. Dor disa kitlixinch ghoddttat, punn sobhemazar bhov thoddim uktim zaunk pavtat. Hem ek vhodd durdoiv amche Lokxahint. 


Samanya monis pulis thannear vochunk fattim sorta. Promannik monis tor pulise pasun poisuch ravpak anvddeta. Kitli-i mhotvacho mahiti ji somazant ghatki tharunk zata, ti kollit korunk fattim sorta. Magir guneavkari veaktik apli yevzonn fuddem vhorunk vatt meklli zata. Dekhun guneavancho ankddo vaddot ravta. Aiz-kal chorank soddun nir-opradheank sojea divpacheo ghoddnneo polleunk mellttat. Ek sado monis apnnacher zavpi onitichi tokrar gheun pulis sttexonar vochot zalear, taka pulisam koddlean vaitt vagnnuk melltta. Ek tor tachi tokrar nond zaina vo nond zalich zalear karvay zaina. Tedna ho monis niraxi zata ani akhrek kaido aplea hatant gheupachi chal apnnaita. Nir-opradhea koddlean poilo guneanv ghoddonk pavta.


Amche pulis guneanvkar zavpak mukhel karann zaun asa tem amchem rajkoronn. Rajkornni monxamchea hatantlim bavlim him. Pulisancheo bodli zatat tedna amdar ani montreancho hancher dobav asta. Omkoch pulis nirikxok aplea vattharant zai, oxi xokti asta. Magir tea pulis odhikarea vorvim to MLA aplo vatthar xugur dovorta ani aplea svartha pormonnem karbhar choloita. Khorem mhollear MLA dokhol divpak sonvedonant matui suvat na. Punn hem ghoddtta tem koxem addavop?

Pulis khateant nove odhikari vo kormchari bhorti kortat tedna purian MLA apnnak zai tea–tea monxak nokri ditat. Hea vorvim to vo tem tachim gulamam zatat. Kaim pavtti lonch diun nokreo melloitat. Guneavanchi posvonn gheun nokri melloitolo monis bhroxttacharak tenko ditoloch ki na? Mhonttoch bhroxttacharachem mull rajkornnant asa. Hea bhoxttacharak sarem ghaltat te motdar, mhunnge ami dor eklim. Eka dubavi veaktik mot diun sodrer choddoitat te motdaruch mu? Nitoll sobavachea monxak nivddun haddlearuch, somazant boreponn yetlem hacher niyall zavpak zai.


Pulis ani nagrikam modem ixttagotichem natem utpon zavpak zai; oxem namnechi IPS odhikari Kiran Bedi sangot ailea. Pulis ani loka modem bhasa-bhas zavpak zai. Kaim pavtti osleo cheocha ghoddun haddleat, punn bore dis azun udeunk nant. Pulis khatean nagrinkacho visvas jikhun ghevpak ogllim pavlam marpachi goroz asa. Pulis karyache bore gunn nagrikam modem ruzu zavpak zai. Nitichem ani xantichem vatavoronn nirmann korpi veaktink protsahon divpak zai. Nagrikanim il’li zotnay ghetlear pulisanchea bhuzancher aslolo bhar chike unnem zaunk pavot. Boro vavr korpi pulisancho sotkar zata, tosloch sotkar nagrikancho zaunk zai. Halinch eke ostoren apli sud-budh vapurli ani pollon vochpi eka kirmidorak sampddavpak modot keli dekhun, pulisen ticho bhovman kela. Pulis karyacho onx (Charism) te sadhe ostore bhitor aslo mhonn somzota. 


Kitlexeach sinemanim pulisanchim vaitt kortubam dakhoileant. Hantun zaitem sot asta. ‘Singham’ cholchitrant mat borem karya dakhoilam. Oxem borem karya korpi kaim pulis amchea modem asat. Hancho ankddo vaddot vochunk zay. Pulis he somazacho ek bhag. Te amchea modle upzoleat. Nitoll pulis nirmann korpak nagrikancheach hatanim asa. Mhonnttoch vaitt sobavache pulis utpon zavpak somazuch zapsaldar asa, hem ek sot. Nagrikam modlem bhroxtt chintop pois zalearuch bore pulis amkam mellunk xoktat. Fokot pulisank ani Rajkornneank dox diun poristithi sudorchi na. Bore pulis mellovpak tumi toyar asat mu?
                                                       *****************************
This article is published in JIVIT Issue June 2015.

Xikxonn xetrant nove nem, novi dixa



Xikxonn xetrant nove nem, novi dixa

                                                          - Necio D’Souza, Raia -Goa

Xikxonnachi pod’dot sudorchi oxi choddxea zannak dista. Tea khatir porje koddlean sorkara meren kagalli ani suchovnneo pavot astat. Choddxeo bherea kanar vetat. Thoddeo vevharant yetat punn chukichea margan. Tedna soglloch gondoll utpon zata; dekhik Cyber yevzonn ani Mid-day jevonn. Hantuntlean kitlosoch duddu vibadd zata, punn faido bhov unno zata. Hea chalu 2015-16 xikxonnik vorsa khatir Goy xikxonn Khatean nove nem mukhar manddleat. Xikxonnacho dorzo vaddovpak adar mellpache sonket hantun aspavtat.


Poili tem attvi vorg meren xikxonnachim sutram Kendra sorkarachea hatanim asat. Sarv Sikxa Abhiyan hancho xek soglleam xallamcher gazta. Rajyantlem sorkar hacher todd-zodd (compromise) korunk xokona. No-fail policy apnnailolean bhurgeam modem xikxonnachem mhotv unnem zalam. Xikxonn todnyache nodrek hem ailolem asa, punn samanya palokank hachi  fikir na-xi dista. Hi chalu xikxonnik pod’dot khoim pavoitit, hacher matuy niyall zaunk na. Aplim bhurgeam 9vent ani 10vent kitleo uttaboxi kaddttat tim porxim polletat. Punn hacher boro upay kaddunk fattim sortat.


Dorjedar xikxonnacho husko aslelim kaim palok amchea modem asat. Hea pasot Goy Xikxonn khateacher dobav haddop zata. Hacho porinnam mhonn khatean nove nem ghoddoileat. Bhurgeanche surokxe khatiruy kaim suchovnneo keleat. Teo vevharant haddpachi zapsaldarki dor eka iskolacher ghatlea. Ho bodol ghoddovpak kitlim iskolam toyar asot; ho ek huskeacho vixoy. Xikxonn khateachea adexak pallo divpi thoddim tori promannik iskolam hanga asat; hi ek sukh-dinni gozal. Kaim venchik iskolam dorjedar xikxonna khatir thokos ghetelim polleunk mellttat. Vidyartheanchea porzollit fuddara khatir soglle bore upay vapurtat te polleun jiv dadhos zata.


Xallechea vattharant bhurgeank borem vatavoronn nirmann korpacho adex ditana, nitollsannik chodd mhotv divpak kolloilam. Toilet ani her lagu zateleo gozali bori sividha divpi aspak zai. Sorkara koddlean durusti khatir duddu yeta to hea kamak vapurpachi hikmotuy sanglea. Choleank ani choliank veglle toilet asop xoktichem kelam.  School campus-ak sorbhonvtonnim unch ani mozbut durig aschem; favo purtech darvontte asche, zhuim 24 voram Security-cho bondabost asop gorjechem. Bhurgim xallek yetana vo portotana zomeanim vochunk suchovnni kelea. Eksurim vetanam kitem-i vankddem ghoddonk zata; oso odmas uktaila. Xallanchim vahonam ani lagu zavpi khasgi vahonam; hancher nodor dovorpak xallechea odhikareak nem ghatla. Vahon cholovpeanchi mahiti ani vagnnuk nond ghevpak xoktichem kelam. Kherit bosinim provas korpi bhurgeam khatir Lady Conductor asunk zai mhonn sanglam.


Itlem sogott ason legit xikpi bhurgeachem chit virar korpi vatavoronn khaxa bhurgeam koddleanuch utpon zaunk pavta, hacheruy Xikxonn khatean lokx oddlam. Ekech xallent sangatak xikpi bhurgim vivid sonskarantlean vaddlelim astat. Dhorm vegllo, zat veglli, prant vegllo, maim-bhas veglli, rong-rup vegllem, adi. Protekachem udarposonn veg-veglle ritin zal’lem asta. Kaim zannache porvorixint unnav astat. Hea pasot tanchi xist (discipline) vochot thoim bhigoddleli zata. Mhonnttoch hem bhurgem borea iskolant legit bexistin vagta. Heram bhurgeank tras korta. Vostunchi fodd-modd korta. Xikxokank xapotam sangta. Tanchea avoy-bapaichem mon legit somzun ghevpa sarkem asona. Hacho vaitt porinnam bore toren xikpi bhurgeank bhogcho poddta. Dekhun Xalla proxasonanim xoktin karvay korpak Khatean adex dila.


Somazant lingi ondavnnecho ronto vistarla tacho porinnam xikpi bhurgeancheruy dison aila. Chodd korun ho Internet madheoma vorvim bhitor sorop sompem zalam. Xallechea assignment-a khatir mahiti mellovpi bhurgim bhurxeo website ugoddtat. Hanvem porxim khubxea bhurgeank vaitt video polletana dekhleat. Kaim pavtti porxim hoddkileat legit ani oslea vostumcher visor ghalunk vinonti pasun kelea. Hacho probhav kitlo gombir zaunk pavtolo tem avoy-bapaynim tharavpachem. 


Iskolanim tor cheddum bhurgeank challovop, moskoreo korop, lingi oddin sotavop; adi  ghoddnneo ghoddot astat. Fattlea 4 vorsant oslea kitlexeach ghoddnneanchi nond Xikxonn Khatea kodden asa. Dekhun ‘Boro sporx/vaitt sporx’ vollkun ghevpak choliank margdorxon korpi karyaxalla ghoddoileat. Vankdde horkotik bolli poddlele cholien tabortob nixed marunk budh dilea. Tea uprant xallechea proxasonan hacher koddok upay gheunk hokum dila. Vixex Counseling Cells sthapleant. Xallanim kam korpi dor eka karmacharean vaitt gozalincher niyontronn dovrunk odhik zapsaldarki ghatlea. 


Hem sogllem vachunk, aikunk borem dista. Xikxonnik xetrant bore dis yetele oxi ast upzota. Vankddeo gozali nittayer poddpak addmellim upzotolim hantun dubav na. Mukhel oddchonn hi ki vidyarteank nibor kheast (Corporal punishment) divop sojea mellpi guneanv, oso Neay sobhecho kaido asa. Tea pasot bhurgeank kheast lavunk tticheri fattim sortat. Punn jim jagrut avoy-bapuy asat tannim odhik chotur zavpachi goroz asa. Borea kamank khand marcho asa. Aichea bhurgeank fuddarak bore nagrik ghoddovpachi zapsaldarki odhik gombirtayen svikarop kallachi goroz zaun asa. Choddxea iskolanim PTA mhonnge palok ani xikovpi hancho zomo asta. Osle zome dor eka iskolant ghoddpak zai. Avoy-bapuy ani tticherancho boro sombond aslear; bhurgeanchi vagnnuk bori urtoli ani xikxonnacho dorzo vaddik lagtolo hantun matuy dubav na. Zori poripotrokant (circular) Xikxonn Khatean lagu zatelea xikxonnik sonvsthank nemavoll dilea, tori teo yesesvi ritin vevharant haddpak palokanchea pattimbeacher adarlelem asa.


Mhonttoch Goychea bhurgeancho fuddar porzollit korpak ami vavrum-ia!
                                                                  **********************
This article is published in JIVIT , a popular Konkani monthly  in Issue July 2015.