Gõykarank xikxonnachem mhotv kitlem!
[The importance of Education among Goans]
In ‘JIVIT’ Jan 2015 issue, a popular magazine in Romi KONKANI from
the desk of QUEENY GROUP, highlights the factors responsible for lack of
quality education and the hesitating attitude of Goans to attempt challenging
careers.
By: Necio D’Souza, Raia - Goa
Xikop kitea khatir
korchem? Xikun konn girest zala? Xiklele monis bekar, mus martat. Xiklele
thodde zann herank naddttat, pokrun khatat. Xikop naslele monis subeiz
zhoddttat. Zalear xikpacho pez kiteak ghevop? ……………adi. Osle sur zaite pavtt
kanar poddot astat, kherit bhaxen kheddea-paddeanim ravpi loka koddlean. Oslea
vattaranim he toreche vichar ghollttat tantun ojeap kaim na. Kheddeantlea
monxak xikxonnachem mhotv somzona, hem sobavik. Punn hench chintop lhan xaram
toxench dorya kinarechea lokachea toklent guslam, tem polleun ojeap dista.
Lokachem mon duddu korpacher ani sotta-sott girest zavpacher tharlelem asa.
Osle vagnnuketlean fuddle pillgek marekar dis uprastele, hem niyallunk konnuch
toyar na.

Dorya deger astea
ganvantlean, hea adim vhodd vidvan namna zoddun geleat. Gõyant, desant ani
videxant vhodd nanv ani man zoddlolo asa. Voiz, izner, vokil, zuviz, xikxok,
adi hangasorlean zolmoleat. Punn halim tempar hangasor urfattem chitr dispak
laglam. Bhurgim xikxonnache panvdde choddpak kustar kortat. Mullavem xikxonn
ghevpakuch tanchem mon gaborlelem zata. 5vi te 10vi merenchem xikop kortana
kitlinch zann napas zaun iskol soddun ditat. Jim konn zorot-morot SSC
pas kortat, tim fuddlea xikpa kodden durlokx kortat. Bhov thoddim 11vek provex
melloitat. Tantuntlim 12vi pas korpak bhov thoddim sufoll zatat. Punn je gunn
vo Percentage melloitat, ti
mukhavelem dorjedar xikop korpak vo provex mellovpak unnem poddtta mhonn zaitea
zannak kollon chuklam.
5vi tem 12vi merenchea
xikxonnachi sor kelear, 60% bhurgeanim xikop ordear soddun dil’lem asta. Hachem
karann bhurgeamchea tonddantlean aikopak melltta tem oxem. Atamchi xikxonnik
pod’dot sarki na. Xikovpi mon divn patth xikoinant. Tankam bhurgeamchea
fuddrachem poddon gel’lem na. Oslech sur tea bhurgeamchea avoy-bapaychea
tonddantlean aikunk mellttat. Hem chintop samkem chukichem. Xikovpeamcher arop
ghalop Gõyant tor bilkul sobona. Her raj’jeanim il’lem kitem vankddem ghoddtta
asot. Punn Gõyantlem xikxok somazak mottem yogdan ditelem dison yeta.
‘Money is something, not everything’ oxi ek mhonn’ni asa. Monxak jiyeupak duddu gorjeche, tea khatir duddvamcheruch
nodor dovrun ravop? Che! Che!! Oslea jivitak orth na. Jem xikxonnatlean mellunk
zata, tem duddvanim viktem gheunk zaina. Xikxonnatlean udorgot zata dekhunuch
novi vost nirmann zata. Magir ti toyar vost duddvanim vikti gheun zai toso upeg
korunk xokta. Dekhik mottor, viman, komputter, adi, heo vostu vidvananim toyar
kel’leo nasot zalear, teo samanya monxachea hatak mellcheo nasleo. Aiz 10vi
napas zal’lo bhurgo komputterak ek khellnnem koxem nachoita. Vhodd
zapsaldarkichem xikxonn ghetleleamnich heo vostu ghoddoileat dekhunuch an’naddi
monxak pasun faido melltta. Hacher unnem xiklelean gombhir vichar korchi goroz
asa. Apunn xikunk na vo aplem bhurgem xikona mhunn heramcher arop ghalop, hem
kortub monisponna bhailem.
10vi pas zal’lo bhurgo
akhati (Gulf) desant nokrek veta ani hozaranim komaita. Gõyant yetoch
Tata-Birla-Ambani sarkelea monxam porim duddu koddoita. Chodduch zalear ek ghor
vo gaddi to gheta. Hache fuddem kitemch korpachi taka sud-budh asona. Fokot folgam
marop ani duddvankar mhunn herank kikont korop. Osle sonskar gheun vaddlolo
monis fuddem aplea bhurgeamkui oslench margdorxon dita. Uplapem ani movjechem
vatavoronn ghorant nirmann korta. Osle poristithint bhurgeamchem mon
xikxonnacher koxem lagonk xokta!
Atamchim bhurgim khas
korun chedde 12vi pas korpa itlich mokh (Aim) ballgitat. Tanchim sopnam vonttar
il’li inglez khellovpachi ani pordesant nokri mellovpachi. Tea khatir
barik-sarik kaim kurs te kortat. Magir Waiter,
Bartender, Cook osli nokri korunk botticher na zalear akhati hottelanim
te gustat. Halim tempar Purtuguese passport korun, Europant vochpachem pixeponn
bhitor sorlam. Je 12vi puri korunk xoklenant te Dishwasher, HouseKeepers, Cleaners sarkelea nokreamcher somadhan
zoddttat. Thoddeank menddram-unttam rakhpachem purian kam upkarta.
Kaim karannak lagun
zankam pordesant vochonk mellonk na, tevui monis Gõyantuch dorya degamcher
bhorpur zoddttat. Panvelichea boreponnan mosgak udok melltta, oxi tanchi goth.
Benkichea rinna kustar ttekxi ghevop ani bhaddem marop. Pordexi bhonvddekaram
kustar sompeponnim duddu komavop. Thodde dorya deger Shacks vo aplea ghora kuxik Restaurant choloitat.
Thoddeanim aplea ghorachim kuddam vo mottorsaikoli, tturistank bhaddeak divpacho
kam-dhondo apnnaila. Hem sogllem korpak xikxonnachi vhoddli-xi goroz poddona.
Ek podvidar (Graduate) eka mhoineak komaita tea von subeiz zodd, he monis ekach
disak komaitat. Duddu melltta to khoro, movza marunk melltta ti puro, oso
tancho somoz. Atam hea cheddeank lagon cheddvanchi koxi vatt lagta ti
polleum-ia. Hatan kus-kuxit duddu ghollttele chedde rokddech mogan poddttat.
Cheddvam-i tanchea duddvank lagim zatat. Zai toxem nhespak, suropay vaddovpak
tanche mogi zai title duddu varoitat. Magir novreanim voklank Blackmail korop suru zata. Tanchem
xikxonn ordear soddpak lavop. Karann cheddeank bhirant asta ki subeiz xiklear
apli vhokol dhoko di-it mhunn.
Cheddvam-bailo
pordesant vochunk boreoch fultat. Choddxim zannam Arabanchim aidona ghansun duddu
zoddttat tem zalench, tea bhair gupit kamam kelear subeiz pottlo Gõyant dhaddunk
melltta. Gõyantle goribkayechem nimit sangon tim pordesant vetat, punn
ghorabeacho favo te dixen ukhol zata-so na. Gulf-ant nokri kortelea avoyachim bhurgim zobor-xim xiktelim
disonant. Hacher ostoreanim vichar korunk zai. Apnnem kitem zoddlem ani kitem hogddailem
tem niyallunk zai. Hem oxem kristanv ghorabeamxinch ghoddtta. Hindu ostoreo
bhurgeancho vibadd zaumcho nhoim mhonn pordesant vochonant. Hanv videaxant kam
korpi bailancher ttika korunk sodina. Punn zo nikal nodrek aila tantuntlean
bhurgeancho fuddar uzvaddit zaunk pavlo na mhunn khont uktaitam. Bhurgeank
xikxonnachem mhotv pottovpak, borem vaitt modlo forok dakhovpak dor khinnak eke
ayoyn aplea bhurgeam sangatak asunk zay. Hem mandun ghevpak kitleoxeoch avoyo
fattim poddleat.
Hem sogllem ghoddtta
tem unnea xikxonnak lagon. Xikxonnachem mhotv atamcho Gõykar visorla mhunn
thavem zata. Bharot sorkarachea halinchea sorvexonna pormonnem thavem zata ki Gõy
xikxonnachea panvdear fuddem asa ani tisrea sthanar urta. Kerala poilea zalear
Mannipur dusrea sthanar asa. Gõykarank tisrea sthanar aspacho man, khoxechi
gozal. Punn hi khuxalkay thoddeach tempachi, hacher lokx voddpacho proyt zaunk zai.
Survey-chea nema pormonnem
chovthi pas kel’lea monxak xikxit (literate) mhunn nond kortat. Hem dhoronn
chukichem asa oxem hanv mhunnona. Punn adlea Gõykaranim unch xikop korun zo
itihas ghoddoila, tacho man rakhunk atamche pillgek kollona mhunn sontap marta.
Purtugez razvoddkent porian Gõykaranim Doctorate
vo Ph D sarkeo podveo zoddleat.
Videxi University-nim dorjedar
xikop korpak, Gõykarancho ankddo subeiz astalo. Heach khatir Gõy, heram rajjyam
poros vixex mhunn sonvsar bhor lok mandtalet.
Halim tempar Gõyant
novim iskolam ani koleji ugoddleat. 12vi merenchem xikop sorkaran fukott
mellovpachi tozviz kelea. Gorib mhunn fattim ravpachem nimit uronk na. Tea
bhair unchlem xikop korpak lhan-vhodd sovloti manddleleo asat. Fokot zai tem
xikpachem mon. Dor eka bhurgean survatekuch borem xikop korpacho dhey (motto)
ballgunk zay. Avoi-bapainuy apli zababdari sarki pallunk zay. Bhurgeank xikunk
soma zata toslem vatavoronn toyar korunk zay. Bhonvttonncho vattar xanticho ani
xisticho asunk zay. Hem sarkem nastana xik-re puta, xik-go dhuve mhull’lear
lisanvacher mon lagchem na.

Niz Gõykar voiz, juiz,
izner, Doctorate, IAS odhikari,
Navy commander, Air Pilot, IIT adi
veaktincho unnav asleleam ongõykarank vhoddlim podam Gõyant favo zatat. Heach
khatir dor eka Gõykaran xikxonnachem mhotv somzun gheunk zai. Atanch favo te
dixen pavlam marina zalear fuddarak nokollttam Gõy samballpacho odhikar ongõykaranchea
hatanim pavtolo.
************************
No comments:
Post a Comment