Wednesday, December 2, 2015

Gulabi Kranti (Pink revolution)

Gulabi Kranti: Maxari Jevnnachi veavosta

                                                     ·         Necio D’Souza, Rai – Goy.

Jevnnachem utpadon vaddche khatir amchea Bharotant 3 vhodd Kranti ghoddon aileat. Poili aili ti ‘Hirvi kranti’ (Green Revolution); jiche vorvim xetkamot ani foll utpadon vaddlem. Magir dusri aili ti ‘Dhovi Kranti’ (White revolution); jiche udexim monzatichem dudh ani her lagu zavpi jin’nos nirmann zavpak sompeponn mell’llem. Halinchea xenkddeant aili ti tisri Kranti; jika ‘Gulabi Kranti’ mhonn vollkhotat. Mas, tantim, nistim, ani her Non-veg  vostunchem utpadon vaddpak bhor poddli.

Amchea bharotant xakari jevonn ghevpi lokachi sonkhea zori bhorpur asa; tori maxari jevpi lok unno na. 60 vorsam adlo Bharot ani atancho bharot jevnna veavoste kodden boroch forok dakhoita. Xaranim ravpi lokvosti 94 ttok’ke maxari jevnnachea bhagak asa mhonn eke survey-ntlean somzota. Sompea utranim sangchem zalear choddxea zannak xakari toxench maxari jevnnachi sonvoy laglea.

Maxari jevnnak ut’tejon mellchem ani rozgar sondhi uplobd zaumchi, he hetu monant ballgun bharot sorkaran Gulabi kranti ghoddun haddleli. Gaiechem mas, Kombi, ani tantiam hanchem utpadon vaddovpak sorkaran bhorpur kopxi dakhoilea. Ho vevsay korpi xetkareank ani veapareank vatto sompeo keleat. Hacho ek bhag mhonn gayechem mas (beef) videxanim niryat (export) zata. Hea dhondeant choddant chodd Hindu monis vavurtat oso dhavo Supreme Court-achea zuvizan kela. Hantuntlean amchea desache tizorent bhorpur rajkor (revenue) bhitor sorta. Desachea vikasak mhotvacho hatbhar lagta.

Ministry of Food Processing hinnem mahiti dil’le pormonnem 2013-14 vorsa modekhot 1.89 milanv (million tonnes) gaiechem mas videxanim pattoilam. Hacho orth fattlea 5 vorsancho addavo ghetlear 50 ttok’keanim vadd zalea. Niryat korpant Brazil desak fattim uddovn Bharot des poilea zagear pavla. Poultry jin’nos niryat korpantui amcho des fattim na. Fattlea vorsant  3.20 milanv kombiechem mas pattoilam. US ani Brazil-a uprant tisro zago favo zata. US, Europe, Gulf ani Asia-chea kaim desanim Bharota kodden borich magnni asta. 2013-14 vorsant Rs 21,000 krutt yennavoll ailea zalear 2014-15 vorsantli yennavoll 38,000 krutt rupyancher pavpacho odmas Department of Animal Husbandry-n uktaila.

Amchea desant gai-boil marpacher choddxi bondi ghatleli asa. UP, MP, Kerala, West Bengal ani North-East rajyam purtich porvangi asa. Hangai bi khub otti lagu zatat. Fokot boilak marop, unne pirayecheak marop na. Dudh dinaslele zantte gayek marunk il’lem sompeponn asa. Choddant chodd Beef toyar zata tem Uttar Pradexant. Punn hem dusrea desanim vo rajyanim vitronn korpak borich oddchonn nirmann zata. Kaim Hindu songottnnacho khor virodh asta. Tea pasot gaiechea masak reddeachem mas mhunn thoktto lavun dhaddchem poddtta. Horxim reddeachea masak porian beef mhunn vollkotat ani ruchin khatat. Keralant ani Nepalant hacho bhorpur upeog zata.

Punn halim chitr bodolpak laglam. Kendrant BJP sorkar sot’ter ailolean Gulabi Krantik fottko bospak survat zalea. Gaiek vo boilak marpak bondi haddpachi manddnni suru zalea. Kaim dedd xanne vidvan gai mhonnge Dev, tika jivexim marunk divchenant mhonn bhirankull chollvoll ghoddoilea. Je monis gaiek jivexim martat tosleank apunn jivexim martole mhonn ukti dhomki ditat. Hea xoddyontrak lagun kitlexach zannacher hol’lo zala. Kaim zannak jivexim pasun marleat. Thoddeanchim ghoram lhasun uddoileant. Vakeri (slaughter houses) moddun uddoileat. Maxari vevsay korpeancheam kaim bhurgeank xalleantleant kaddun uddoileant.

BJP pokxachi sot’tea cholta titleai vattaranim Beef-a virudh chollvoll chalu asa. Goyantui hicho bhorpur mar bosla. Kornattok savn Beef haddpi veapareancher koddok karvay zait asa. Thoddeank dhorun koident ghaleat. Kaim ttrok zopt keleat. Dekhun bazarant Beef mellop samkem unnem zalam. Kristanvank ani Musolman somudayak boroch mar bosla.

Sorkarak vincharlear nitt zap mellona. Addvi-tiddvim nimitam sangit asta. Dusre vatten sorkara torfen vichitr jahirati prosid’d zatat. Beef khavunk favona, tem bholaikek mal poddtta. Islam dhormant ani Koran-ant legit oxem nond kelam mhonn prochar korta. Hem pixemponn kedna somptolem mhonn sangonk zaina. Ghoddye kednanch sompchem na.

Gaiechem mas bholaikecher vaitt porinnam korta, hem sogott zannat. Favo ti kallji ghenastana khailearuch tem mal poddonk xokta. Toxem sompurnn sonxodan zalam tea promann torkari pasun monxak borich pidda haddtta. Xetam ani bhagaitinim pesticides–ancho fovaro kortat to, bhaji ani follancher chittkun ravta. Hantuntlean monxak sabar torechim duesam utpon zatat mhonn sonxodankar sangit aileat. Hacher sorkar odhik bhor kiteak ghalina kai? Tea bhair, coffi, chav, soro, tombaku, adi vostu porian jivitak luskonn haddttat; hem suria uzvadda itlem khorem. Punn tanchem utpadon, vikri ani vapor; hancher kednach bondi haddunk na. Zalear gaiechea masacher bondi kiteak haddop?

Nagrikanim hacher kholayen obheas korcho asa. ‘Gulabi Kranti’ bond uddoilear somazant kitlem noxtt bhitor sortelem, hacho addavo gheumcho asa. Beef niryat korop addailear desak orthik nodrek osokt korunk xokta. PM Modi videxantlea lokank bhuloita ani Bharotant udheog vaddounk apoita, tankam xakari jevonn khavoitolo kitem? Hachi zap mellovpachi asa.


                                                                ***********************

Sahitya Akademi puroskar

Sahitya Akademiche puroskar ani Rajkoronn

·         Necio D’Souza, Rai – Goy.

Sahitya zaun asa somazacho harso. Somazantlem sukh-dukh, nit-onit, huske-khonti likhnne vorvim ugddapem zata. Eka bhagant kitem ghoddtta tem porgottnneam vorvim dusrea bhaganim kollonk pavta. Sahitya khatiruch mahan monxancho itihas nove pillgek xugur urta.

Bharoti Sahitya xetrant voznadik sonvstha zaun asa ti hi Sahitya Akademi. English dhorun 24 bharoti bhasank ti sonmanit korta. Dorjedar sahitya nirmann korpachi zapsaldarki hicher asa. Soglleam bhasantlea sahityakarancho hiche bhitor aspav asta. Ut’tom borpavollik manacho zago divpacho vavr hiche koddlean zata. 1955 vorsak thaun puroskar vanttpak survat zal’li. Ticho itihas ustilear fattlea sabar vorsam modekat, kitleaxach lekhokank sonmanit keleat. Vivid bhasantlea jinsanvar pustokank ani borovpeank vixex dorzo mellovpak mhotvacho vavr kela.

Punn halinch ek bovall aikunk yeta. News channel-am ani raxttrik disalleam vorvim ek vegllem chitr disonk laglam. Puroskar zoddlele namneche lekhok, kovi ani kolakar; ap-aple puroskar porte divpak lagleat. Atam meren 104 zannanim puroskoar portupachi khoxi uktailea. Chitti borovn Sahitya Akademik puroskar svikarpachi prokriya (Process) suru korpak maglam. Kaim zannanim Sahitya akademichem vangddiponn soddlam zalear kaim zannanim odhikari podam soddun dileant. Atam meren 26 zannanim Puroskar rupan svikarlele duddu, manpotr, yadostik, adi, Sahitya Akademiche svadin keleat. Hantun 16 vorsanche ek lekhikecho pasun aspav zala.

Sonman portipachem koslem karann: Hachem karann zanna zavop chodd mhotvachem. Aple hikmotichi ani mhenotichi pavti sompeponnim konn portita; osle khinn sompeponnim aikunk ani polleunk mellonant. Portench zalear apleak puroskar ani sonman mellcho mhonn bhorpur khottpott korit astat. Hantun il’lo apsuart lipololo asot bi. Punn inam mellovpak ani sotkar korun ghevpant resi lagleleo astat. Kaim zann montri-khasdarancho alaxiro mellovpak khorxetat. Rajkornneache modotin addmargan porian puroskar melloitat.

Kornattokantlo famad sahityakar ani Sahitya Akademicho chalu kallacho ek odhikari Shri M.M.Kalburgi hacho 20 Augost’2015 disa khun zalo. Hacher Sahitya akademi-n xinn ugto korunk na, na mhonn koddok karvay korpak sorkaracher matuy dobav haddunk na. Tea uprant Maharaxttant dog borovpeank jivexim marle. Sabar kodden Potrakarank ani borovpeank mar-pett korpacheo ghoddnneo vaddot ravleat. Him kortubam sabar sahityakarank niraxi korunk pavleat. Itle mhonnosor Beef –chem nimit korun Ut’tar Pradexantlea eka Musolmam dadleak jivexim marlo. Kendra sorkarachea boreponnan hem noxtt somazant upraslam oxem sahityakaramchen chintop zalam. BJP sorkar apleachi ninda korta tosleank jivexim marun uddoita, oxem hankam disonk laglam. Bharoti sonvidonant aslelea ‘Ulovpachea meklleponnak’ bondi poddlea oxem disonk laglam.

Dekhun virodh dakhovpa khatir kaim sahityakaranim nichev kel’lo, taka anikui zann pattimbo di-it asat. Sorkaracher nixedh marpacho ho ek boro upay oxem zannkar mantat. Ho ek satyagraha mhonnge ohinvsecho rosto; sorkarak nitt margar haddpacho. Hinvsecho marg apnnailear rokddench mhellem rajkoronn bhitor sorta. Hache sabar purave itihasant nond asat.

Puroskaram fattlo guddmell: Puroskar portipachem karya suru zal’leak zaite ghutt ukte zavpak lagleat. Kaim zannanim puroskar favo nastana melloileat osoi arop zala. Hantunt kitli gombhirsann asa ti Sahitya Akademichea eka odhikareachea ulovpantlean somzota. Eka kallar Sahitya Akademi-che nivodd somitent vavurleli lekhika oxe toren udgarlea, “Kaim zannank puroskara khatir nivoddleat zalear heranim te vikte ghetleat. Zannim vikte ghetleat te atam portitat.” Hantun kitlem sot asa tacho thav ghevpachi goroz asa. Ek vopar asa ki ‘Uzo nastana dhunvor voir sorona’. Mhonnttoch puroskar divpant vankddim karasthana ghoddttat mhonn somzop sompem.

SA lagchean puroskar vikte mellttat mhonn atam tori narikank kollunk pavlem. Duddu farik korun puroskar ghetlolo monis porto dita, hi gozal pottpa sarki na. Hannem adinch duddu hogddaileat zalear, atam anik ani duddu koslea adavak mhonn hogddaitolo? Fokot promannik monisuch puroskar portipachem kallzidarponn korpak xokta.

Dusre konn BJP-k chodd laginche asat te osoi arop manddttat ki, zannim Congress sorkarachea favoran puroskar melloileat tech lekhok portipachea favorak asat. Hea sangnneant kaim orth na mhonn khor ttika zavpak laglea. Puroskar portileat tache modekot BJP sorkarache pattlavdaruy aspavtat. Adlo prodhan montri Atal Bihari Vajpayee toxench atancho PM shri Narendra Modi-chea kallant dil’lea puroskar ghevpi hantun samil asat.

Hem zhuz rajki nhoy punn somajik: Fokot Sahitya Akademi-chech puroskar portileat oxem na. Lalit toxench Nattok Akademichea puroskar jikhpeanim pasun ap-aple sonman portileat. Bharotacho uncha molacho puroskar zaun asa Padmaxri Puroskar. Osle pasun doga zannanim portileat. Tea bhair kaim Gyanpitt puroskarui porte keleat. Kendrant sot’ter aslelem sorkar aplim baskollponnam lipovpak, dusreancher arop ghalit asta. Khorem mhollear hem zhuz somajik, punn sorkar taka rajki rup divpachi khottpott korta. Sahityakaram modem futt ghalun don pongodd eka-meka virudh zogoddpachem karasthan rochlam.

Chalu kallar RSS-ache modotin somazant vikh vomp’pachem kam sorkaran suru kelam tem thambovpak, sahityakarancho nixedh ho. He mhohimek sobar zannkaranim pattimbo divpak survat zalea. Ontoraxttrik mollar gazlele namneche lekhok Salman Rashdie-n ho mudd’do voir ubarla. Bangladeshant Fatwa lagu kel’li lekhika Taslima Nasreen-an porian sangat dila. TV madheoma vorvim sonvsarbhor ho vixoy posorla. Bharot sorkarchi bodnami zavpak laglea. Sorkaracher add borovop kel’lea karnnank lagon, halinch eka Hindu dalit lekhokak Kornattokant boroch pett ghatla. Ho tornatto lekhok mornnache tonnir pavla. Fuddarak hem Goyantuy ghoddpak sompeponn asa.

Amchea Goyant Sahitya Akademi-che puroskar zoddlele 16 lekhok-lekhika asat. Tea xivay Podmaxri puroskar ghetlele teg zann asat. Nattok Akademiche puroskar ghelele 6 zann asat. Hanche modlea dog zannanim aplo sonman portipachi khoxi dakhoilea. Poilo mukhar ailo to shri N. Shivdas. Smt Hema Naik-an aplo puroskar portitam ani tea bhair SA-che Executive Comitee-chea vangddi podacho rajinamo divpak axeta mhonn eke kherit chitti vorvim SA-k kolloilam.

Sorkaracher boroch dobav ailolean PM Modi-k kampero suttla, oxem chitr disonk laglam. Halinch unch thoracheo kherit boska ghevpak survat zalea. Dor disa sorkaracher ninda nettan zavpak laglea. Akhrek Kendra sorkarak man bhagovchich poddli. 23 Otumbrak ulo marla ki sahityakaranim ani heranim aple puroskar portina zaunk vinonti kelea. Khori nit korpachem asvason dilam. Sahitya Akademi-chea zallvonndaranim-i mafi maglea ani sorkarak guneanvkar tharaila.

Hem zhuz azun sompunk na. Hea prokornnatlean BJP sorkar borpur lisanv xikla asunk zai. Kitem-i zaum nagrikank somadhan mellovi boreaxea nirnnoyar veginuch pavlear puro. Bharoti monxank sukh-xanti ani surokxa veginuch mellchi oxi opekxa ballgun ho lekh sompoitam.


                                                           ***********************