Gulabi
Kranti: Maxari Jevnnachi veavosta
·
Necio
D’Souza, Rai – Goy.
Jevnnachem
utpadon vaddche khatir amchea Bharotant 3 vhodd Kranti ghoddon aileat. Poili
aili ti ‘Hirvi kranti’ (Green Revolution); jiche vorvim xetkamot ani foll utpadon
vaddlem. Magir dusri aili ti ‘Dhovi Kranti’ (White revolution); jiche udexim
monzatichem dudh ani her lagu zavpi jin’nos nirmann zavpak sompeponn mell’llem.
Halinchea xenkddeant aili ti tisri Kranti; jika ‘Gulabi Kranti’ mhonn
vollkhotat. Mas, tantim, nistim, ani her Non-veg
vostunchem utpadon vaddpak bhor poddli.
Amchea
bharotant xakari jevonn ghevpi lokachi sonkhea zori bhorpur asa; tori maxari
jevpi lok unno na. 60 vorsam adlo Bharot ani atancho bharot jevnna veavoste
kodden boroch forok dakhoita. Xaranim ravpi lokvosti 94 ttok’ke maxari
jevnnachea bhagak asa mhonn eke survey-ntlean
somzota. Sompea utranim sangchem zalear choddxea zannak xakari toxench maxari
jevnnachi sonvoy laglea.
Maxari jevnnak
ut’tejon mellchem ani rozgar sondhi uplobd zaumchi, he hetu monant ballgun
bharot sorkaran Gulabi kranti ghoddun haddleli. Gaiechem mas, Kombi, ani
tantiam hanchem utpadon vaddovpak sorkaran bhorpur kopxi dakhoilea. Ho vevsay
korpi xetkareank ani veapareank vatto sompeo keleat. Hacho ek bhag mhonn gayechem
mas (beef) videxanim niryat (export) zata. Hea dhondeant choddant chodd Hindu
monis vavurtat oso dhavo Supreme Court-achea zuvizan kela. Hantuntlean amchea
desache tizorent bhorpur rajkor (revenue) bhitor sorta. Desachea vikasak
mhotvacho hatbhar lagta.
Ministry of Food Processing hinnem mahiti dil’le pormonnem 2013-14 vorsa modekhot 1.89 milanv
(million tonnes) gaiechem mas videxanim pattoilam. Hacho orth fattlea 5
vorsancho addavo ghetlear 50 ttok’keanim vadd zalea. Niryat korpant Brazil desak fattim uddovn Bharot des
poilea zagear pavla. Poultry jin’nos
niryat korpantui amcho des fattim na. Fattlea vorsant 3.20 milanv kombiechem mas pattoilam. US ani Brazil-a uprant tisro zago favo zata. US, Europe, Gulf ani Asia-chea
kaim desanim Bharota kodden borich magnni asta. 2013-14 vorsant Rs 21,000 krutt
yennavoll ailea zalear 2014-15 vorsantli yennavoll 38,000 krutt rupyancher
pavpacho odmas Department of Animal
Husbandry-n uktaila.
Amchea desant
gai-boil marpacher choddxi bondi ghatleli asa. UP, MP, Kerala, West Bengal
ani North-East rajyam purtich
porvangi asa. Hangai bi khub otti lagu zatat. Fokot boilak marop, unne
pirayecheak marop na. Dudh dinaslele zantte gayek marunk il’lem sompeponn asa. Choddant
chodd Beef toyar zata tem Uttar
Pradexant. Punn hem dusrea desanim vo rajyanim vitronn korpak borich oddchonn
nirmann zata. Kaim Hindu songottnnacho khor virodh asta. Tea pasot gaiechea
masak reddeachem mas mhunn thoktto lavun dhaddchem poddtta. Horxim reddeachea
masak porian beef mhunn vollkotat ani
ruchin khatat. Keralant ani Nepalant hacho bhorpur upeog zata.
Punn halim
chitr bodolpak laglam. Kendrant BJP sorkar sot’ter ailolean Gulabi Krantik
fottko bospak survat zalea. Gaiek vo boilak marpak bondi haddpachi manddnni
suru zalea. Kaim dedd xanne vidvan gai mhonnge Dev, tika jivexim marunk
divchenant mhonn bhirankull chollvoll ghoddoilea. Je monis gaiek jivexim martat
tosleank apunn jivexim martole mhonn ukti dhomki ditat. Hea xoddyontrak lagun
kitlexach zannacher hol’lo zala. Kaim zannak jivexim pasun marleat.
Thoddeanchim ghoram lhasun uddoileant. Vakeri (slaughter houses) moddun
uddoileat. Maxari vevsay korpeancheam kaim bhurgeank xalleantleant kaddun
uddoileant.
BJP pokxachi
sot’tea cholta titleai vattaranim Beef-a
virudh chollvoll chalu asa. Goyantui hicho bhorpur mar bosla. Kornattok savn Beef haddpi veapareancher koddok karvay
zait asa. Thoddeank dhorun koident ghaleat. Kaim ttrok zopt keleat. Dekhun
bazarant Beef mellop samkem unnem
zalam. Kristanvank ani Musolman somudayak boroch mar bosla.
Sorkarak
vincharlear nitt zap mellona. Addvi-tiddvim nimitam sangit asta. Dusre vatten
sorkara torfen vichitr jahirati prosid’d zatat. Beef khavunk favona, tem bholaikek mal poddtta. Islam dhormant ani Koran-ant legit oxem nond kelam mhonn prochar korta. Hem pixemponn
kedna somptolem mhonn sangonk zaina. Ghoddye kednanch sompchem na.
Gaiechem mas
bholaikecher vaitt porinnam korta, hem sogott zannat. Favo ti kallji ghenastana
khailearuch tem mal poddonk xokta. Toxem sompurnn sonxodan zalam tea promann
torkari pasun monxak borich pidda haddtta. Xetam ani bhagaitinim pesticides–ancho fovaro kortat to, bhaji
ani follancher chittkun ravta. Hantuntlean monxak sabar torechim duesam utpon
zatat mhonn sonxodankar sangit aileat. Hacher sorkar odhik bhor kiteak ghalina
kai? Tea bhair, coffi, chav, soro, tombaku, adi vostu porian jivitak luskonn
haddttat; hem suria uzvadda itlem khorem. Punn tanchem utpadon, vikri ani vapor;
hancher kednach bondi haddunk na. Zalear gaiechea masacher bondi kiteak haddop?
Nagrikanim
hacher kholayen obheas korcho asa. ‘Gulabi Kranti’ bond uddoilear somazant
kitlem noxtt bhitor sortelem, hacho addavo gheumcho asa. Beef niryat korop addailear desak orthik nodrek osokt korunk xokta.
PM Modi videxantlea lokank bhuloita ani Bharotant udheog vaddounk apoita,
tankam xakari jevonn khavoitolo kitem? Hachi zap mellovpachi asa.
***********************